Day 14
Prajem príjemné čítanie
Netrpezlivo sedím na zadku a od nervozity si poklepkávam nohou o zem. Prišla som skôr ako som mala. Ale nechcela som, aby ma videl prichádzať.
Ubehne niekoľko minút, keď ku mne kráča. Teda k nášmu stolu, ktorý rezervoval. Opäť má čierny oblek, no teraz bielu košeľu so slabými modrými pruhmi a tmavomodrú kravatu. Musím odvrátiť zrak, pretože cítim, že mi pomaly stekajú slinky.
,,Čakal by som, že neprídeš a opäť zdrhneš, ako to vieš," prehovorí nie veľmi príjemne. Jeho slová bolia. Skutočne bolia. Ako keď som odchádzala. Pália ma oči. ,,Nemala som na výber." Môj hlas je tichý a boľavý. Odfrkne si a otočí hlavu na bok. ,,Uvedomuješ si, akú spúšť si po sebe nechala?" Nemám odvahu mu hľadieť do očí. Aj keď by som tak moc chcela. ,,Prečo si to všetko robil?" spýtam sa ho otázku, ktorá sa mi derie na jazyk. ,,Prečo ruže? A prečo deväťdesiatjeden?" Bojovne dvíham zrak k nemu a on robí to isté. V očiach vidím bolesť a hnev. Ľavú ruku dá v päsť a zhlboka sa nadýchne. Hnevá sa. ,,Pokiaľ viem, ruže sú tvoje najobľúbenejšie kvety, ktoré by si mohla dostávať stále a nikdy by ťa neomrzeli. Preto taký počet, pretože symbolizujú dátum. Deviaty január," počas jeho rozprávania sa mi derú slzy na povrch a on pokračuje, ,,vtedy sme si prvýkrát povedali navždy. Očividne si to nepamätáš. A dôvod prečo som to robil je jednoduchý. Chcel som ťa zmiasť, zabaviť sa a trochu ti ublížiť, tak ako si to urobila ty mne. Ale hlavne, ja som nezabudol. Nikdy som nezabudol. Na nič. A chcel som ti pripomenúť, že som blízko a že to možno bude niečo znamenať. Bol som ale obrovský debil a ty si už zabudla. Zbohom." Ukončí svoj monológ. Prudko sa postaví od stola, zapne si gombičku na obleku, poslednýkrát na mňa zhľadne a odíde. A ja sedím.
~
♥ Koniec ♥
Ďakujem všetkým, ktorý čítali túto krátku poviedku, ďakujem Kristínke, že ma dokázala motivovať a písať ďalej, aj keď som nechcela :) ♥ si poklad..dúfam, že ten maličký počet dievčat čo toto čítal zostane so mnou, aby sme sa spoločne presunuli na pokračovanie jeho pohľadom, ktorý už nájdete na mojom profile a dozvedeli sa viac ♥
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro