Autoři označení v rozhovoru

DarkiexAnn

@LadyLittlepage

Díla, která autorka napsala

Maska nocí

Umenie milovať

Poryvy duše

Posolstvo prvej vločky

Bozky za údery

Tiene lásky

Rozhovor

1) Na začátek se nám prosím představ (př. jaká jsi nebo čemu se ráda věnuješ kromě psaní)

Na moje meno nie som dvakrát hrdá, stále sa s ním len stotožňujem a snažím sa mu prísť na chuť, ako aj ostatným veciam, ktoré sa týkajú mojej osoby, takže prejdem radšej k môjmu veku. Mám 21, študujem na vysokej škole, ktorá mi zaberá väčšinu môjho času, dokonca aj toho voľného. Učím sa však pomerne rada, informácie všetkého druhu, hrňte sa. No ak mi zvýši čas, alebo si ho jednoducho ukradnem pre seba, veľmi rada čítam. Vždy to tak nebolo, no vďaka jednej mojej veľmi dobrej kamarátke, som tomu prepadla nadobro. Dnes si už neviem svoj život bez kníh predstaviť. Nosím si ich dokonca i do vane, ak je možnosť. Tiež milujem zvieratá. Doma máme mačku, no ja by som pokojne prijala celý zverinec. Pri tých nevinných tvoroch som najšťastnejšia. Občas siahnem i po vyšívaní, no moje dielka, nie sú ani zďaleka také, aké by som si predstavovala, no je to niečo, čo ma baví. Taktiež si rada pozriem dobrý film, či seriál, ale za odborníka sa nepovažujem. Rada chodím do prírody, na lúky, do lesa - sama, s rodinou i priateľmi. Často premýšľam, len tak snívam, o všetkom a o ničom. Ak by som "musela" povedať i niečo o sebe... Som presne ten typ človeka, ktorého si v miestnosti plnej ľudí ani nevšimnete, neviete, že je tam, no on o vás vie veľmi dobre. Všíma si, pozoruje. To som ja. Nevýrazné štíhle dievča, zasnívané, nesúdiace. Nadovšetko si vážim hodnotu rodiny, priateľstva a lásky. Ak niečo neznesiem, tak je to krivda, neprávosť, ľahostajnosť a posmešky. Toľko o mne.

2) Jaké žánry knih čteš nejraději?

Čítam rôzne žánre. Začínala som na trileroch a mystery knihách, tie ma držia dodnes. Veľmi rada čítam i klasických autorov, či už z čias romantizmu, klasicizmu, takmer naprieč celou históriou. Najradšej ale čítam romány, predovšetkým tie historické, chytili ma za srdce a k nim sa vždy veľmi rada vraciam. Najnovšie mám rada i fantasy, aj keď som k nemu zatiaľ iba privoňala.

3) Čteš raději tvorbu na wattpadu nebo klasické papírové knihy?

Určite si radšej vyberiem papierovú knihu, aj keď mi v knižnici na wattpade leží nemálo skvostov, ktoré zanedbávam. Čítanie na wattpade však nezavrhujem a snažím sa nájsť si čas a dobiehať resty. Jednoducho milujem vôňu kníh, ich váhu v rukách, to je jediný dôvod, prečo dávam tlačeným knihám prednosť.

4) Jaké žánry filmů máš nejraději?

V poslednej dobe som si obľúbila fantasy, hlavne Lord of the rings, Hobita... Milujem, ak sa vo filme skrýva hlboká myšlienka, silné emócie, rozmanité charaktery, rada pri filme "nedýcham". Inak mi nijak zvlášť na žánri nezáleží. Rada si ale napríklad pozriem i vojnové, ťažké filmy. Romantické, humorné, to všetko môže byť. Jediné, ktorým sa zámerne vyhýbam sú horory, tie ma moc nelákajú. Nočné mory mám občas aj bez nich.

