Otvorila učebnicu biológie a začala v nej listovať. Najprv pomaly, no potom pridávala na rýchlosti. Kniha s ľahkosťou dopadla na fialový koberec. Natiahla sa po ňu. V tej chvíli sa na strane objavil jeho ksicht.

    „Dávaj si pozor!" prihovoril sa jej a ako sa objavil, tak aj zmizol.

    Čo to malo znamenať? Sama bola prekvapená. Myslela si, že keď bude brať tie nechutné tabletky, všetko sa vráti do starých koľají.

                                                                                            ***

    Vzduchom sa šírila vôňa kvetov, potu a zeleninového nákypu zo školskej jedálne. Školské ihrisko zaplavili hlúčiky dievčat pripravené na zapískanie píšťaľkou. Áno, každý polrok musia zabehnúť osemsto päťdesiat metrov.

    Pre Roxy to nebol problém. Utekala celý život.

    Po dvoch obehnutých kolečkách ju začala pobolievať hlava. Pripisovala to horúčave a miernej dehydratácii svojho tela.Zastala. Nevšímala si poburujúce výkriky jej spolužiačok a ani komentáre profesorky. Jediné, čo urobila bolo, že sa zohla ku kolenám s hlavou v dlaniach. Snažila sa upokojiť.

Až teraz prišlo to najhoršie. Jej hlava bola na prasknutie. Počula príliš veľa hlasov naraz, na ktoré sa nedalo v tom momente sústrediť. Cítila sa akoby jej hlavou prebehli tisíce stád koní a slonov.

Spadla na kolená a zhlboka sa vydýchala. Prestalo to. Hlasy utíchli. Má to za sebou.