Jupiter dodržal, čo sľúbil. Pomohol jej, presvedčil ju, aby diamantovú sadu vrátila, no ako, keď ani netuší, kam ju Isaac predal, a či bude možné ju odkúpiť naspäť? Zrátala peniaze, ktoré jej z predaja zostali, no suma sa vytiahla sotva na tisícku. Isaac jej dal niečo málo cez tisíc dolárov, pretože i on mal z toho isté percentá.

Bola si vedomá toho, že ak chce svoje chyby napraviť, nebude to také ľahké. Už sa začala pomaly lúčiť so svojím snom o vlastnom byte. Aj keď jej určite zostane niečo málo našetrené, veľkú časť peňazí z výplaty bude musieť doložiť k šperkom.

Dnes sa rozhodla v práci spýtať sa Isaaca, kam náhrdelník s náušnicami predal, no očakávala, že to tak jednoduché nebude. Matne si spomínala, že jej kolega nebol priamo predajcom, že tam bol ešte niekto. Nájsť náhrdelník, ktorý mal možno už dávno ďalšieho majiteľa bude neuveriteľne náročné. No chce to dokázať. Vie, že to čo urobila je nielen zlé, no mohla by za to ísť aj do väzenia. Je len šťastie, že Serrenini rodičia nepátrajú hlbšie po ich drahom šperku.

Ráno sa zobudila až o jedenástej. Jupiter bol už dávno preč, ako inak. Predchádzajúci večer strávili diskusiou a plánmi, ako nenápadne vrátiť to, čo vzala. No rozmýšľanie nad takýmito vecami ju vyčerpávalo. Aj napriek tomu, že bola Jupiterovi vďačná, že jej pomáha, cítila sa pred ním zle, hlúpo a previnile.

Teraz určite spal on, niekde v najvyššom kúte domu, vo svojej tmavej izbe. Nedokázala si ani predstaviť, ako môže vyzerať jeho izba. Už jej raz spomenul, že okno má otočené do záhrady, no to bolo asi všetko. Určite má celý deň zatiahnuté závesy, aby mu neprenikalo do izby svetlo.

Do tej jej priam padali lúče slnka cez otvorené okno. Oproti včerajšku sa o trochu oteplilo a už sa nebála Montyho zvedavých očí, a tak sa bez problémov chystala do práce pri otvorenom okne. Mala ešte veľa času, upratala si posteľ a skontrolovala maily, no nič nové.

Dole v kuchyni si otec s June vychutnávali poobednú kávu a v tichu čítali noviny. S Mel prehodili pár slov o ich predošlom večere, dobrom jedle a zábavnom predstavení, ktoré videli. Našťastie sa na ten jej nepýtali a bola rada, pretože by im musela klamať.

„Dnes ideš nejako skoro, nie?" spýtal sa jej pappa a pozrel sa na hodinky na rukách. Bol ako jeho dcéra, vždy musel vedieť, aký je čas a sledovať ako sa pohli ručičky na jeho hodinkách.

„Hej, no doma som sa už nudila. V bare budem možno aspoň trochu užitočná," pobozkala ho na líce, kývla rukou June a vyrazila na trajekt. Kým čakala na palube lode, spomenula si na Venca, ktorý sa jej napriek jeho veľkému záujmu neozval. Bolo to už pár týždňov, no on o sebe nedal ani vedieť. Mel, pravdaže, rande s ním vôbec nechýbalo, nad situáciou sa iba pousmiala a dúfala, že Venca už nestretne.

Kým dorazila do baru, slnko trochu kleslo. V New Yorkských uliciach už nebolo toľko turistov, ako doobeda. Pomaly sa začal rozbiehať nočný život. Za stolmi už sedelo množstvo ľudí, Fio obsluhovala mladý pár, no Isaac nebol nikde. Nestál ani na jeho typickom mieste pri bare, nikoho neobsluhoval, ba ani v šatni, kde sa Mel prezliekla do čierneho, ho nenašla.

Po pol hodine, kedy to už začalo byť trochu nápadné, zastavila rozbehnutú Fio a spýtala sa jej: „Isaac má dnes dovolenku? Nevieš kde je?"

