Prajem príjemné čítanie

Prechádzam sa hore dole po byte. Od okna v spálni ku vchodovým dverám. V rukách držím tú známu kartičku, ktorá sa už štvrtí deň po sebe objavila v mojom byte. Len tak, akoby priletela spolu s ďalšími štyrmi ružami slabunko ružovej farby . Vonku ťa čaká láska. Keby sa aspoň neznámy podpísal, avšak nič. Nešaliem, to som si istá. Odfotila som si ich a fotky dala vyvolať. Skutočne sa to dialo. S malou dušičkou sa zmierujem s tým, že mám tajného ctiteľa, ktorý mi v noci dáva na nočný stolík potajme ruže. Zatiaľ neprichádzam na to o koho ide. Len moje tajné zlomeno-zamilované vnútro to tuší, avšak nechce si to priznať. Vonku ma čaká láska. S týmito slovami vychádzam z bytu a mierim do pochmúrnych ulíc Brooklynu. Opäť stretávam muža so starším bicyklom a košíkom, v ktorom ma tucet ruží. Rozhodnem sa ho osloviť. ,,Pane, prosím vás?" Muž zastavuje a obzerá si ma. ,,Pomôžem vám?" Hľadím do prúteného koša na tie prenádherné kvety. Sú navlas rovnaké tým, ktoré mám v byte. Aj počet tŕňov na jednej stonke sedí. ,,Odkiaľ sú tie ruže?" kladiem mu otázku a pre zmenu si obzerám ja jeho. Má červenú flanelovú košeľu a obyčajné džíny. Pôsobí na mňa jednoducho.
,,Patria pánovi M. Dodáva ruže pre celý Brooklyn. A ja ich roznášam. Na objednávku." Vidím na ňom, že neklame a je zo mňa zmätený. Ja som však zmätená ešte viac.