Keď si sadla za drevený stôl s úmyslom naučiť sa slovíčka zo španielčiny, vyrušil ju ocov hrubý hlas, ktorý sa vyšplhal až do jej izby.

„Roxy, pivo!"

V ruke držala vychladené pivo a dúfala, že jej otec dá pokoj. Želanie očividne nebolo vypočuté...

V priebehu dvoch hodín sa ich dom leskol ako nový. Na slovíčka zo španielčiny, ani len nepomyslela.
Zabudla si zobrať aj predpísané lieky. Nevadilo jej to. Aj tak jej nepomáhali.
V tej chvíli nemyslela ani na mamu. Mala by. Pomaly sa už aj hrejivý úsmev a teplá náruč strácala spred Roxyných očí.
Neplakala ani na jej pohrebe. Brat sa dokonca neunúval ani prísť. Na čo aj? Bol to jej nevlastný brat. Celých desať rokov sme boli preňho s mamou len príživníci. Parazitujúci v jeho živote.
Ako jej len veľmi chýbala. Každý deň myslí na to, ako by sa s ňou rada porozprávala, no nemohla. Cítila sa vinná za to, čo sa stalo.
Každý jeden deň, posledných troch rokov si želá, aby to nevidela. No, je to len úbohé prianie. A nie vždy sa prania splnia...

Aj keď už spánok doľahol na jej viečka, musela sa s ním ešte stretnúť. Jednoducho musela.

Potichučky ako myška sa vykrádala bočnými dverami kuchyne. Nik si ju nevšimol, ba dokonca ani ich strážny pes, ktorý fučal v búde.

Mala len jediný cieľ. Nájsť ho a urovnať si s ním veci. Nech jej dá už pokoj. Nech jej už dožičí trochu voľnosti. Nech z nej nevycuciava krv ako pijavica.

„Tak tu si princezná, myslel som si, že už neprídeš!" začula jeho neprehľadnuteľný hlas, ktorý tancoval vo vzduchu. Zacítila už aj štipľavý dym z cigarety, ktorý ju pošteklil v hrdle.
Objal ju okolo pliec a privinul si ju na hruď.
Roxane musela v určitých intervaloch zadržiavať dych, pretože pasívne fajčenie ubližuje ešte viac ako to aktívne.

„Nevyzeráš prekvapene." Odstrčila ho od seba a posadila sa na najbližšiu lavičku.
Zodvihla hlavu a spomenula si, aké to je úžasné.
To ticho, čierna obloha s tancujúcimi hviezdami, ktorú ju skrášľujú a nadobúdajú pocit, že nie je sama.
Na to, že sa blížil apríl, snežienky ešte nerozmýšľali, či sa vôbec zobudia.

„Hľadáš niečo vo hviezdach?" oboril sa do nej a sadol si k nej na lavičku. Cigaretku odkopol na bok a premrznuté prsty vložil do dlaní.
„Nie." Tak rada by to už mala za sebou. No, ešte nebola pripravená. Bála sa.
Naklonil sa a celou silou jej zaútočil na ústa. Nevzpierala sa. Chcela si len vytvoriť ilúziu, že ju niekto na svete môže mať rád.

Miluje ju.

Nie je pre niekoho ľahostajná.

A ten pocit, čo i len na pár sekúnd, ju zohrieval pri srdci.