Bar bol hlučný, a tak Mel musela dobre načúvať, aby Fio rozumela. Tá len pokrútila hlavou a vysúkala zo seba, „je tu šéf. Zavolal si ho chvíľku predtým, ako si prišla."

Mel bola netrpezlivá, no trochu nervózna. Akokoľvek veľmi sa chcela spýtať Isaaca na šperky, bála sa. Či už to bol strach z toho, že bude nahnevaný, že chce šperky naspäť alebo nebude mať ani poňatia, kde sa nachádzajú teraz. A jej obavy sa i vyplnili. Isaac sa k nim vrátil zhruba pol hodinu po tom, ako ho Mel hľadala. V tvári bol trochu červený a nevyzeral práve nadšene. Sama sebe si nahovárala, že ho musí chvíľu nechať tak, že ešte nie je dobré sa ho pýtať. Odkladala to a odkladala, až nakoniec zostali len sami dvaja v prázdnom bare a rozdeľovali si prepitné.

„Isaac?" oslovila ho potichu, keď si balil svoju malú hŕstku drobných do peňaženky. Isaac kývol hlavou, zdvihol pohľad a jemne sa usmial.

„Ako...ako sa máš? Počula som, že si ťa dnes zavolal otec," začala zľhka.

„Hej, no. Nebolo to až také hrozné. Teda, ako sa to vezme."

„Chceš sa o tom porozprávať?"

„Ani nie. Je to v pohode, naozaj. Čoskoro sa porozprávame, len neviem, či som pripravený."

Mel len kývla hlavou a znova zostalo ticho, ktoré si však ona nemohla dovoliť. Musela zistiť aspoň kúsok pravdy, aj keď Isaac možno nič viac vedieť nebude. „Inak, vieš ako som ti hovorila o tom mojom susedovi?"

„Uhm. O tom s tými fotkami?"

„Hej. No... už je to vyriešené. Pomohol mi jeho brat. Všetko spálil."

„Takže je už po všetkom? Myslíš, že v tom už nebude pokračovať?"

„Dúfam. Veľmi. Ale nemyslím si," Isaac už bol pomaly na odchode. V bare už nebolo nič iné na práci a tak si na seba hodil tenký kabát a počkal, kým sa oblečie Mel. Bola to jej posledná šanca sa ho spýtať, „Isaac? Môžem ešte jednu otázku?"

„Môžeš Mel," kývol hlavou a znova sa usmial. Vôbec mu neprekážalo, že ho zdržuje, práve naopak, bol rád, že sa mu chce zdôveriť. Poznali sa niekoľko mesiacov a on videl na jej tvári, že ju niečo trápi.

„Nevedel by si..." vzdychla si. Bola trochu nervózna a to, že sa na ňu Isaac stále milo usmieval jej nepomáhalo, „nevedel by si, kde sú teraz tie šperky, čo som ti dala?"

Isaac sa ešte pár sekúnd usmieval, potom však stiahol obočie a zostal ticho. Mel nevedela či rozmýšľa, či ho len naozaj zaskočila, alebo či jej to nechce prezradiť. Až po chvíľke prehovoril, no už viac nenahodil sladký úsmev, „je mi to ľúto, Mel, ale ja som ich nepredal priamo do obchodu. Išlo to cez mnoho ľudí. Neviem, kde sa teraz nachádzajú," Melvis kývla hlavou a Isaac pokračoval, „mala si si to lepšie rozmyslieť. Veľmi dobre si vedela, že už ich nikdy neuvidíš."

Ona len znova kývla hlavou, poďakovala mu, i keď jej vôbec nepomohol, a po krátkom pozdrave sa vydala vlastnou cestou na trajekt.

Áno, pravda, konečne po dlhom čase. Aj keď viem, že táto časť nepatrí práve k tým najlepším, potrebujem ju. Je dôležitá na prelínanie. Ďakujem vám baby, že ste tu stále so mnou a že Jupitera čítate. Sľubujem, že ďalšia časť príde skôr ako to bolo s touto.

Dia