Nie, to on sa musel mýliť. Ako by nemohol? Jeho názory boli pritiahnuté za vlasy. Podobne ako mnoho ľudí pred ním, aj on o nej fabuloval ako o múze, čo by zacelila každučkú ranu a utíšila ľudskú dušu. Lenže o tom to nebolo. Nebolo to o nej, nanajvýš o učičíkaní jeho vlastného povedomia. 

„Opováž sa znova povedať, že tomu nerozumiem. Už od Pusanu v tebe vidím niečo, čo ani sama nevidíš, lebo si na seba až príliš prísna. No ja to vnímam a vnímam aj tvoje chyby. To však ešte neznamená, že ťa mám menej rád. Dokonca dokážem prehrýzť aj to, že neznášaš grécky jogurt," nadľahčene odvetil. „Tak to už pochop, prosím. Pochop to, čo k tebe cítim, Sara."

Kiež by to bolo také ľahké. Ako môžem niekoho milovať, keď neviem milovať ani seba? Nefungovalo by to. Stroskotalo by to pri prvom prudšom náraze na problém.

„Ja rozumiem," povedala neoblomne, „ale má to vôbec budúcnosť? Zamysli sa nad tým kriticky. Žijeme tisícky kilometrov od seba a svojej práce sa ani jeden nevzdá."

„Ja by som-"

„To v žiadnom prípade!" vybehla po ňom. „Nezriekneš sa ich kvôli mne."

„Veď to ani nemám v pláne," obraňoval sa. „Neboj, nechystám sa opustiť skupinu."

„Tak potom?"

„Vieš... všetko sa dá," pomrvil sa. „Ak chceš. Možno to zozačiatku nebude ideálne, ale ja sa s tebou chcem stretávať čo najčastejšie a tiež chcem s tebou tráviť voľný čas. Pokiaľ to však necítiš rovnako, je to v poriadku. Aj tak by som s tebou bol rád. Samozrejme ako kamarát."

No to určite.

„Na to bude času až-až," friško sa snažila uzavrieť túto zapeklitú tému. „Porozprávame sa po koncerte."

„Ale ja tam nepôjdem," prostoreko odvrkol s rukami zopätými za chrbtom a podišiel naspäť k oknu.

„Nepôjdeš? Nuž, tak to potom môžeme zostať tu a baviť sa do aleluja..."

„Vážne?" neveriacky sa spytoval. „Myslíš, že by to bolo správne?"

„Iba ty vieš, čo by bolo správne," v dlani zvierala uško tašky, ktorú mu jedným gestom podstrčila pred tvár. „Mimochodom, ja som nezabudla."

Následne z nej vytiahla balíček, šlampetne ovinutý v čiernom baliacom papieri, a podala mu ho.

„Oneskorene všetko najlepšie." 

„Pamätáš si to?"

„Zmienil si sa o tom v liste a napokon, môj apartmán sa nepresťahoval do doby kamennej. Doma mi beží internet," vyhlásila sebavedome. „Overiť si to mi zabralo sekundu. Ťažšie bolo vybrať darček."

„Drahá Sara, od teba by sa mi páčilo čokoľvek," prstami šikovne poodchlipol kúsky priehľadnej lepiacej pásky a už-už strhával prebytočný papier.

„Ležal u mňa dlho, vlastne už od októbra," pomykala plecami. „Netuším prečo som ho kúpila, lebo som neplánovala vrátiť sa sem, no očividne je dobré, že som uposlúchla svoju intuíciu."

„Musíš mi odpustiť, ale ja pre teba nič nemám," zahanbene pošepol s previnilým úškľabkom na tvári. „Ale napravím to. Sľubujem."

„Neblázni. Nič nepotrebujem..."

„Hm, myslím, že by sa ti hodila extra porcia lásky."

Vnútro daru vypĺňal výtlačok Sarinej novej publikácie, ktorej krst premeškala vďaka súriacej Dwi. Tento bol však špeciálny, pretože doň pridala venovanie aj s podpisom. Ďalej sa tam ponevieralo klasické, no aj trochu gýčové, bavlnené tričko s nápisom 'I LOVE NEW YORK,' čokoláda v tvare Sochy slobody a spomínané fotografie z Gamcheonu spolu s bielymi rámčekmi. Úplne naspodku, pod masou všetkých pozorností, zostalo ešte pestrofarebné prianie.

„Ja... došli mi slová," povzdychol si pri tom pohľade. Síce sa nejednalo o žiadnu luxusnú investíciu, i tak sa tomu nesmierne potešil. O to viac, pretože to bola práca Sary. Koľko hodín jej muselo zabrať zozbieranie týchto rôznorodých predmetov?

„V jednom dopise si spomínal, že si začal čítať moju tvorbu," prerušila hútne ticho. „Takže ti gratulujem, Jimin. Si oficiálne prvý fanúšik, ktorý má tú česť vlastniť moju najnovšiu knižku. Na pulty kníhkupectiev sa dostane až začiatkom marca."

„Pustím sa do toho ešte dnes," natešene vravel, ohmatávajúc matný prebal a námatkovo prelistoval niekoľko tenkých recyklovateľných stránok. „Ďakujem, Sanei. Je to všetko tak úžasné."

