Vzal som Tris dnu a vyľakane som sa opýtal:

,,Čo sa deje Tris ?"

,,Radšej sa posaď."povedala Tris.

Sadol som si na posteľ a povedal som :

,,Počúvam ťa."

,,Počula som Petra,keď som šla z večeri do spálni. Rozprával sa s jedným cudzým chlapcom. A potom s tým,čo sa s ním zvykneš rozprávať. Taký tmavšej pleti s čiernymi vlasmi."

,,Jacob ?"spýtal som sa zhrozene.

,,Áno,presne. No a Peter povedal, že ma zabije za každú cenu aj každého,kto mu bude stáť v ceste. Takže aj teba. Myslím si,že by som to mala vzdať."

,,Počkaj ! Myslíš nechať sa zabiť ? Nie,to nedovolím."

,,Will,a na čo je to dobré. Keď ma budeš chrániť,zabijú aj teba."

,,Mne je to jedno. Bez teba o svoj život nestojím !" povedal som.

,,Will,veď sme len kamaráti. Pozri,veď tu máš ďalších priateľov. Alla,Edwarda a Tobiasa."

,,Ja k tebe cítim niečo viac ako priateľstvo Tris."

,,Pozri Will,ber to tak,ako to je. Ako ma chceš zachrániť pred psychopatom ?"

,,To je jedno,ale ja to musím spraviť. Poviem Tobiasovi,čo je Peter zač a možno ho vyhodia, alebo nás ukryjú pred nimi."

,,Ja nechcem ohroziť aj Tobiasa. A ak by sme mu to povedali,James ho má veľmi rád na to,aby ho vyhodil. A čo potom ? Chceš sa celý život skrývať pred Petrom ?"

,,Máš pravdu Tris,ale to,že sa necháš zabiť,to nie je riešenie ! Ja zavolám Tobiasa sem a povieš mu,čo si počula a že sa ťa už aj pokúsil zabiť."

,,Nemáme dôkaz Will."

,,Ja som dôkaz. Bol som pri tom. Verím,že to víde."

,,Tak dobre."povedala Tris a objal som ju.

Šiel som do Tobiasovej izby a klopal som na jeho dvere. Vtom sa dvere otvorili a v nich stál James.

,,Ahoj Will ! Čo tak neskoro ?" povedal James.

,,Potrebujem s Tobiasom vyriešiť jeden problém a možno by bolo dobré,ak by si tam bol aj ty."

,,Okej."povedal James a zavolal Tobiasa.

Šli sme do mojej izby a s Tris sme im všetko vyrozprávali,čo sa stalo za posledné dni. James a Tobias si išli oči vyočiť,čo dokáže Peter urobiť.

,,Ja tomu neverím. Podľa mňa si to vymýšľate,pretože Petra nemáte radi,pretože je lepší ako vy."povedal James.

,,Je to pravda ! Peter je vrah ! Len to vyslov Janes. Vrah."

,,Podľa mňa majú pravdu James, malo by sa s tým niečo robiť,kým nie je neskoro." povedal Tobias.

,,Tak aj ty sa ich zastávaš. To je výborné !"povedal James naštvane.

,,James,to je vážne ! Tu ide o život. Nemôžeš to ignorovať. Ja viem,že Petra máš rád,no ak je to tak,ako hovoria,musíme Petra vyhodiť." povedal Tobias.

,,Dobre,ale iba,ak sa prizná." povedal James.

Vtedy mi spadol obrovský kameň zo srdca. Tobias zavolal Petra do miestnosti všetkého diania a začal ho vypočúvať. Tris,James a ja sme stáli za dverami a počúvali sme ich.

,,Ahoj Peter ! Posaď sa."povedal Tobias.

,,Čo to má do pekla znamenať ?" rozzúril sa Peter.

,,Teraz sa budem pýtať ja a ty mi budeš odpovedať. Jasné ?"

,,Dobre."

