Prajem príjemné čítanie

To ma poser, on naozaj stojí predo mnou. V plnej kráse a hlavne výške. Alexander Brown, po novom Alexander Clark. Presne ako pred siedmimi rokmi. Rovnaké oči, rovnaký úsmev, rovnaká vôňa. Až na ten hlas. Ten ma hrubší, ale to preto, že dospel a už je to muž. Veľmi sexuálny muž.
,,Ty," prehováram, keď mám odvahu. S rukami vo vreckách čiernych elegantných nohavíc si ma obzerá. No ten pohľad nedokážem zaradiť. Najskôr by sa dalo povedať, že ma stále nenávidí a že mnou aj pohŕda. ,,Áno, ja." Pri rezonovaní jeho hlasu v mojich ušiach sa moja dolná Rose prebúdza a chce trošku pozornosť. Vravím si neboj malá, prídem domov a konečne sa ti povenujem. ,,Ja neverím," dostávam znovu zo seba zrozumiteľné slová. A naozaj neverím. Nenapadlo mi, že sa opäť uvidíme. Po takej dlhej dobe. Po bolesti.
,,Neveríš tomu, že ma opäť vidíš, alebo skôr tomu, že som stále taký krásny?" Pri rozprávaní sa mu dvihne kútik úst a na nose ma viditeľnejšie pehy. Pehy, ktoré som tak veľmi milovala. A stále milujem. Prešiel si rukou po zátylku. Pôsobí to ako gesto únavy, popritom ukáže svoju nádhernú ruku. Ach, tá ruka. ,,My dvaja sa musíme porozprávať a otvorene."
~
Jedna časť do konca ♥ Ďakujem za zhliadnutia a votes, ktoré mi pribudli ♥