5) Co je tvojí inspirací? (např. osoby z tvého okolí, oblíbená místa, hudba)

Niekedy ma nedokáže inšpirovať nič, nevidím, nepočujem. Ale našťastie sa to stáva iba zriedkakedy. Inak ma dokáže inšpiruje takmer úplne všetko. Myslím, že veľké množstvo umelcov to tak má. A ja som vďačná, že to tak mám tiež. Poväčšine času. Dokáže mi niečo napadnúť pri obyčajnom rozhovore hoci i o varení, vtedy behám ako zmyslov zbavená a hľadám mobil, alebo hocičo iné, aby som si to ihneď zapísala. Vždy mi bude ľúto tých myšlienok a nápadov, ktoré som takto nezachytila. Takže mojou inšpiráciou sú okolitý ľudia, bežné situácie v živote, občas i tie filmy, seriály, či knihy. A na všetko ostatné asi stačí i moja predstavivosť. Chvíľa samoty, ticha a ide to samo.

6) Inspirují tě sny nebo byl ti někdy sen inspirací k vytvoření příběhu?

Skôr mám pocit, že moje sny moju inšpiráciu zabíjajú. No myslím, že z tých niekoľko málo pozitívnych snov som si niekoľko zaujímavých použiteľných bodov zapísala, je dosť možné, že niečo z toho v príbehu použijem. No nerozmýšľala som, že by som na základe vlastného sna začala písať príbeh. Ibažeby som sa rozhodla písať horor, čo zatiaľ v pláne nemám.

7) Jak ses dostala na wattpad? Narazila jsi na něj náhodně nebo díky někomu?

Vlastne si to už ani celkom nepamätám, bolo to v roku 2014, takže odvtedy už ubehlo neuveriteľných 8 rokov. Pravdepodobne to bola zhoda náhod. Najskôr som svoje príbehy uverejňovala na fanúšikovskej stránke facebooku, krátko na to som sa presunula na wattpad.

8) Máš puštěnou hudbu při psaní nebo potřebuješ klid? V jakém prostředí se ti píše nejlépe, potřebuješ být na nějakém místě nebo mít nějakou věc (není tím myšlený sešit ani notebook), bez které/ho by jsi nenapsala ani slovo?

Zásadne nepíšem pri hudbe, obvykle mi skôr berie pozornosť a sústredenie, než aby mi pri tom pomáhala, a to aj v prípade, že sa jedná o inštrumentálnu hudbu. Naposledy mi ale hudba v pozadí hrala (nie mojim pričinením) a celkom sa to dalo, takže asi záleží na mojom rozpoložení, tak či onak si ale na nej nepotrpím. Dokážem písať na rôznych miestach, aj v dave ľudí, ak mi napadne správna myšlienka a nemám možnosť sa niekam utiahnuť - to už je ale z núdze cnosť. Najlepšie sa mi píše v tichu, len sama so sebou. To mi úplne stačí. Nemám žiadnu zvláštnu vec, ktorá by mi pri písaní pomáhala. Ale často sa pri písaní prechádzam. Píšem do mobilu, takže je to možné. Pomáha mi to lepšie sa vyjadriť, prednejšie premýšľať.

9) Jaký styl ráda čteš a píšeš? (forma ich, er)

Píše sa mi oveľa lepšie formou er. Vlastne všetky moje príbehy sú písané touto formou, okrem krátkych úvah. Skúšala som aj ich formu, no nikdy to ďaleko nezašlo, nesadli sme si a mám s ňou tak trochu problém. Pri čítaní mi nevadí ani jedna z nich, neodradí ma a ak je kniha dobre napísaná, zapáči sa mi, či už je písaná formou ich, alebo er.

10) Dostal tě emočně někdy nějaký tvůj příběh když jsi ho psala? (rozesmál tak, že někdo přišel, jestli ti něco není nebo rozbrečel)

Pri písaní niektorých scén v príbehu Posolstvo prvej vločky som sa musela vážne držať, aby mi nestiekla po líci slza. Pamätám si na jednu scénu, kedy sa hlavná postava trápila, po dlhom čase sa otvorila a dala zo seba von veľa bolesti, musela som sa do toho vžiť, a keďže oná postava mala veľa zo mňa, samej sa mi vrátili niektoré spomienky a po zvyšok dňa som bola smutná, tichá a zatrpknutá. Tiež si pamätám slzy v očiach, keď som písala štvrtú kapitolu Poryv duše... Celá tá zbierka sa ma dotýka až príliš, v mnohom je vyjadrením práve mojich emócií, takže pri jej písaní si prechádzam rôznymi citovými búrkami, ktoré sa často i prejavia.

