Všimla som si, že máme novú čitateľku. Venované tebe :* Ďakujem.

Nina

Peťo ma držal za pás a opilecky sa pohyboval do rytmu. Bolo to neskutočne smiešne! Mal taký sklený pohľad. Možno by som bola naštvaná, že sa tak sťal, ale je to párty, takže som to skusla. ,,Kde je Paťa?"zakričala som cez hudbu na svojho priateľa. ,,Neviem, bejby. Naposledy som ju videl s Romanom. Asi išli niekam inam."mykol plecami. Och, ja ju zabijem! Sľúbila, že dnes bude so mnou celý večer!

Dobre, viem, že sa jej Roman páči, ale mohla oznámiť, že s ním niekam ide. ,,Nina!"zakričala na mňa Táňa a ja som jej zakývala. Podišla k nám a Peter prevrátil očami. Nemal ju veľmi v láske, lebo Táňa bola typ dievčaťa, ktoré nevedelo kedy zatvoriť ústa. ,,Som taka rada, že ste prišli."objala ma. ,,Táto párty bude epická! Fotrovci sú na celý víkend preč, tak tu kľudne môžete ostať až dozajtra. A neuveríš kto každý tu je..."rozprávala, ale vnímala som ju len na pol ucha.

,,Inak ochutnali ste Tominov špeci koktail? Je perfektný! Podáva sa v kuchyni. No to ma podrž! To je ten nový? Idem, majte sa."odišla a ja som sa rozosmiala. U nej by sa človek k slovu nedostal. Otočila som sa tým smerom kadiaľ odišla a zbadala dva nefrity. Slúšňáčik je tu? Jaj hej, Paťa čosi spomínala.

A v tom som zbadala moju úžasnú kamošku zavesenú do Romana. ,,Kde ste boli?"so smiechom som ťahala Petra za ruku. ,,Troška vonku. Je to nádherný dvor. Ale ešte lepšia bola spoločnosť."zbožne sa pozrela na Romana. Uškrnula som sa a žmurkla na ňu. ,,Hej, Erik! Poď k nám!"zavolala na slušňáčika a on nesmelým krokom podišiel k našej partií. ,,Tak, decká, kto to ešte nevie, toto je môj kamarát Erik."chytila ho za plece a ja som sa zdvorilo usmiala. Dalo sa vidieť, že slušňáčik sa tu necíti veľmi dobre. Nepredpokladám, že zažil vôbec jednu takúto žúrku.

,,Zahráme si fľašku?" zaprosila Paťa a ja som prevrátila očami. ,,Pokojne."prikývol Peter a tak sme sa zdekovali k pohovkám. ,,Hral si to niekedy, Erik?"chcela vedieť moja kamoška. ,,Jasné, ale už dávno."priznal. ,,Neboj, nehráme vyzliekačku, až takí šialení nie sme."upokojila som ho a Peter sa zasmial. ,,Večná škoda!" prehlásil Peťo. My s Paťou sme si vymenili pobavené pohľady a ona sa hneď ujala prvého pokrútenia fľašou. Padla na mňa a ja som si pravdaže vybrala odvahu. Pri Paťi som sa nemusela báť, lebo nebola zákerná. ,,Zatancuj makarénu!"zasmiala sa radostne. Pridala som sa k nej a vyskočila na nohy. ,,Hudbu , prosím!"vystrčila som do vzduchu ruku a Paťa začala vydávať zvuky podobné spevu. Sprevádzaná mohutným výbuchom smiechu som nekoordinovanými pohybmi tancovala. ,,Škoda, že nevieš tancovať."Paťa sa zo smiechu zvalila na pohovku. ,,Škoda, že nevieš spievať."smiala som sa aj ja a pokrútila fľašou. Tá ukázala na slušňáčika. ,,Takže... Pravda či odvaha?"spýtala som sa zvyčajnú otázku a on vybral pravdu. ,,Aká je tvoja najkrajšia spomienka?"podoprela som si bradu. Vyzeral, že sa nad tým vážne zamyslel a napokon povedal: ,,Deň, keď som prvýkrát dokázal zahrať na gitare celú pieseň." povedal a ja som pootvorila pery. ,,Ty vieš hrať? To je perfektné! Je to ťažké?"zaujímala som sa a uvedomila si, že som stratila svoj zvyčajný ľahostajný postoj. Peter sa na mňa nechápavo pozeral, len Paťa sa usmiala. Moja kamarátka ma poznala lepšie než ktokoľvek, veľmi dobre vedela kým som bola predtým. A láska k hudbe patrila môjmu starému ja.