,,Takže,chcel si zabiť Tris ?" spýtal sa Tobias.

,,Nie." zapieral Peter.

,,Peter,nemá zmysel ďalej klamať, máme dôkaz. Povedz radšej pravdu,kým nie je neskoro." povedal Tobias prísne. Nastali chvíľu ticha,až Peter začal plakať.

,,Áno,áno chcel."povedal Peter.

,,To nie je možné !" rozčúlil sa James.

,,Pssst ! Počúvaj James." povedal som.

,,Prečo si to chcel spraviť ?" spýtal sa Tobias.

,,Tris je pekné,milé a múdre dievča. Túžil som po nej,no ona mala rada škroba a nie mňa. Tak som sa naštval a chcel som to urobiť."

,,Posledná otázka. Má s tým niečo spoločné aj Jacob ?"

,,Nie,chcel som,aby mi pomohol, ale nechcel."

,,To je všetko. Choď si zbaliť svoje veci,a zajtra ráno pôjdeš vlakom späť domov. Alebo inde. Je mi jedno kam pôjdeš,ale tu neostaneš."

,,Dobre Tobias. Zbohom." povedal Peter a šiel preč.

Prišlo mi teraz ľúto,že Peter odchádza,no nemohol som riskovať svoj život. Šiel som si do izby ľahnúť. Mal som rôzne myšlienky. Peter to mohol ďaleko dotiahnuť,keby nerobil hlúposti. Mohol som sa ho nejako zastáť, dohodnúť sa s ním. Ja som hrozný idiot ! A možno je to tak lepšie. Upokojoval som sa rôznymi argumentmi,prečo je dobré,že Peter odišiel. No aj tak ma trochu hrízlo svedomie. Možno by sa zmenil. Až nad ránom som zaspal s Božou pomocou.

...

Ráno mi niekto klopal na dvere. Vyšiel som z postele a prešiel si prstami cez vlasy. Otvoril som dvere a tam stál Tobias.

,,Ahoj Will ! Poď dolu na raňajky a niekto chce s tebou hovoriť." povedal Tobias vážne.

Pozrel som sa na Tobiasov divný pohľad a povedal som:

,,Ďakujem. Dobre,hneď som tam."

,,Okej,tak čau."povedal Tobias a šiel preč.

Zavrel som dvere a šiel som sa obliecť do uniformi. Cítil som z neho aký si strach a zlosť. Nedokázal som odhadnúť jeho náladu. Ustlal som si posteľ a utekal som dolu. Na uličke ma zastavil James a vyzeral dosť vážne.

,,Ahoj James ! Ako sa máš ?"

,,Nepretvaruj sa škrob. Kôli tebe sa to stalo !"

,,A čo ?"spýtal som sa udivene. O ničom som nevedel. Keby mi to Tobias povedal.

,,Ty to fakt nevieš ?"povedal James. Ja som len záporne pokýval hlavou.

,,Peter si podrezal žily."povedal James a začal plakať.

,,To je mi ľúto,ale ja za to naozaj nemôžem. To bolo jeho rozhodnutie."

,,Môžeš za to ! Keby si ho nenechal vychodiť,tak by sa to nestalo."

,,Ja by som sa dohodol a odpustil by som mu. To Tobias mu povedal,nech si zbalí veci a vypadne !"

,,Tak si tomu mal zabrániť. Zmizni mi z očí !"

Nezmohol som sa na to,aby som niečo povedal a tak som prikývol hlavou a šiel som preč. Prišiel som do jedálne. Všetci ma prepichovali svojimi pohladmi. Sadol som si k stolu,keď vtom povedala Chris naštvane:

,,Ako si to mohol spraviť ?"

,,Aha... Takže aj vy ma idete obviňovať ?"povedal som naštvane.

,,Mal by si si priznať chybu Will." povedal Edward.

,,Veď ma chcel zabiť !" povedal som.

,,Ozaj ?" povedala Chris previnilo.