11) Vědí lidé z tvého okolí (rodina nebo kamarádi), o tom, že píšeš a čte někdo tvou tvorbu?

Vedia o tom moji rodičia, no nijak zvlášť ich to nezaujíma, mamina čítala niečo málo z toho, čo som napísala, no žeby sa z nej stala moja čitateľka to nemôžem povedať. Priatelia, s ktorými sa poznám osobne, o tom nevedia. Až na jednu skvelú osobu, ktorá to vie snáď od chvíle, čo sme sa spoznali dokonca číta moju tvorbu, čo je pre mňa nepochopiteľné, no som jej za to nesmierne vďačná, za každé slovo podpory, ktoré mi venovala. Ona by mi ako čitateľka úplne stačila, na jej názore mi nesmierne záleží. Vážim si však každého jedného čitateľa! Či už niekto do mojich príbehov iba nahliadol, prečítal prvý riadok, kapitolu, či skončil hneď pri anotácií. O to viac si vážim ľudí, ktorí prečítali príbeh do konca, nebodaj viaceré moje príbehy. Vtedy moje srdce plesá. Mnohých čitateľov nepoznám, nikdy som sa s nimi nerozprávala, no ak im moja tvorba niečo dala, je to pre mňa najväčším darom a potešením. S niektorými čitateľmi som si písala, alebo sme ešte stále v kontakte a mám ich moc moc rada!

12) Ti, co to vědí podporují tě?

Niektorí príliš nie, ale ani ma neodrádzajú, čo si vážim. Písanie milujem a nezniesla by som, keby mi ešte i v tomto niekto hádzal polená pod nohy. Pár ľudí ma podporuje, drží pri mne. Veľa z nich, sú práve wattpad autori. Tá komunita je skrátka skvelá.

13) Poznala jsi někoho díky wattpadu a chtěla by ses s někým potkat osobně?

Poznala som pomerne dosť skvelých ľudí, niekoho viac, niekoho menej. Určite by som sa s niektorými z nich chcela stretnúť. Aj keď sa považujem za introverta, sú to ľudia, ktorí stoja za to, aby som vyšla zo svojej ulity. Dúfam, že sa to podarí.

14) Jsi šťastná, že tě osud dovedl k tomu začít psát příběhy?

Som nesmierne šťastná. A vďačná. Je to môj relax, spôsob, akým môžem dostať zo seba všetko von. Je to náročné, ale krásne. Milujem to. Možnosti, ktoré mi to dáva, lekcie, posúva ma to vpred. Nie je to len obyčajné hobby, nie pre mňa. Je to neuveriteľná danosť. Aj keď moje príbehy nie sú dokonalé, majú milión chýb, no i v istom zmysle majú pre mňa cenu, duševnú. Tak ako i písanie, už si neviem bez neho predstaviť život.

15) Co bys řekla, kdyby ti přišla nabídka na to psát příběh ve spolupráci s někým? Nebo už si nějakou takovou nabídku dostala?

Už som mala tú česť vyskúšať si písanie príbehu v spolupráci, celkom dávno, ale predsa. Vtedy ma to príliš neoslovilo, možno to bolo mojím vekom, tým, že som ešte len začínala písať, alebo to bolo nesprávnou osobou, neviem. Dokonca i nedávno som podobnú ponuku dostala, no stále ju zvažujem, som totiž presvedčená, že ľudia, ktorí sú v tom zapojení si musia rozumieť, aspoň niečo mať spoločné. Je to náročné a nemusí to fungovať. Ale nezavrhujem, čo aspoň neskúsim. A ak to ani teraz nevyjde, bude to osud.

16) Je nějaký autor, se kterým je tvůj sen spolupracovat? (klidně i ze zahraničí)

Táto otázka mi trochu zavarila. Veľa mojich obľúbených autorov, žiaľ, nežije. No určite by som chcela zmieniť slovenského autora Jozefa Kariku a zo zahraničia by to bola Mary Baloghova. Už len stretnúť ich by bol splnený sen.

17) Měla jsi někdy writer block a jak jsi proti němu případně bojovala?