,,Nie, dá sa to zvládnuť."usmial sa a ja som prikývla. Potom točil on a hra pokračovala ďalej. V tom mi začal zvoniť telefón a keď som zbadala kto mi volá, ihneď som zdvihla. ,,Matka? Stalo sa niečo?"zareagovala som. V telefóne sa však neozval matkin hlas, ale hlas môjho malého bračeka. ,,Ninka? Nevadí, že volám? Mama nechala mobil na stole."hovoril. ,,Vôbec nie, zlatúšik. Ako sa máš? Všetko v poriadku?"usmiala som sa. ,,Áno, len mi chýbaš. Zajtra prídeš?"chcel vedieť. ,,Prídem, zlatko. Veď sme sa dohodli."uistila som ho a vstala. ,,Idem von."šepla som ostatným a vybrala sa k dverám. Peťo sa vybral za mnou aj keď ho o to nik nežiadal.

Chvíľku som sa ešte s Vladkom rozprávala, ale potom už musel ísť. S úsmevom som si dala mobil do vačku, pretože som zistila, že som si vnútri zabudla kabelku. ,,To bol Vlado?"pritiahol si ma Peter. ,,Áno, len sa chcel porozprávať."prikývla som a Peter ma pobozkal. Zhnusene som nakrčila nos a odtiahla sa. ,,Smrdíš ako alkohol."podotkla som mrzuto, no jeho to nezastavilo. Opäť ma pobozkal a začal ma obchytkávať. ,,Si opitý, Peter!"odsotila som ho, ale opäť sa ku mne vrátil. Začala som sa naozaj báť. Peter je zvláštny aj keď nemá v sebe celý bar a nieto takto. Pritisol ma k stene domu a bozkával na krku. ,,Nechaj ma!"skríkla som naňho. ,,Nebuď netykavka, Nina."zašomral a nevzdával sa činnosti. V tom ho však niečo, teda skôr niekto, odo mňa odsotil.

Erik

,,Vôbec nie, zlatúšik. Ako sa máš? Všetko v poriadku?" usmiala sa Nina. Chvíľu zamyslene počúvala a potom pokračovala: ,,Prídem, zlatko. Veď sme sa dohodli." Celá žiarila. Vyzerala úplne inak ako to dievča, čo ma vyhodilo z miestnosti na začiatku roka. ,,Idem von."postavila sa a ponáhľala sa preč. Za jej pätami sa vybral Peter.

,,Zlatúšik?"nadvihol som obočie a otočil sa na Paťu. ,,Jej braček Vladko."vysvetlila. ,,Braček?"usmial som sa. ,,Jasné, nevlastný. Ale to by som vlastne nemala vravieť. Je to jej vec."zahryzla si do pery. ,,Niekedy si nedávam pozor na ústa."rozosmiala sa a pritúlila k tomu druhému chalanovi, tuším ho volala Roman. ,,Jaj, aha, zabudla si tu kabelku!"ukázala na malú čiernu taštičku. ,,Ja jej ju vezmem."ponúkol som sa ochotne a schmatol kabelku. ,,Ďakujem, Erik."usmiala sa Paťa a ja som prikývol.

Keď som ale vyšiel na dvor, netušil som ktorým smerom sa mám vybrať. ,,Nechaj ma!"silno zakričalo nejaké dievča a ja som s istotou vedel, že to bola Nina. Rýchlo som sa vybral za zvukom a zbadal Petra nalepeného na Nine. ,,,,Nebuď netykavka, Nina."stihol povedať ešte predtým než som tam pribehol.

V tej chvíli som nerozmýšľal nad tým, že je niekoľkonásobne silnejší. Konal som inštinktívne čo bolo v mojom prípade dosť zriedkavé, pretože každý jeden krok v mojom živote som si poctivo naplánoval. Teda skoro každý...

Chytil som Petra za tričko a odstrčil ho od Niny. On zmätene zaspätkoval a ja som ho zhodil na zem. Veľmi sa nebránil, mal v sebe až príliš veľa alkoholu. ,,Daj jej pokoj!"povedal som celkom pokojne a on sa zamračil. Ťarbavo sa postavil a vyštekol: ,,Čo je ťa do toho?!" ,,Je to Paťina kamarátka a teda ma to zaujíma."odvetil som mu a on napriahol ruku aby mi vrazil. Nepočítal však s tým, že ja v sebe nemám ani kvapku alkoholu a preto sa s ľahkosťou uhnem. Peter narazil do steny práve vo chvíli, keď sa uhla aj Nina. ,,Poď."podal som jej ruku a ona sa jej bez váhania chytila. ,,Chcem ísť domov."šepla tak ticho, že to snáď ani nebola ona. Mierne som prikývol a viedol ju k prednému vchodu. V tom sa však otočila a zakričala na toho dementa. ,,A my dvaja sme skončili!"

