Prajem príjemné čítanie

Niektoré sny mi niekedy nedávali zmysel. Tvorili len spleť obrazov, ktoré spolu nesúviseli a ja som im nerozumela. Budím sa mrzutá a ešte polovične ospalá. Až do momentu, kým mi zrak nepadne na nočný stolík. Kde je opäť položená ruža. Nie jedna, ale dve. Vedľa nich svieti kartička. Neisto ju beriem do rúk. Usmej sa. Nerozumiem tomu. Okno mám len jemne pootvorené. Okamžite kontrolujem dvere do bytu, ktoré sú stále zamknuté. Desí ma to. Ale aj nie. Vytŕčam hlavu z okna. Na balkóne nevidím nič nezvyčajné, aj schody sú v poriadku. Očividne je v Brooklyne možné už všetko. Nové dve ruže pridávam k tej zo včera. Stále pôsobí čerstvo a vonia. Tieto nové sú slabunko ružové. Mám pocit, že sa mi stále sníva. No keď si štipnem do ruky je mi jasné, že nič sa mi nezdá a všetko je skutočné.

Kráčam do práce celá zamyslená, nedbajúc na okolie. Až do momentu, kým nenarážam na chlapa so starším bicyklom v ktorom nesie obrovskú kyticu ruží. V šoku mu pozerám do tváre a hľadám akýkoľvek náznak niečoho. ,,Slečna ste v poriadku?" opýta sa slušne. A ja sama neviem. Som?