Erik

Oproti sa mi rútil obrovský pes a takmer ma zrazil z nôh. ,,Ahoj, kamoš."zasmial som sa a pohladkal ho. ,,A ty si kto?"poškrabkal som ho za ušami. ,,To je Herkules."odvetil mi detský hlas a ja som zdvihol hlavu. Predo mnou stál malý chlapček, ešte asi v predškolskom veku. ,,Ahoj, ty musíš byť Vladko."pochopil som situáciu. ,,A ty si Ninkin kamarát, Erik."usmial sa krpec a pristúpil k Nine. Tá ho rukou objala a čupla si. ,,Tak keď ste sa už zoznámili, nejdeme do obývačky?"spýtala sa ho s nežným výrazom v očiach. Netušil som, že je toľkej nehy schopná. ,,Donesiem ceruzky a papiere, nakreslíme si obrázok!"vyhlásil a už bežal kto vie kam.

,,Je zlatý."poznamenal som a odtiahol sa od Herkulesa. ,,Áno, je to moje zlatíčko. Poď, sadnime si do obývačky."navrhla a ukázala na dvere. Vošli sme do priestrannej izby a ja som žasol nad tým všetkým. Ako to, keď jej rodičia boli očividne za vodou, že ona žije v takých stiesnených podmienkach? Ukázala na pohovku a ja som si poslušne sadol. Ona medzitým začala odťahovať malý stolík a položila na zem vankúše.

Keď sa Vladko vrátil, položil všetko na zem a sadol si na jeden vankúš. Ona sa k nemu pripojila. ,,Čo chceš kresliť, zlatko?"pohladila ho po vláskoch a on sa široko usmial. ,,Ja budem kresliť teba a ty mňa!"vyhlásil a podal jej jeden papier. ,,Tak, majster, ide sa na to!"vzala do ruky ceruzku. ,,A ty, slušňáčik, hovor. My si zatiaľ nakreslíme portréty."povedala a popritom ťahala ceruzku po papieri. ,,Napísala ahoj a smajlíka."pozrel som sa na mobil. ,,Tak jej odpíš to isté."mykla plecami. ,,Ahoj a srdiečko?"navrhol som. ,,Zbláznil si sa?! To bude hneď vedieť, že s tebou môže mávať. Nie, napíš prosto a jednoducho ahoj."poradila mi. ,,Aha, dobre."napísal som odpoveď a o chvíľu mi prišla správa. ,,Vraj ako sa mám."povedal som. ,,V pohode. A ty?"nadiktovala mi odpoveď Nina. ,,Ale na toto som zvedavá. Čo by si jej ty napísal?" nadvihla obočie a na moment prestala pracovať. ,,Teraz už výborne. Možno by som pridal aj nejaké srdiečko."priznal som. Rozosmiala sa. ,,To je zlatučké. Ale myslím, že na to neberie. Inak by ste ešte stále boli spolu."pripomenula mi a vrátila sa k robote. ,,Máš pravdu. Odpísala. Vraj mám sa super, čo porábam."

,,Poznáš to, iba relax. A ty?" odvetila mi bez mihnutia oka Nina. Napísal som správu a čakal na odpoveď. ,,Píše: Ja myslím na to, čo budem zajtra robiť. Asi si niekam sadnem na čaj alebo kávu." prečítal som. ,,To bolo pozvanie na rande, slušňáčik. Aspoň na niečo sme trénovali. Napíš jej, že už aj ty si o tom premýšľal, tak by ste ten čas mohli využiť spolu. Ale opováž sa tam dať bozkávajúceho smajlíka!"nadvihla prst. ,,Rozkaz, herečka!"zasalutoval som a napísal odpoveď. ,,To by bolo úžasné, veľmi sa teším. Dala tam pusinku!"potešil som sa. ,,Ok, tak jej tam daj toho červenajúceho sa smajlíka, ale len jedného. A k tomu: Zajtra sa stretneme po škole na parkovisku." poradila mi.

,,Vieš, slušňáčik, mnohí ľudia si myslia, že nedostupnosť je príťažlivá iba u žien. To je nezmysel. Aj ženy potrebujú mať pocit, že si muža svojich snov vybojovali."povedala mi a začala vyfarbovať svoj obrázok. ,,A ako jej dám najavo, že o ňu stojím?"chcel som vedieť. ,,To je tak, slušňáčik, nesmieš byť hŕŕŕ. Povieš jej to, ale nie na prvom rande."hovorila. ,,Aha, rozumiem. Mám byť milý, ale nie príliš. Už vraj pôjde, ide sa ešte učiť."prečítal som rýchlo správu. ,,Daj prosto ahoj a ešte nejakú vetu venovanú tomu, nech sa jej dobre učí."zamyslela sa. Naťukal som správu a s úsmevom odložil mobil. ,,To fakt nebola dlhá konverzácia, ale ďakujem. Prepáč, že som obťažoval."chcel som sa postaviť, ale zastavil ma jej hlas. ,,Nemusíš ísť. Toto dokreslíme a potom niečo navarím. Ak si ešte nevečeral, ostaň. Aj sme si chceli zahrať twister a dvaja to nevieme hrať."uškrnula sa.

