Obaja sme prekvapene pozerali na spálňu č.2 o ktorej doteraz ani jeden z nás netušil.
„Ten sviniar.” Povedal chalan po chvíli ticha a vytiahol z vrecka z teplákov mobil.

Spálňa bola zariadená podobne, ako aj tá prvá. Tiež sa niesla v duchu útulných farebných detailov a dreveného nabytku.

Kým si chalan držal pri uchu mobil, šla som po svoje kufre, ktoré ma ešte stále čakali pred vchodovými dverami bytu.

„Kašlem vám na zmluvu!” ozvalo sa po celom byte. Vyšiel z izby a snáď po prvý krát sa na mňa pozrel normálnym pohľadom. „Ten parchant povedal, že v zmluve bolo jasne napísané, že budeme spolubývajúci.”

Nevedela som čo na to povedať a prišlo mi trápne, že obaja stojíme asi meter od seba a pozeráme sa jeden na druhého bez toho, aby sme vedeli čo budeme robiť. Prikývla som a so svojimi kuframi som sa dotrepala ku trom dverám. „Eh, ktorú chceš spálňu?” Kusla som si do pery a otočila sa na neho.

„Je mi to jedno.” povedal celkom otrávene a išiel si do chladničky pre pivo.

Zamračila som sa a vybrala si spálňu s o čosi väčšou posteľou. Začala som si vybalovať oblečenie a ukladala som si ho do veľkej skrine, keď sa zase ozval: „Ako sa vôbec voláš?” Postavil sa do dverí od už mojej izby a ľahostajne si ma premeriaval pohľadom.

„Jelena” zamyslela som sa. „volajú ma Gigi.” pristúpila som ku nemu a podala mu ruku.
„Zayn.” výnimočne zaspolupracoval a potriasol si s mojou rukou tak, ako sa to pri zoznamovaní robí. Zazrela som jeho bosé nohy na lesknúckej sa drevenej podlahe a zamračila som sa. „Daj si ponožky.” otočila som sa a znovu som sa šla venovať vybalovaniu vecí. „si nechutný.” dodala som a v duchu som sa zasmiala.

„Jasné” povedal ironicky a tiež sa otočil. „bosorka.” dodal potichu, ale ja som to samozrejme počula.
„Idiot.” posnažila som sa mu to vrátiť a nenápadne som sa uškrnula.

Keď som sa konečne dovybalovala, najmenší kufor som vložila do kufra strednej veľkosti a ten do toho najväčšieho. Chcela som ho vyložiť na skriňu, ale ani náhodou som tam nedočiahla.
Na tretí pokus som už bola úplne naštvana a mala som chuť ten kufor zničiť. Vzdychla som si a doslova sa donútila vysloviť to.
„Zack?” zvolala som až príliš milým hlasom.

„Zayn.” opravil ma. Z jeho hlasu som vycítila, akoby bol rád že som zabudla jeho meno a on ma konečne mohol opraviť. Ale nejak špecialne som tomu nevenovala pozornosť.

Dala som si ruky v bok a pozerala sa do dverí, od kial sa mal podľa mojich predpokladov každú chvíľu vynoriť „Zayn?” zopakovala som a prekrútila očami.

„Čo je?” Hneď vošiel do izby presne ako som predpokladala. Zrejme čakal kým sa opravím..a vedel že to spravím..a ja som to naozaj spravila. Nie, že by na tom zaležalo.

„Pomôžeš mi?” prosebne som sa na neho usmiala. Bolo celkom ponižujúce žiadať ho o pomoc vzhľadom k tomu, čo všetko sa dnes stalo a čo všetko sme si navzájom povedali.

„Čo za to?” pozrel sa na obrovský kufor a hneď vedel o čo ide. Snáď prvý krat som na jeho tvári vydela úškrnok.

Nevdela som čo mu ponúknuť. Nepoznám ho viac ako 3 hodiny. Zamyslene som sa pozrela na Zaynove nohy, na ktorých mal čierne ponožky. To znamená, že ma naozaj poslúchol. Víťazne som sa usmiala a pozrela sa mu do tváre. „Môžeš tu chodiť ešte dnes a zajtra bez ponožiek.” ponadvihla som jedno obočie a čakala na jeho reakciu.

„Platí.” vyceril zuby a potriasol mi rukou ako pri serióznej dohode.

„Vylož ten kufor.” povedala som sebaisto a ukázala prstom na skriňu.

Prekvapene nadvihol obočie a urobil, čo som mu povedala.

„Ešte niečo madam?” povedal ironicky.

„Na zatiaľ je to všetko.” pokračovala som v jeho hre a usmiala sa najviac ironicky, ako je to len možné.

„Bosorka.” povedal potichu popri tom ako odchádzal z izby.

„Idiot.” zopakovala som presne to, čo som mu povedala asi pred hodinou.

Už je skoro obed a ja som dnes ešte vôbec nejedla. Chválabohu že som si so sebou vzala aspoň jogurt. Vyšla som z izby a nasmerovala si to rovno do chladničky, kde som si pred pár hodinami jogurt odložila. Prechádzala som okolo gauča, z ktorého som videla trčať iba vyložené bosé nohy a v telke zapnutý futbal. Po otvorení a prehľadávaní chladničky som tam nenašla nič iné ako salámy, sýr a pivo, čo som tam ja rozhodne nedávala.

„Ty si zjedol môj bio-jogurt?” povedala som naštvane a ešte stále som sa pozerala do chladničky.

„To bolo tvoje?” z jejo hlasu som jasne vycítila smiech.

„Hej! Tiež ti nejem tvoje salámy, šunky a nepijem ti pivo.” poviem vážne podráždene. Ľudia by sa so mnou nemali hádať keď som hladná. Postavím sa pred gauč a zamračene na neho pozerám.

„Kludne si daj tu salámu.” zdvihol obe ruky, akoby o nič nešlo alebo čo.

„Som vegetarián.” Povedala som s kamenným výrazom na tvári.

„Tomu sa hovorí smola.” povedal a zasmial sa, čo ma už úplne dorazilo.

„Agrrrr!” vyzula som si čiernu mokasínu a hodila ju po ňom. Ešte stále sa na tom smial a ešte stále ma to neskutočne vytáčalo. Prešla som pár krokov, aby som si topánku vzala späť a namosúrene som sa vratila ku chladničke. Vytiahla som z nej aspoň ten syr a zjedla pár plátkov na ukludnenie nervov.
--------------
Už sa to trošičku rozbieha, takže dúfam že vás tieto príhody spolubývajúcich budú aj naďalej baviť😂❤ Všetkým ďakujem za podporu, votes a krásne komentáre.