„Čo študuješ?" opytal sa ma raz pri raňajkách. Po prvý krát sme raňajkovali spolu. Zrejme preto že bol pondelok ráno.

„Psychológiu." snáď prvý krát som sa na neho úprimne usmiala a on na mňa. Ráno je z neho iný človek. Žiadne podpichovanie ani vysmievanie. „A ty?" dala som si poslednú lyžičku svojich raňajok.

„Som na umeleckej." Fíha, takže umelec? Obaja sme sa naraz postavili od stola. Postavila som sa ku malému zrkadlu, ktoré vyselo hneď vedľa drevených regálov a pohodila som svojmi čerstvo vyžehlenými vlasmi. Zayn prechádzal okolo a na chvíľu sa pri mne zastavil.

Nadýchol sa nosom, akoby niečo zacítil „Ty si použila môj šampón?" zasmial sa. Tým jeho spôsobom..

„Ešte som nebola v obchode." od hanby som sa začervenala, ale on nevyzeral že by tomu aj naďalej venoval pozornosť, vďaka čomu sa mi uľavilo.

•••

Tento týždeň bol naozaj náročny. Neznášam skúškové obdobia. So svojím spolubývajúcim som neprehovorila ani jedno slovo, pretože sme sa väčšinu času obaja učili v izbách. Dokonca sme sa ani raz nepohádali o tom, čo budeme pozerať v telke. Ale dnes je konečne piatok a v telke ide môj obľúbený romantický film, takže si už od rána chystám argumenty.

Domov som prišla s dvoma taškami zo supermarketu a začala som vykladať potraviny. Milujem varenie a dnes mám na pláne si spraviť veľkú večeru. Písala som Dylanovi, či dnes nepríde, ale vraj nemá čas.

Boli asi 4 hodiny. Ležala som na gauči a pozerala Svadby v Benátkach, keď som počula že niekto prišiel. „Piatok!" dobehol Zayn ku gauču a radostne sa vyvalil do kresla, kedže na gauči som bola ja. Akoto, že má toľko energie po tak náročnom týždni? Asi toho chalana nikdy nepochopím.

„Čo máš dnes v pláne?" vyhŕkla som spontánnym hlasom, aj keď mojim zámerom bolo zistiť, či mu dnes večer nejde nejaký futbal alebo čo. Rada by som večer pozerala svoj romantický film a v kľude pri tom varila.

„Kamoši ma volali na párty, ale nejak sa mi tam nechce." jemne nadvihol jeden kútik.

„Len choď!" posadila som sa a zahrala povzbudivý úsmev.

„Čo je, má snáď prísť ten tvoj teploš?" zasmial sa a ja som ho opäť prebodávala pohľadom.
„Nie."
„Nie?" uškrnul sa.
„Nie." zopakovala som. „Proste by som chcela večer a variť a pozerať film."
„Máš rada varenie?" nadvihol obočie.
„Milujem." pousmiala som sa.„Mám blog o varení."
„Vážne? Ako sa volá?"
„Varenie s Gi." zastrčila som si za ucho prameň vlasov.
„Gi? Myslel som že Gigi je tvoja prezývka." znovu sa zasmial.

Prekvapilo ma, čo povedal a na chvíľu som sa zamysla. Vlastne ma prekvapovala celá táto situácia. Sedíme v jednej miestnosti a rozprávame sa ako nikdy predtým.
„Je to prezývka od prezývky." mykla som plecami.

Na kuchynský stôl som si vyložila všetky veci ktoré budem na varenie potrebovať. Zayn sedel v kresle s vyloženými nohami a sledoval ma. Popritom sa sem-tam pozrel do mobilu. Nevadilo mi že sa pozerá, len ma to trochu znervózňovo. Zároveň ako som miešala cestoviny som počúvala film. Každú scénu som poznala spamäti, takže som sa tam ani nemusela pozerať.

„Môžem ťa odfotiť na svoj blog?" ochutnala som omáčku a vzala si mobil.

Udivene sa na mňa pozeral.
„No..prečo nie" Upravil si šiltovku na hlave a vyplazil jazyk.

Pozrela som sa na neho 'Vážne?' pohľadom.
„Pri jedle." objasnila som.
Snáď si len nemyslel, že ho budem fotiť len tak?

„Ou," zasmial sa a prišiel ku sporáku: „a nepríde mi potom tvoj teploško rozbiť hubu? Ak vie ako sa to robí." uškrnul sa.

„On o tom blogu nevie." Snažila som sa ignorovať jeho druhú myšlienku a zdvihla som mobil, aby som ho konečne odfotila.

„Počkaj. A čo mám robiť?" povedal mierne zmätene.
„Proste miešaj tie cestoviny a tvár sa, že vieš čo robíš." zasmiala som sa a konečne ho odfotila.

„Koľko ľudí ťa tam sleduje?" sadol si ku stolu.
„Mám približne milión čitateľov." podala som mu tanier s jedlom.
„Čože? To si mi mohla povedať skôr. Dal by som si dole tričko." zasmiala som sa na jeho vtipe, aj keď som si nebola celkom istá či to bol iba vtip.. a on sa usmial na mňa.