Mala som. Trval niekoľko rokov, kedy som si už myslela, že písať nebudem. Ale prišlo to v podstate samo. Nechala som tomu čas, do ničoho som sa nenútila. Venovala sa iným aktivitám, škole. A až keď som si myslela, že mi to už veľmi chýba a mohla by som to skúsiť, som sa do toho pustila. Som človek, na ktorého veľa postupov neplatí, tak som to nechcela hrotiť a vytvoriť si ešte väčší blok, či averziu.

18) Jaké dílo/a bys si vybrala ze své dílny nebo od někoho vydat jako knihu nebo případně nechala zfilmovat?

Veľmi by som si priala vydať moje Posolstvo prvej vločky, samozrejme po patričnej úprave, ktorú to obnáša. Dala som do nej veľa, a preto moc pre mňa znamená. Každému autori, či už píše na wattpad, "do šuflíku" alebo hocikam inam, by som to dopriala, ak by si to želal. No spomeniem dielo Na Hraně Tajemství od @DarkiexAnn a Nehodní lásky od @LadyLittlepage, tieto príbehy mi ukradli srdce. Nikdy na ne nezabudnem. Mať ich v knižnej podobe, uložené v knižnici, by bol sen. Zaslúžia si to. Autorky si dali záležať, stoja za to.

19) Co je tvým největším snem a máš nějaké cíle na wattpadu?

Mojim snom je písanie, samotný proces. Chcela by som napísať ešte veľa príbehov. Vymyslieť mnohé postavy, rôzne situácie, dopriať im ťažkosti, ale i radosti - v rôznej miere, napísať šťastné konce. V tom vidím zmysel. Čo sa týka cieľov na wattpade... Nepozerám na followerov, či na hviezdičky, poteší ma úprimný komentár a vedomie, že moje príbehy, niekto číta. Tobôž, ak sa budú páčiť. Rovnako sa poteším aj konštruktívnej kritike. Nikdy som nebola cieľavedomá, ale som vďačná. Za možnosť vôbec byť na wattpade, že niečo také existuje.

20) Jaké dílo je tvé nejoblíbenější nebo k němu máš největší vztah z tvé tvorby a proč je právě to dílo pro tebe srdcovka?

Ako som už spomínala, je to zimná romanca Posolstvo prvej vločky. Pôvodne to mala byť len jednoduchá poviedka, prvé dielo, po niekoľko ročnom období nepísania. Bola som opatrná a skeptická. Stalo sa ale to, čo som si postavy obľúbila až príliš. Písal sa mi až prekvapivo ľahko a rýchlo. Neustále mi napadlo niečo nové, čo by som mohla zmieniť, doplniť, a tak z toho vznikol príbeh. Snáď každá postava, ktorá sa v ňom vyskytuje, má kus zo mňa. Ci už výzorom, povahou, myšlienkami, osudom, ktorý mu bol nadelený. Tiež ho mám najradšej, pretože sa odohráva v zime, mojom druhom najobľúbenejšom období. Strávila som nad ním asi najviac času. A nakoniec, bol to môj prvý príbeh, ktorý som dopísala! Dovtedy som mala viacero pokusov, pričom každý išiel časom do stratena, myslela som si, že nie som schopná dopísať príbeh. Napísať tú povestnú poslednú kapitolu. Poslednú vetu. Ale nebolo to tak. Neskôr som napísala aj pokračovanie Bozky za údery. Až týmto príbehom začalo moje skutočné písanie, asi preto je to moja srdcovka.

21) Jak tě napadlo napsat příběh Posolstvo prvej vločky?

Vždy som mala veľmi rada zimu, ako ročné obdobie. Milovala som sneženie, sneh, trpký mráz, Vianoce. Zmysel, ktoré to ročné obdobie má, aspoň pre mňa. Odpustenie, blízkosť rodiny, priateľov, všetko akoby sa znásobovalo. A keď sa tento čas blížil i v realite, zatúžila som písať. Najskôr len krátku poviedku o nádeji, o posolstve. Netušila som, kam ma to až privedie. Vôbec som nepredpokladala, že by to malo pokračovanie. Keď som napísala poviedku, zistila som, že je možno príjemná a ľahká, no Patrick, hlavný protagonista, by si zaslúžil viac, než len prchavý záblesk šťastia, chcela som mu dopriať i ten povestný šťastný koniec. A tak som mu napísala celý príbeh.