„Som rada, že sa ti páči."

Zatiaľ, čo si prezeral horkú čokoládu a iné newyorské poklady, pristúpila k nemu o krok a zamračila sa. „Takže čo urobíš? Predsa len to nechceš skúsiť? Myslím, že pretŕčanie sa ti je blízke a podľa mňa ti to muselo poriadne chýbať. Choď im vytrieť zrak."

„Ja a niekomu vytrieť zrak? Prosím ťa, nebuď smiešna," zajachtal a úsmev mu razom opadol.

„Som si istá, že tam chceš ísť. Nenechaj fanúšikov čakať. Ja ti verím, Jimin. Budeš skvelý."

„To nemôžeš vedieť," tvrdohlavo pokrútil hlavou a snažil sa zamestnať ukladaním drobných roztomilostí na svoje pôvodné miesto v krabici. „Posledné mesiace sa mi fakt nedarilo. Obzvlášť v tanci."

„Horšie ako môj tanec to rozhodne nebude." 

„O tom sa rád presvedčím na vlastné oči."

„Ale až po koncerte," podotkla. „Jimin, je predsa jedno, či budeš dokonalý alebo nie. Pre nich budeš vždy dokonalý, či?"

„Mne to teda jedno nie je," zdôraznil smutne. „Nie je to práve jednoduché, ak nie si spomedzi ostatných ničím výnimočný..."

„Prosím?" 

Ty idiot... 

„Ja sa v speve síce nevyznám, ale z teba by nejeden dostal cukrovku."

„Zadrž. Ty si počúvala naše skladby?"

„Možno dve..."

„Aj tak tam skrátka dnes večer nemôžem ísť."

„Nepôjdeš, ani keď tam budem ja?"

„A budeš?"

Takto sa to robí.

„No, prečo nie?" pousmiala sa pri tej podivuhodnej predstave. „Aj Dwi tam bude. Aspoň spolu dobehneme zameškaný čas."

„Hm, nie. To naozaj nejde," nerozhodne si prehrabol čierne vlasy a zviezol sa na pohovku, čo sa nachádzala v rohu miestnosti.

Dwi jej stihla počas letu vyrozprávať rôzne zaujímavé fakty a jedným z nich bol aj ten, ako si Jimin často neveril. Nepochybne to Sare prišlo umelé, pretože bola na YouTube svedkom niekoľkých jeho vystúpení a skôr sa jej zdal byť namyslený než utiahnutý.

„Povedala ti moja starká o tej historke o mojej prvej súťaži?"

„O akej súťaži?"

„O spisovateľskej. Bolo to pred mnohými rokmi, ešte stále som chodila na základku," predstavila si seba o niekoľko rokov mladšiu, s dlhými vlasmi v cope a s večne počmáranými rukami. „Najskôr som nechcela súťažiť, ale nakoniec ma babka presvedčila. Vtedy som bola veľmi zakríknutá, proste zarytý introvert. Svoje umenie som nedokázala prezentovať ani svojím najbližším."

„A vyhrala si?"

„Kdeže..." ohrnula spodnú peru. „Neuveríš, no neumiestnila som sa ani v top desiatke. Najviac však záležalo na tom, že som bola víťazom pre moju starkú. Jej koláče boli definitívne lepšou odmenou ako hlúpe diplomy. Vieš, kedysi vo mňa verila len ona. Preto som sa nechala ukecať. Kvôli jej podpore som prekonala samú seba a zapojila som sa, aj keď ma zožieral neopísateľný strach. A nech v teba verí prinajmenšom osem ľúbezných ľudkov, chcem aby si vedel, že za tebou stojím aj ja. Akokoľvek to dopadne, pre nás budeš vždy ten najlepší."

Odkiaľ sa v nej nabralo toľko sentimentu a precukrovaných fráz? Nevedela. Ale Jimin jej na to očividne skočil, pretože po pár minútach zahlásil, že tomu koncertu predsa len dá šancu.

Nemusí sa dozvedieť, že som si celú tú príhodu vymyslela... 

Naostatok, aj malé nevinné klamstvá dokážu byť sem-tam na osoh.

~

hello guys ꒰⑅ᵕ༚ᵕ꒱

what's poppin'?

ako si užívate prvý mesiac letných prázdnin? už ste aj stihli vycestovať do zahraničia, alebo sa skôr potulujete po našom domácom prostredí? ^O^

dnes som si pre vás prichystala naozaj jednohubku, iba dodatok k predošlej kapitole -> moim. hádam vás obohatila rovnako, ako aj predošlé časti. v tejto ide najmä o maličkosti a vzájomnú (konečne aj zmysluplnú) interakciu našich dvoch hlavných hrdinov

let me know čo si o týchto osôbkach a ich chemistry myslíte. prídu vám toxic alebo naopak cute? 🙈

nezabudnite veľa piť, natierať sa tučnými vrstvami opaľovacieho krému a vyhýbať sa priamemu slniečku (radšej uprednostnite hobiho) ☀️

sga. ( ꈍᴗꈍ)