Prajem príjemné čítanie

Zamyslená vo vlastných myšlienkach sedím v kancelárii a uvažujem nad mužom zo včera. V červenej flanelovej košeli. Som si istá, že mi hovoril pravdu, ale niečo určite zamlčal. Chcela som vedieť, čo presne. Ráno po prebudení som našla nových päť žltých ruží. Mala som strach prečítať si obsah kartičky, avšak bola som príliš zvedavá. Nemaj strach, čoskoro sa stretneme. Strach som mala, ale zo samej seba. Že sa stále teším na ďalší deň a ruže od neznámeho človeka. Stále sa snažím prísť na to, ako sa dostanú do môjho bytu, bez toho, aby som si to všimla. Môj neznámy to musí mať do detailov premyslené. A musí ma aj poznať, alebo čo to o mne vedieť. Lovím v pamäti a spomínam na nejakých mužov okolo mňa, ale nikto neprichádza do úvahy. Predsa je to už sedem rokov čo som zanevrela na chlapov, akékoľvek klišé či romantiku. A to len kvôli nemu. Aj keď som si to celé spôsobila sama svojím odchodom, ktorý mal dopad na veľa vecí. Nemal mi dovoliť zamilovať sa do neho.