Nina

Na ďalší deň som si ukladala veci do skrinky keď okolo mňa prešla cukríková vôňa. Nakrčila som nos a otočila sa. Barbie si naprávala vlasy a podišla k svojej skrinke. Na moment sa pozrela na moju maličkosť, no potom sa odvrátila. ,,Aj tebe ahoj."uškrnula som sa a ona nadvihla nos.

,,Čau."odvetila s nevôlou a otvorila skrinku. Vytiahla odtiaľ kozmetickú taštičku. Z nej vybrala zrkadielko a zručnými pohybmi si naniesla lesk na pery. ,,Čo pozeráš?"naštvane sa na mňa otočila a ja som sa zamračila. ,,Mohla by si byť ešte hnusnejšia?! Si Erikova kamoška, tak sa snažím vychádzať." zaklapla som skrinku. ,,A prečo sa tak snažíš? Ľudia ako ty sa nekamarátia s ľudmi ako je on."podotkla a slovo ty vyslovila tak pohŕdavo ako sa len dalo. ,,Erik pre mňa niečo urobil, čo vonkoncom nie je tvoja vec. A čo tým myslíš?! Som človek tak ako ty."založila som si ruky a prezrela si tú barbínu od hlavy po päty. ,,My dve si nie sme vôbec podobné!"vyhlásila a aj ona zacapila skrinku.

,,Budeš sa musieť zmieriť s tým, že som Erikova kamarátka. Je mi jedno čo je medzi vami, jasné? Ja o slušňáčika nestojím tak si nechaj svoje žiarlivostné scény!"celá som sčervenela. Myslela som, že tej nadutej bloncke jednu vrazím. Možno som sa v Erikovi mýlila, ale v nej určite nie! Je to tá najnadutejšia, blonďavá, hnusná, nepríjemná...

Môj tok myšlienok prerušila Paťa, ktorá sa k nám s úsmevom rozbehla. ,,Ahojte! Ako rada Vás vidím baby! Ako?"rozdávala úsmevy a Barbie nadvihla obočie. ,,Fajn. Ja už pôjdem."otočila sa a vykročila preč. Nepríčetne som sa za ňou pozerala až ma Paťa šťuchla.

,,To čo malo byť?!"zamračila som sa. ,,Videla som na tebe, že jej za chvíľu vrazíš, tak som prišla zachrániť situáciu."predniesla Paťa múdro a ja som si vydýchla. ,,Ďakujem, Paťi. Si super kamoška. O koľkej mám k tebe prísť?"zmenila som tému. ,,O tretej, nech všetko stihneme. Včera som si s ním písala celý večer. Neverila by si aký je milý a pozorný!"vyhlásila. ,,Ozaj? Hovoríme o tom istom človeku?"pobavene som sa uškrnula. ,,Hej! Nebuď hnusná!"šťuchla ma a vydali sme sa do triedy.

,,Ahojte, dievčatá!"privítal nás Erik a Barbie len kývla. ,,Ahoj."usmiala sa Paťa. ,,Čau, slušňáčik."žmurkla som naňho a užívala si Bárbinin nenávistný pohľad. S Paťou sme si išli sadnúť a čakali na začiatok hodiny.

Po skončení toho fakt únavného dňa som sa vrátila domov a rýchlo si porobila veci do školy. Po skončení som sa vybrala k Paťi. Paťa a jej rodina mali byt na konci našej ulice. Keď som prišla, všetci boli preč až na ňu. ,,Kde máš všetkých?"spýtala som sa už vo dverách. Mykla plecami. ,,Išli so sestrou do kina. Aspoň máme pokoj. Poď."pozvala ma ďalej a ja som bez zaváhania vošla. Napokon, bola som tu viac ako doma.

Paťa ma zaviedla do svojej izby a ukázala na posteľ, kde mala rozložené rôzne kusy oblečenia. ,,Čo myslíš? Ideme len do jedného podniku, ale nechcem vyzerať príliš obyčajne." podotkla. Prikývla som a vzala do ruky prvý kus.

Po pár nezhodách sme konečne vybrali nohavice s vysokým pásom, do toho sme zakasali bielu hodvábnu blúzku a doplnili sme to dlhým strieborným náhrdelníkom a náušnicami. Paťa bola so svojím výzorom spokojná, no napriek tomu pôsobila nervózne.

,,Je to len rande, Paťi."objala som ju a ona sa prestala triasť. ,,Ale on je tak... Prosto je milý, vtipný a pekný. Nina?"otočila sa na mňa a ja som ju pozorne počúvala. ,,Myslím, že k nemu niečo cítim. Nechcem znieť ako tie naivné pipky z ktorých si robíme srandu, ale bola to láska na prvý pohľad."zahryzla si do pery a ja som sa usmiala. ,,Nerobím si z teba srandu, lebo som to ešte nezažila. Tak ti držím palce nech tvoja láska vyjde."stisla som ju v náručí.

,,Tak ja už pôjdem."odtiahla som sa a zberala sa na odchod. ,,Zajtra podám hlásenie."prisľúbila mi a ja som sa zasmiala.

Bežala som do práce a takmer sa na chodbe zrazila s Kami. ,,Ahoj, prepáč, viem že troška meškám."rýchlo som sa ospravedlňovala. ,,V pohode. Mám novinky. Šéfka súhlasila, že budeš masírovať, ale len pod podmienkou, že nie každý deň. Na to nemá prachy. Takže utorok, štvrtok a sobota vyhovuje?"vybalila na mňa a ja som nadšene prikývla. ,,Ďakujem, Kami!"zvýskla som a hodila sa jej do náruče.

Doma som sa vyzliekla z vecí a hodila sa do sprchy. Keď som z nej vyliezala, pípol mi mobil. Podišla som k nemu a prečítala si správu od matky: Pozajtra prídi k malému, ideme preč.

Fakt dojímavé... Povzdychla som si a ľahla si do postele. Kto by to bol na mňa povedal, že celý môj terajší život bude o pomáhaní iným.

----------------------------------------------------------------------------------

Ahojte! <3 <3

Takže tu je ďalšia časť. ;)

Poopravilo to Váš názor na Sandru? :D A tešíte sa na Ninino pomáhanie slušňáčikovi? :D

Chceli by ste dať otázky postavám či mne? Len do toho, budem robiť Character ask. ;)

Ďakujem za všetko! :*

                                Vaša Kirsten :))