,,Ozaj !"povedal som tichšie.Vzal som si môj chlieb do ruky a šiel som preč.

,,Počkaj Will !" kričal za mnou Edward,no ja som pokračoval v ceste.

Šiel som von a sadol som si na trávu. Odryzával som zo svojho chleba a myslel som na to,že ani najlepší priatelia mi neveria. No teraz sa musím posilniť pred súťažou. Zjedol som svoj chlieb. V okolí sa už začali zbiehať ľudia. Stál som a pozeral som sa okolo. Bol to hrozný pocit,keď sa s vami nikto nebaví pre niečo,čo ste neurobili.

,,Postavte sa na štartovaciu čiaru !" zakričal James.

,,Ešte raz vám zopakujem,čo máte robiť. Trochu sa to pozmenilo. Trať je vyznačená modrou kriedou. Utekáte po trati. Za to každý dostane tridsať bodov. Pri ceste sú postavené terče,na ktoré budete strieľať. Každé zasiahnutie terča má hodnotu dvoch bodou. Keď dostrieľate,bežíte ďalej až dojtede k stanovišťu,kde budete vrhať nožmi. Body za hod sú rovnaké. Všade máte desať pokusov. Potom bežíte po trati ďalej,až dobehnete k hrádzi. Tam budete bojovať. Ak vyhráte dostanete tridsať bodov. Nakoniec vás ohodnotíme počtom bodov za poradie v ktorom dobehnete. Všetky body Vám zrátame a zvyšok vám povieme pri večeri. Máte nejaké otázky ?"povedal Tobias.

,,Aká je dlhá trať ?" spýtal som sa.

,,Päť kilometrov."povedal Tobias.

,,Ešte nejaké otázky ?"

Chvíľu bolo ticho,až James povedal:

,,Fajn. Tak začneme ! Tri,dva, jedna a štart !"

Keď povedal James štart rozbehol som sa čo najrýchlejšie. Bolo to zatiaľ fajn. Predo mnou bol Jacob a Edward. Ja som bol tretí a ďaleko za mnou bol All,Tris a Chris. Utekal som ďalej a ďalej. Moje srdce silno búšilo a pot oblieval moje telo. Slnko mi svietilo do očí a ja som sa snažil sústrediť na modrú čiaru. Po hrozne dlhom čase som dobehol do prvého stanoviska. Vzal som pušku do ruky a strieľal som na terč čo najrýchlejšie. Trafil som ho osem krát. Získal som osemnásť bodov. Keď som chcel bežať ďalej,už som zbadal Alla. Vyzeral úboho,no teraz som mu nevedel pomôcť. Utekal som ďalej po čiare.Už mi liezla na nervy tá uniforma. Aspoň keby nebola čierna. Po chvíli som sa sústredil späť na trať a nie na moje pocity.Znova trval nejaký dlhší čas,kým som dobehol do druhého stanovišťa. Vzal som si do dlane nože a začal som vrhať. Ako niektorí ľudia už poznamenali,toto mi ide celkom dobre,tak som získal tu plný počet bodov. Chcel som sa napiť vody,no už ostatný mi boli v pätách,tak som utekal ďalej. Po chvíli som dobehol k hrádzi. Tam bolo veľké drevené pódium.

,,Ahoj škrob ! Tu je tvoj súper. Do toho !"povedal James.

Vyšiel som na pódium a z druhej strany vyšiel hore malý čínsky muž. Skoro som sa zasmial. Veď toho rížového panáka by som utopil v kvapke vody. Ale dobre. Nechcem predbiehať údalosti. Poklonili sme sa a zaujali bojový postoj. Tobias sa na mňa pozrel a žmurkol jedným okom. Priblížili sme sa k sebe. Udrel som ho do krku. On sa podoprel o kolená. Potom som ho udrel do tváre. On otočil svoju hlavu na bok ja som ho zodvihol a udieral ho do brucha. Hodil som ho na zem a kopol ho do hlavy. Muž ležal bezvládne na zemi.