22) Začala jsi tvůj příběh Posolstvo prvvej vločky psát hned po první myšlence námětu nebo jsi si to nejdřív promýšlela, jak bude děj vypadat a až potom začala psát?

Chvíľu som sa s tou myšlienkou pohrávala. Predsa len som si nebola istá, či vôbec na to mám, napísať niečo, či by to stálo za to, či by sa našiel niekto, kto by si to prečítal. Nechala som si ten nápad uležať v hlave, možno som dokonca čakala na to, až zabudnem a budem "ďalej pokračovať vo svojom živote". Čím ďalej, ale bola tá myšlienka neodbytnejšia. Až tak, že som oné postavy videla vo svojej mysli. To nutkanie sa nedalo zniesť, a tak som začala písať. A prinieslo mi to toľko radosti, koľko som dlho nezažila. Neskôr som sa ale obmedzila iba na premýšľanie dvoch - troch kapitol dopredu, takže sama som nevedela ako príbeh skončí a čo všetko sa v ňom odohrá. Mala som iba veľmi nejasnú predstavu. Nakoniec je to tak takmer vo všetkých mojich príbehoch. Nie som úplný detailista, rada píšem takpovediac za chodu.

23) O čem je dílo Posolstvo prvej vločky? Nalákej čtenáře rozhovoru.

Je to príbeh o láske. No nie len o nej. Zachytáva mnohé aspekty života. Odohráva sa v zime, v Anglickom približne koncom 19. storočia. Hlavnou postavou je Patrick White, kedysi znalý, obľúbený a vyhľadávaný právnik. Avšak nehoda, o ktorej mlčí, ho pripravila o zrak. Musí si tak zvykať na nový spôsob života, kvôli čomu do značnej miery utrpí jeho hrdosť. Zavretý medzi štyrmi stenami podlieha svojim deštruktívnym myšlienkam, až kým k nemu nezavíta Grace, mladé neskúsené dievča. Mala by sa starať o domácnosti a všetky všedné veci s ňou spojené, ju však väčšmi zaujíma Patrick. Vždy v ľuďoch, vidí len to dobré, a preto si zaumieni, že mu pomôže, hoci o to nestojí. Patrick bude musieť otvoriť mnohé zamknuté dvere, opäť prežiť bolesť a trápenie. Rodina, z ktorej pochádza, mu totiž nikdy nebola oporou. Práve naopak. Jeho brat Simon v ňom vidí len skrachovanca a jeho otec... Toho zaujímalo len jediné, zlomiť jeho ducha a pretvoriť ho na svoj obraz. Roky týrania v rôznych podobách. Patrick bude musieť zvádzať ťažký boj, a nie len jeden. No teraz na to nebude sám. Bude mať Grace a jej lásku.

24) Co bys vzkázala svým čtenářům a začínajícím autorům?

Svojim čitateľom by som chcela úprimne poďakovať. Nespočetnékrát mi zlepšili deň, týždeň i mesiac. Rozbúchali srdce a privodili úsmev, nadšenie i smiech. Možno to znie až príliš klišé, ale je to číro-číra pravda! Vážim si ich, ako ľudí, veľké osobnosti a vzácne bytosti. Som nesmierne vďačná, za ich čas. Za každú jednu minútu, ktorú sa rozhodli venovať mojim dielam. Ste úžasní!

Začínajúcim autorom by som odkázala, aby písali! Nech sa netrápia nad vymýšľaním toho najoriginálnejšieho a najprepracovanejšieho nápadu na príbeh, jednoducho nech píšu. O tom, čo dobre poznajú, čo im je blízke. Nech dajú do toho celú svoju dušu. Venujte tomu čas, nič si neodopierajte a nepochybujte o sebe! Ste jedinečný. Pracujte na sebe a nebojte sa osloviť niekoho, kto vám pomôže. Majte svoje dielo radi, bezhranične, ale naučte sa prijímať kritiku. Píšte predovšetkým pre seba, až potom pre svojich čitateľov. Držím Vám palce a verím, že raz z Vás budú známy autori.

S pozdravem Patty :)