Prajem príjemné čítanie

Budím sa o čosi skôr. Pozerám na hodinky. Sú štyri ráno a s prekvapením hľadím na môj nočný stolík. Už sú tam. Čerstvých sedem. Uvažujem, kedy to stihol. Musel byť rýchly. Trvá to už týždeň a rozmýšľam, čo sa to zrazu v mojom živote deje. Niečo nové. Nečakané. Potešujúce. Pred siedmimi dňami by som ani len neuvažovala nad tým, že budem mať tajného ctiteľa, ktorý nesie v sebe viac tajomna a paranormálnosti ako nejaký horor. Zároveň je to tak absurdné a nereálne, že ako sa mi môže cudzí človek dostať v noci do bytu. Má to logické opodstatnenie. To okno nezatváram, nechávam ho otvorené, aby prišiel. Zprvu ma to desilo, ale teraz si neviem predstaviť, že ráno by som sa nebudila s vôňou čerstvých ruží a tajomným odkazom v starodávnom štýle bez akéhokoľvek podpisu. Na malý moment sa cítim ako hlavná hrdinka príbehu z čias romantizmu. Zlomené srdce bolí, láska k tebe nezhorí. Z môjho ružičkára sa stal básnik. Na rozum mi prišla len jedna osoba. On. Ale prešlo už veľa rokov a ja som sa odsťahovala zo svojho rodného mesta. Nie je šanca, že je to práve on. Zhlboka sa nadychujem vôňe izby a vtedy si to uvedomujem. Ten chlap do ktorého som vrazila. A jeho vôňa. Zrazu som zmätená a už ničomu nerozumiem. Mám pochybnosti. Moja smutno-zamilovaná duša sa prediera viac a viac na povrch.