,,Koniec !" zakričal James.

,,Utekaj po stuškách ďalej. Je to už len pár metrov." povedal Tobias a ja som sa rozutekal.

Dobehol som do cieľa. Ako som pozbamenal,som tretí. Za mnou dobehli All,Tris,Chris a Nicol. Keď sme všetci dobehli,odovzdali sme Tobiasovi lístky s našimi bodmi. Potom sme sa vybrali na vlak. Dnes nám vlak výnimočne zastal. Keď sme nastúpili,sadol som si na zem. Tobias si prisadol ku mne.

,,Ako som na tom ?"spýtal som sa Tobiasa potichu.

,,Dobehol si tretí,no v bodovom rebríčku si štvrtý."

,,To je dobré.Ďakujem Tobias." povedal som.

Keď sme došli do tábora,už sme obed nestihli,no na stole boli nejaké chlebíčky a džús. Zbadal som Alla a zastavil som ho.

,,Ahoj All ! Dnes si bol výborný."

,,Ahoj ! Ďakujem Will. Dúfam,že to bude dobré."pivedal All s obavami.

,,Neboj sa All. Ty si to zvládol a určite tu ostaneš."

,,Ďakujem. Ja už pôjdem Will. Ahoj,drž sa."povedal All.

Ja som mu zamával a šiel som si sadnúť k stolu. Zjedol som pár chlebíčkov a vypil pohár džúsu. Šiel som do neďalekého obchodu kúpiť čokoládu a ovocie,aby som mohol v nemocnici v tábore navštíviť Petra. Šiel som do nemocnice. Vyzeralo to tam úplne inak,ako hore. Všetko bolo biele. Na začiatku chodby bola recepcia a delilo sa to na miestnosti. Prišiel som k recepčnej a spýtal som sa:

,,Dobrý deň! Mohol by som navštíviť Petra ?"

,,Dobrý deň ! Neviete jeho priezvisko,alebo niečo podrobnejšie ?" povedala recepčná.

,,Včera v noci ho tu priniesli, pretože si podrezal žily."

,,Aha... Áno,spomínam si. Poďte za mnou."povedala.

Recepčná ma zaviedla cez dvere s názvom "ťažšie poranenia". Vošli sme do ďalšej chodby,kde boli dvere s číslami. Boli to izby pacientov. Recepčná zastala pri izbe číslo 7.

,,To je Petrova izba. Nech sa páči." povedala paní.

,,Ďakujem Vám. Dovidenia." povedal som a vztúpil som dnu. Uložil som tašku s ovocím ku skrinke a pozdravil som ho:

,,Ahoj Peter ! Môžem ?"

,,Samozrejme."povedal Peter.

Prisunul som si stoličku k posteli a posadil som sa.

,,Ako sa máš ?"spýtal som sa ho.

,,Už lepšie,ďakujem."

,,To je dobre. Doniesol som Ti nejaké ovocie a čokolády."

,,Vďaka,ale to si nemusel." povedal Peter úboho.

,,Prečo si to spravil ? Ak je to kôli mne,tak mi to povedz." povedal som mu.

,,Nie je to kôli tebe. Môj otec si vždy myslel,že budem ako on a nechcel som ho takto sklamať."

,,Ako to myslíš ? Tvoj otec bol v tábore ?" spýtal som sa zadivene.

,,On ešte je."povedal Peter.

,,Nerozumiem." povedal som.

,,Môj otec je..."začal Peter.

Na chvíľu sa zastavil,až vetu dokončil.

,,Môj otec je James."povedal Peter sklamane.

Po chrbte mi prebehla husia koža až som z nej vyskočil.

,,Čože ?" povedal som prekvapene.

,,Je to tak. Môj otec je James." zopakoval.

Zasekol som sa. Spadla mi sánka a vyvaľoval som oči. Hovoril som si: TOTO NEMÔŽE BYŤ PRAVDA !!!