opäť vitajte pri novej recenzii, tentokrát možno trochu inej ako tie predchádzajúce.

v prvom rade by som sa chcela wthixie ospravedlniť za čakanie, ktoré sa celkom dosť pretiahlo. niekedy neviem čo mám robiť a ani mi nenapadne že by som mala písať recenziu na watt... a o pár minút neviem čo robiť skôr, snažím sa nadrviť slovíčka z francúzštiny ktorých vždy na hodine dostaneme trilión (no, možno trochu menej).

Pardon za osobné okienko, naspäť k recenzii.

Na začiatku som písala, že táto recenzia bude iná ako tie pred ňou. V podstate to možno ako recenzia nebude vyzerať, pretože to bude len môj názor - bez hlavy a päty.

Prečo? Pretože neviem ako by som na tejto knihe mala hodnotiť zápletku, cover, postavy a iné veci, ktoré sa v recenzii zvyčajne hodnotia.

Snáď je to teda pochopiteľné :')

V prvom rade by som určite chcela pochváliť to, že poviedka je v angličtine. Pretože napríklad ja, čo sa učím angličtinu celkom dlhý čas, nie som schopná písať v angličtine nič čo by sa dalo označiť za celkom dobré, nieto ešte takúto nádhernú poviedku. Je síce krátka, ale tie emócie, ktoré sú tam... Ja neviem, čo mám povedať. Ako môže byť niekto schopný do pár slov toľko emócií, aby boli schopné takmer rozplakať iného človeka? To je neskutočné umenie...

Neskutočne ma táto poviedka dojíma. Som ju schopná čítať tisíckrát za sebou a nezunuje sa mi.

Veľmi ťažko sa mi píše o svojich pocitoch, nikdy mi to nešlo, vždy to znelo úplne inak ako som to myslela. Neviem či je zrozumiteľná aspoň časť z toho, čo tu teraz píšem, ale chcela som sem len napísať, že je to neskutočne nádherná poviedka. Ja viem, opakujem sa. Aj tak asi tento text bude len nezrozumiteľná kaša, ale to nevadí.

Skrátka, táto poviedka je nádherná a určite ju vysoko odporúčam.

Neviem či sa toto vôbec dá brať ako recenzia, skôr to vyzerá ako nejaké poznámky, ale snáď sa aspoň niekomu bude páčiť.