,,Ty ma pozývaš medzi Vás?"začudoval som sa. ,,A prečo nie? Vladko bude rád, že tu má chlapa. Však, zlatko?"otočila sa na brata a on odvetil: ,,Bude to super! Neboj, nie je to ťažká hra. A ak sa ti nebude páčiť, zahráme si niečo iné."navrhol drobec. ,,Veľmi rád ostanem."prikývol som s úsmevom. ,,Super! No ja som hotová, zlatko."dala mu obrázok a on sa žiarivo usmial. ,,Wau, vyzerá ako ja!"vyhlásil a vyskočil na nohy. ,,Pozri, Erik. Však je úplne ako ja?"ukázal na obrázok kde bola nakreslená jeho tvár. ,,Vyzeráte ako dvojičky."usmial som sa na chlapca a on sa vrátil k svojej práci. ,,Ale aj ja som sa snažil. Uvidíš."hovoril mi a podal mi aj obrázok, ktorý kreslil on. Na to, že je ešte malý, je skutočne šikovný. ,,Páni, tak takto dobre by som to v živote nenakreslil."postrapatil som mu vlasy a on vyceril zúbky. ,,Naozaj? Vidieť čo som chcel nakresliť?"uisťoval sa. ,,Akoby jej tento obraz z oka vypadol."zhodnotil som a Vladko povyskočil. ,,Aha, Ninka. To si ty."podal jej ho a ona sa nežne usmiala. Ten úsmev sa jej hodil omnoho viac ako jej zvyčajná maska.

,,Je to prekrásne! Poď sem."dala na zem obrázok a tuho ho objala. ,,Ľúbim ťa, zlatko."povedala mu potichu. ,,Ja teba viac. Ale rozpučíš ma."zasmial sa a ona ho pustila. V tom si uvedomila moju prítomnosť a opäť zvážnela. ,,Ok, tak ja idem robiť jedlo. Idete do kuchyne alebo počkáte tu?"chcela vedieť. ,,Ideme! Dáme si karaoke výzvu."poskočil Vladko a už bežal do kuchyne. My s Ninou sme sa postavili a zamierili za ním. ,,Čo je karaoke výzva, herečka?" chcel som vedieť. ,,Zaspievaš nejakú pesničku a ostatní ťa hodnotia ako na súťaži. Videl si niekedy takú súťaž? Tak skús kritizovať, chváliť, čo len chceš."vysvetlila.

V kuchyni sme si s Vladkom sadli a ona začala pripravovať veci na varenie. ,,Tak začni, Vladko."povzbudila ho. ,,Dobre. Môžem Prší, prší?"spýtal sa. ,,Iste."prikývla pri práci.

A tak začal svojím detským hláskom spievať pesničku nášho detstva. Bolo to také zlaté, závidel som mu tú pohodu a nadšenie. Keď skončil, Nina sa na moment odpútala od prípravy jedla a vážne sa na neho zahľadela. ,,No kde začať. Text ovládaš perfektne, o tom niet pochýb. Hlasovo tiež vieš pracovať, takže... Za mňa áno."zasmiala sa a on zatlieskal. ,,Čo si myslíš ty?"otočil sa na mňa a podoprel si bradu. ,,Som absolútne unesený! Nemôžem povedať iné než áno!"vyhlásil som so smiechom. Vladko sa pyšne narovnal. ,,Teraz ty, Ninka."pobádal ju. ,,Dobre. Moju pesničku poznáš veľmi dobre. Páni, je mi cťou Vám zaspievať: Ta ne."uklonila sa, vrátila sa k práci a popritom spievala. Mala čistý hlas, aj keď pravdaže je vidno, že sa spevu nevenuje. Lenže v tej kuchyni spievajúc, vyzerala tak skutočne a krásne.

-------------------------------------------------------------------

Ahooj, srdiečká moje! <3

Táto časť bola trošku domáckejšia a Erik objavil Nininú nežnejšiu stránku. :D

Čo vravíte na ,,siahodlhú" konverzáciu? XD

A karaoke výzvu? Zahrali by ste si? Hore je pesnička čo spievala Nina. ;)

Pamätáte si ešte na Prší, prší? :D

Ako dopadne twister? :)

Ďakujem za všetko!

                       Vaša Kirsten <3