Potichu sme išli k môjmu autu. ,,Nemusíš ma odviesť."šepla. ,,Rád ťa odveziem, Nina. Myslel som to vážne. Si Paťina kamarátka a kto je jej kamarát je aj mojim. Je to milé a dobré dievča."povedal som. ,,Ja viem."vzdychla. ,,Patrícia bola jediná osoba ,čo pri mne vždy stála. Vždy."zamrmlala a sadla si na miesto spolujazdca. ,,Ďakujem."povedala nakoniec a ja som sa usmial. ,,Nemáš začo."naštartoval som auto. ,,Nie, naozaj. Viem, že si bol v ohrození."podotkla. ,,Nebol."šepol som aj keď som tomu sám neveril. ,,Peter je profesionálny bitkár, Erik. Nemal by si šancu ak by nebol tak opitý. Som rada, že sa ti nič nestalo."priznala a ja som stratil reč. O chvíľu som sa však spamätal a odvetil: ,,Ná podobne. Kde to vlastne bývaš?" Nadiktovala mi teda adresu.

Po pár minútach jazdy povedala: ,,Horúca čokoláda." Nechápavo som nakrčil obočie. ,,Čože?" ,,Získať sa ma dá horúcou čokoládou. Chcel si to vedieť, nie?"nadvihla obočie a ja som sa zasmial. ,,Naozaj?" nechcelo sa mi veriť. ,,Už ako malá som si ju tajne robievala a potom môjmu bračekovi. Ale nie tú zmes kakaa a mlieka, ale pravú horúcu čokoládu."vysvetlila a ja som sa musel usmiať. ,,Mám ju doma, ak chceš."dostala sa k pointe. ,,Ty ma pozývaš na čokoládu?"zasmial som sa a ona mykla plecami. ,,Nie je to rande, jasné? Len si mi pomohol a ja som sa rozhodla, že k tebe budem milšia."prehlásila. ,,Jasné, viem, že to nie je rande."usmial som sa. ,,Viem, že vieš. Veď to je nemožné."prevrátila očami. ,,Prečo?"nechápavo som sa spýtal a pristavil auto pred jej bytovkou. ,,Pretože ja nie som tvoj typ a ty môj."povedala pokojne a vystúpila z auta. ,,Ako to vieš, že nie si môj typ?"spýtal som sa. ,,Viem si predstaviť dievčatá, ktoré sa ti páčia. Prirodzené blond vlasy, modré oči a červená sa už pri pohľade na teba. Typická barbie."uškrnula sa a ja som sa takmer rozosmial. Presne opísala Sandru. ,,Asi máš pravdu."priznal som a ona sa víťazoslávne usmiala. ,,Och, slušňáčik?"zastavila sa pred vchodovými dverami a otočila sa na mňa. ,,Keby si niečo potreboval, som tu."navrhla. ,,Ďakujem, ale nič nepotrebujem."odvetil som jej. ,,Ponuka stále trvá. A teraz poď."odomkla dvere a viedla ma k svojmu malému bytíku.

---------------------------------------------------------------------

Ahojte, srdiečká! <3 <3

Som tu aj s novou časťou. ;) Ako sa Vám páčila?

Máte radi fľašku? Ja tú hru nenávidím. Patriace jednej špeciálnej osobe:  Som si istá, že vieš spievať, ale zdalo sa mi to vtipné. ;)

Trošku sme začali rozvíjať Ninu a jej staré ja. Čo si myslíte, aká bola predtým? Tiež sa tu tvorí Paťa a Roman. Kto je za nich? :D Hmmm... Ship: Raťa? (To znie divne XD) Paman? (Nepripomína Vám to Panem z Hier o život?) Ak Vám niečo napadne, dajte vedieť. ;)

Čakali ste to od Petra? Slušňáčik bol za hrdinu, čo na to vravíte? :D A Nina ho začína akceptovať. :)

Ďakujem za všetko, ľúbim Vás. <3

Vaša Kirsten :*