Vyšla som zo svojej spálne len v župane a šla som sa naraňajkovať. Zayn sa nervózne postavil z gauča a išiel smerom ku mne. Venovala som mu unavený pohľad a s raňajkami na tanieri som si sadla ku stolu.

Sadol si oproti mne a konečne začal. „Potrebujem ťa."

Nechápavo som nadvihla obočie.

„Myslím pomoc..potrebujem tvoju pomoc." pusmial sa a sledoval ako raňajkujem.

„Počúvam." povedala som ospalo.

„Prídu moji rodičia á" napravil si kapucňu mikiny, ktorú mal na hlave a pokračoval: „potrebujem aby si.."

Dojedla som a nedočkavo čakal čo z neho vypadne: „Hmm?"

Nervózne na mňa pozeral „noo, aby si pred nimi hrala moju priateľku."

„Čože?" keby som ešte stále jedla, tak by som sa asi zadusila.

„Ešte pred mesiacom som im povedal že mám priateľku, aby mi s tým už dali pokoj a teraz prídu..z Anglicka." zúfalo na mňa pozeral. „Prídu len na večeru. Nič viac po tebe nechcem, len jeden priblblý večer tvárenia sa, že sme šťastný a dokonalý pár."

Zamračene som si prehrabla vlasy.

„No ták." pousmial sa, lebo vedel že tak či tak nakoniec polavím.

„A kedy prídu?" spýtala som sa.

Kusol si do pery a kapucňu si stiahol cez celú tvár, aby som na neho nevidela. „Dnes večer."

To nemôže myslieť vážne.
„Ja ťa raz zabijem. A bude to čoskoro." postavila som sa a capla ho rukou po hlave- kde si ešte stále držal kapucňu- a zasmiala som sa.

„Takže?" tiež sa postavil a usmieval sa, pretože mu už bolo jasné, čo odpoviem.

Vzdychla som a prevrátila oči „Zahrám sa na tvoju priateľku."

„Máš to u mňa!" prišiel ku mne a ešte viac mi postrapatil moje neučesané vlasy.

Už bol obed a ja som ešte stále nemala pripravené jedlo na večeru so Zaynovými rodičmi. Popravde sa celkom teším. Rada spoznám predkov toho exota.

Napísala som zoznam vecí, ktoré na večeru potrebujem kúpiť a poslala som Zayna do obchodu.
Vrátil sa asi po hodine a pol, za čo som mu vynadala a hneď som začala variť, aby som to do večera stihla.

„Čo to vlastne je?" postavil sa vedľa mňa ku sporáku a pozeral sa do hrnca. Dala som mu ochutnať z varechy a čakala na jeho názor."

„Je to dobré." znovu mi postrapatil vlasy a obliekol si bundu. „Idem pre našich na letisko. O hodinu sme tu." oznámil mi a zabuchol za sebou dvere.

Potom ako som vyšla zo sprchy som si spravila 'make-up'. Keďže sa takmer vôbec nemaľujem, pomaly ani neviem ako sa to robí. Dala som si iba riasenku a červený rúž. Pri zrkadle som strávila ďalších desať minút porovnávaním rôznych šiat, no na koniec som si vybrala krátke čierne.

Počula som otvorenie dverí a hlasy. Prehrabla som si vlasy a vyšla zo svojej spálne. Všetci traja už stáli pred kuchynským stolom a prekvapene si ma premeriavali pohľadom. Pozrela som sa na Zayna, ktorý si ma premeriaval pohľadom, akoby ma videl po prvý krát a usmiala som sa. On sa usmial na mňa. „Dobrý večer." pozrela som na jeho sympatickú maminu a ocina a nesmelo k ním pristúpila.

„Volaj ma Eleanor, zlatíčko." povedala sympatická pania a ihneď ma objala.

„Max." usmial sa na mňa jeho otec a podal mi ruku.
„Gigi." potriasli sme si rukami a následne ma tiež objal.
Prekvapovalo ma, ako veľmi sa Zayn na svojích rodičov podobá.
„Sadnite si u nás." ukázala som na stôl a prešla som ku kuchynskej linke. Začala som naberať do tanierov jedlo, ktoré som uvarila a pokladala ho na stôl. Zayn otváral fľašu červeného vína a každému ním naplnil pohár. Keď som naložila jedlo aj sebe, prisadla som si vedľa Zayna.

„Takže, ako dlho ste spolu?" spýtal sa jeho otec. Teda Max.

„Mesiac." „Dva mesiace." povedal Zayn zároveň so mnou. Pozreli sme na seba a ani jeden z nás tak nejak nevedel čo urobiť.

„Áno, vlastne sú to už dva mesiace. Ani som si to neuvedomila." usmiala som sa na Maxa a Eleanor, ktorí si pochutnávali na jedle.

„To si varila ty? Je to výborné." odľahlo mi, že nám tie mesiace prešli len tak a znovu som sa usmiala. „Áno. Ďakujem."

„Vieš, Zayn nikdy nemal takú šikovnú a peknú priateľku." povedala a do úst si dala ďaľšie sústo večere.

„Naposledy nám domov doviedol nejakú punkerku." zasmial sa Max a ja som sa zasmiala s ním. Pozrela som sa na Zayna, ktorý sa pozeral do taniera a snažil sa kryť jeho úsmev.

Pri večeri padlo ešte niekoľko otázok ako: kde študujem, kde pracujú moji rodičia, či mám súrodencov a podobne. Potom mi Eleanor začala vykládať rôzne veci, ktoré Zayn vyvádzal keď bol malý a ja som sa neustále smiala. Eleanor a Max boli neskutočne milí a vtipní.

„Už by sme mali ísť. Musíme sa niekde ubytovať." postavil sa Max.
„A prečo neostanete prespať u nás?" vyhŕkla som. Zayn ma pod stolom kopol do nohy, ale ja som pokračovala: „Máme tu ešte jednu izbu s manželskou posteľou."

„To znie ako výborný nápad." Eleanor sa pozrela na Maxa a ten radostne prikývol.

„Skvelé. Pripravím vám posteľ." postavila som sa a išla do svojej izby. Veľa vecí som tam nemala, takže to tam vyzeralo naozaj ako v hosťovskej. Prezliekla som posteľ a zo skrine som si vzala pyžamo, deku a oblečenie ktoré si oblečiem zajtra. Vyšla som z izby a nechcene som počula kúsok z rozhovoru Zayna a Eleanor: „Váž si ju." povedala. Na chvíľu som sa zastavila a usmiala som sa.
Prešla som ku kuchyni, kde ešte stále všetci traja stáli. „Izba je pripravená." usmiala som sa a zahrnula si za ucho prameň vlasov.

„Ďakujeme ti, zlatíčko. Zdržíme sa len ne jednu noc. Zajtra skoro ráno odchádzame." oznámila mi.

Zaviedla som ich do miestnosti a vrátila sa do kuchyne, aby som poupratovala veci, ktoré po večere ostali na stole.