Loptičková vojna
„Myslím, že sa pokazil záchod” vybehla som z kúpeľne potom ako som sa chcela ísť osprchovať, ale všade na zemi bola voda.
„Mám zavolať opravára?” prekvapene na mňa pozeral.
Dala som si ruky v bok a nadvihla obočie: „A čo tak to opraviť?”
Ešte viac prekvapene nadvihol obočie a ukázal na seba rukou: „Ja?” zasmial sa smiechom, ktorý by som prirovnala ku vete 'ani náhodou'.
„Si predsa chlap.” začala som ho ťahať do kúpeľne.
Vzdychol si a odvážnym krokom prešiel ku záchodu. „Mohla by si to tu aspoň poutierať? Je príjemnejšie pracovať v suchom prostredí.” nervózne si pošuchal čelo a hľadel zo zadu na záchod.
Zasmiala som sa a išla pre papierové utierky, ktorých som na poutieranie celej kúpeľne použila celkom dosť. Keď bola zem celkom suchá, Zayn si ku záchodu kľakol a tváril sa, že si tam niečo obzerá. Celý čas som stála vo dverách a s diabolským úsmevom na perách ho sledovala.
Po pár minútach si ľahol na podľahu a konečne začal niečo šrobovať, alebo to predomnou iba hral. Mala som sto chutí odfotiť ho. Vyvaleného na zemi s hlavou pri záchode a rukami za záchodom. Chcela som si ísť pre mobil a naozaj ho odfotiť, no vtom vykríkol a rýchlo sa postavil. Rýchlo si šúchal po ruke, akoby zo seba oprašoval nejaké smeti a vybehol z kúpeľne. Na zemi som uvidela pavúka a začala som sa smiať. Vzala som pavúčika na kus papiera a vyhodila ho von oknom.
„To vážne?” ešte stále som sa rehotala.
„Pavúky mi naháňajú hrôzu” povedal naštvane a sadol si na gauč.
Já som si sadla do kresla.
„Asi zavolám toho opravára.” vyvalil sa na gauči.
„Dobrý nápad.” posledný krát som sa zasmiala a tiež si spravila na kresle pohodlie. Vrámci možností.
•••
„Kedy príde ten tvoj frajerko?” vyšiel z izby a hodil mi jeho mini napodobeninu futbalovej lopty.
„Dylan?” chytila som loptu. „Nemyslím, že by ste si rozumeli” hodila som mu loptu späť.
„Prečo by nie?” znovu mi ju hodil.
„Dylan je..iný.” opäť som mu ju hodila.
„Všetci teploši su iní.” zasmial sa a zas a znovu mi hodil loptu.
Tentokrát som doňho loptu hodila so zámerom trafiť ho. „Nie je teplý, preboha.” otočila som sa a šla som do svojej izby, lenže on mi tú loptu hodil do chrbta. To myslí vážne? Zohla som sa po ňu a čo najsilnejšie ju doňho hodila. Keď sa mu podarilo uhnúť, výťazne sa usmial, vzal loptu a chcel ju do mňa znovu hodiť, no ja som sa ukryla za gauč. Na zemi za gaučom bola ďalšia loptička. Koľko ich preboha má? Tak či onak, teraz sa mi naozaj hodila. Kým bežal ku gauču, aby ma znovu trafil, postavila som sa a trafila ho priamo do brucha. Obaja sme sa začali smiať. Čo najrýchlejšie som prebiehala spoza gauča za kuchynský stôl. Cestou ku stolu sa do mňa trafil a ja som zvískla. Vzala som si loptičku a prikrčila sa za stolom. On sa zatiaľ skryl na mojom predošlom mieste- za gaučom. Obaja sme sa nečakane naráz postavili a hodili loptičku po tom druhom. Ani jeden z nás sa netrafil, ale vzali sme si loptičky ktoré prave pristali neďaleko našich 'úkrytov'.
Čo to práve robím?
Neviem si predstaviť, že by som sa s Dylanom naháňala po byte a hádzala po ňom mini-futbalové lopty. Alebo vôbec s hocikým. O to čarovnejšie to bolo..
Zayn vybehol spoza gauča a zrejme sa chcel schovať niekde inde. Rozbehla som sa za ním. Chcel prebehnúť okolo troch dverí, v ktorých sú spálne a kúpeľňa, ale ešte pri prvých dverách zakopol o farebný koberček a spadol na zem. Keďže som bežala asi len meter za ním a bežala som vážne rýchlo- doslova som sa o neho potkla a vyvalila som sa vedľa neho. Obaja sme sa od nezastaviteľneho smiechu válali po zemi snaď ešte desať minút.
--------------
Vedeli ste, že Gigi aj v realnom živote nemá strach z pavúkov?
dúfam, že sa vám (aj keď celkom kratší) diel páčil😄
Venujem mojej Kikuške❤😂
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro