Erik

Mama hádam už od jednej poobede robila večeru. Chcela, aby bolo všetko perfektné. Aj ja som si to veľmi prial.

Keď som prišiel po Ninu, otvorila mi celkom iná bytosť. Stála predo mnou elegantná mladá dáma v ružových šatách a modrom svetríku. Vlasy mala zapletené do vrkoča a milo sa usmievala. Otvoril som ústa dokorán a sledoval ,,Ninu". ,,Tak čo?"zakrútila sa predo mnou a vpustila ma dnu. ,,Wau, toto som nečakal."povedal som popravde. Pravdaže jej to svedčilo, ale nemohol som v tom nájsť to neskrotné žieňa.

,,Páči sa ti to? Bola som na nákupoch. Nakúpila som si takýchto vecí viac. Vlastne som skoro úplne vymenila šatník."zasmiala sa a otvorila neveľkú skriňu. V nej sa črtali pastelové farby. ,,Aha, to je prekvapenie."šepol som. ,,Dúfam, že sa tvojim rodičom budem páčiť."posmutnela. Aha! Tak o to tu ide! Pristúpil som k nej a stisol ju v náručí. ,,Neboj, budeš. Sú radi, že som sa nerozhodol pre Sandru. Majú ju v zuboch preto, čo mi spravila."vysvetlil som jej. Zasmiala sa a podotkla: ,,Tak to je malé bezvýznamné plus pre mňa."žmurkla.

,,Budú ťa zbožňovať."povedal som a ona si nervózne zahryzla do pery. ,,A nevidieť mi tetovanie?"otočila sa mi chrbtom, no vrkoč jej ho dokonale zakryl. ,,Nie, ale aj keby, patrí k tebe."pobozkal som ju.

,,Tak už poďme."nadýchla sa a nechala sa za ruku odviesť k autu. Celú cestu si nervózne žmolila lem sukne a keď sme zastali pred naším domom, skoro ju pretrhla. ,,A sme tu."vystúpil som a ona tiež. Chytil som ju za ruku a viedol do domu. Vošli sme do predsiene a vyzuli sa.

,,Zlatko? Si to ty?"počul som mamin hlas. ,,Áno, mami. Už sme tu."odvetil som jej. Mama sa prirútila do predsiene a veselo sa na nás usmievala. ,,Ahojte! Som tak rada, že ťa konečne spoznávam Nina."pribehla k mojej priateľke a prudko ju objala. Nina bola úplne vykoľajená z maminej reakcie a prekvapene sa usmiala. ,,Och, dobrý deň. To je naozaj veľmi milé privítanie. Veľmi pekne zaň ďakujem."usmiala sa na mamu a tá si ju obdivne premerala. ,,Vidím, zlatko, že si dievča, čo vie, ako sa správať."pohladila ju po ramene a pozvala nás k stolu. Tam už čakal môj otec a hneď ako nás zbadal sa postavil.

,,Dobrý deň."usmiala sa Nina. ,,Dobrý deň. Vy musíte byť Nina. Som Erikov otec."podal jej ruku. ,,Ale nože jej nevykaj! Bude sa cítiť ako na pracovnom pohovore. Poď, zlatko, sadni si."ukázala na stoličku a žiarivo sa na Ninu usmievala. ,,Ďakujem, teta."posadila sa Nina a ja vedľa nej. ,,Idem ešte po jedlo a môžeme začať."vyhlásila mama.

,,Netreba Vám pomôcť?"ihneď sa postavila Ninka. ,,To nie je potrebné, si milá."uistila ju mama a ja som s takmer otvorenými ústami sledoval túto scénu. Nikdy som nevidel Ninu takú slušnú. Akoby to ani nebola ona. Tak veľmi sa kvôli mne snažila, aj keď to vyzeralo celkom prirodzene. A to ma desilo najviac. Nútim ju zas byť niekým kým nie je? Mohol by som ju nevedomky manipulovať?

,,Isteže je."vyhlásila Nina a už sa ponáhľala za mamou. Z kuchyne bol počuť len hlasný smiech a následné kroky späť do obývačky. Mama sa rozhodla, že pri veľkom stole v obývačke to bude noblesnejšie. A my s otcom sa v tom nevyznáme, takže... Nechali sme réžiu v jej rukách.

Keď sme všetci už mali pred sebou horúcu polievku, mama sa na mňa usmiala a prehlásila: ,,Konečne si si našiel dievča, ktoré sa ti inteligenciou vyrovná. Veľmi dobre sa s tebou rozpráva, Ninka. Dúfam, že ťa tu uvidím často."presmerovala pohľad na moju polovičku, ktorá sa začervenala. Prisahám! To naozaj urobila! Čo sa to tu deje?

,,Ďakujem, teta."usmiala sa Nina. ,,Nabudúce prines aj rodičov, anjelik." povedala jej mama a Nina zamrzla. Na chvíľu sa pozrela na mňa a zvažovala, čo povedať. ,,Ja vlastne nemám rodičov. Iba adoptívnych. A tým sa asi nebude chcieť. Ale ak dovolíte a dovolia aj oni, donesiem bračeka."opäť na tvári vytvorila úsmev.

,,Och, tak teda dobre. Braček je tiež adoptovaný?"vyzvedala mama a ja som položil lyžičku. ,,Nie, mami. Je ich vlastný. Ale Nina ho miluje."vysvetlil som situáciu. Mama kmitala pohľadom z Niny na mňa. V hlave sa jej to spájalo a prišla k záveru, že by mala mlčať. ,,No a čo škola, Ninka?" prešla do bezpečných vôd. ,,Ide veľmi dobre, ďakujem. Zlepšila som sa. Jeden čas som to dosť zanedbávala."priznala. ,,Rozumiem. A chcela by si ísť ďalej?"vypytovala sa mama. ,,Popravde som o tom premýšľala."odvetila jej Nina a mne takmer zabehlo. Toto som počul po prvýkrát. ,,To je vynikajúce. Aj Erik chce ísť na vysokú. Však, zlatko?"otočila sa na mňa, ale ja so nespustil zrak z Niny. ,,Áno, mami."odvetil som, prinútil sa odvrátiť pohľad a ďalej sa venoval polievke.

Po jedle sa Nina rozhodla, že pomôže mame s riadom. Neviem, čo si mám o tomto večere myslieť. Nechápem, prečo to všetko robí. Nechodí na párty len kvôli mne, snaží sa urobiť dobrý dojem na mojich rodičov...

Pomaly to ani nebude Nina.

,,Robíme kávu, čaj a čokoládu. Čo si dáte?"podišla k nám Nina so žiarivým úsmevom na tvári. ,,Kávu bez cukru, poprosím." povedal môj otec. ,,Láska? Čokoládu, či zelený čaj?"otočila sa na mňa. ,,Asi si dám zelený čaj."takmer som šepol. Celé toto bolo smiešne. Tá rodinná idylka. A najhoršie na tom je, že nespoznám či trpí. Lebo je herečka. A herečky neukazujú emócie. Aspoň nie na verejnosti...

--------------------------------------------------------------------

Ahojte! <3 Po týždňovej odmlke som tu. ;)

Takže... Nina sa nám poriadne mení? Myslíte, že preto aby bola pre Erika ,,dokonalá" alebo kvôli sebe? :D Súhlasíte s Erikom, že nie je prirodzená? Čo vravíte na Erikových rodičov? Viem, že už v príbehu boli, no teraz sa zdržali dlhšie. ;)

Čo bude nasledovať?

Ďakujem za všetko! <3

                   Vaša Kirsten :*