Vzal som Tris do miestnosti všetkého diania a ošetril som jej rany.

,,Prečo si mi pomohol,keď ma celý deň ignoruješ ?"spýtala sa Tris.

,,Pomôcť som Ti chcel."povedal som.

,,A čo som Ti urobila,že ma ignoruješ ?"

,,Včera som Ťa videl s Petrom. No nechápem,prečo ťa chcel dnes zabiť. Ešte včera ste boli šťastný párik."

,,Aha. No a presne s tým to súvisí. Včera ma Peter zavolal a povedal mi,že chce byť so mnou a ak sa budem tomu brániť,zabije ma."

,,Aha... Takže,ty si ho odmietla." povedal som zamyslene.

,,Áno."povedala Tris.

Sadol som si k nej a objal som ju. Čudoval som sa všetkému a rozmýšľal,čo by sa stalo,ak by som prišiel o pár minút neskôr. S Tris sme šli späť do izby,keď sme stretli Tobiasa.

,,Ahojte ! Will,potrebujem sa s tebou porozprávať. Plánoval som,že ti to poviem až zajtra,no keď si tu."povedal Tobias.

,,Tris,počkaj ma tu. Hneď som späť."povedal som a šiel som nakraj s Tobiasom.

,,Hore na poschodí sú voľné izby a ja som sa rozhodol,že jednu Ti dám. K izbe je balkón a samostatné wc. Ak chceš,pobaľ si veci a choď sa presťahovať."

,,To je super ! Ďakujem Tobias." povedal som šťastne a objal som ho.

,,Hneď prídem,počkaj tu !" povedal som a šiel som si po veci.

,,Okej !"kričal Tobias za mnou.

,,Poď Tris ! Pomôžeš mi pobaliť sa ?"

,,Ty niekam ideš ?"spýtala sa Tris.

,,Dostal som novú izbu."

,,To je super!"

,,Ak chceš,môžeš túto noc spať v mojej izbe. Neber to ako návrh na niečo. Len sa bojím,aby sa ti niečo nestalo."

,,Okej.Aj ja sa bojím. Ostanem s tebou."povedala Tris a šli sme do spálne.

Všetci už spali. Nahádzal som si veci do tašky a šli sme s Tris za Tobiasom.

,,Ide s tebou aj Tris ?"spýtal sa Tobias.

,,Len dnes."povedal som.

,,Tak poďte."povedal a šli sme za ním.

Šli sme po kovových schodoch až hore. Chodba bola sklenená. Po dlhej chodbe boli rôzne miestnosti. Došli sme na koniec chodby. Na dverách som už mal aj menovku. Tobias to musel plánovať už dlhšie.

,,Tu je tvoja izba. Ja bývam na začiatku izby."povedal Tobias a podal mi kľúče.

Na kľúčenke bol prívesok v tvare štvorlístka. Keď som ho otvoril, bol tam vyrití odkaz:

,,Veľa šťastia Ti praje bratranec Tobias."

,,Ďakejem Tobias."povedal som.

,,Tak choďte dnu."povedal.

,,Dobrú noc."povedal som.

,,Dobrú."povedal Tobias.

Odomkol som dvere a vzal som svoju tašku dnu. Izba bola svetlomodrá. Bolo tam veľa skriniek a poličiek. Bola tam obrovská posteľ. Kúpeľňa bola pekná s väčšou vaňou. Z balkóna bol výhľad na hrádzu okolitú prírodu. Bolo to super. Tris si sadla na posteľ a ja som si uložil svoje veci. Potom som si prezliekol kraťasi,tričko a ľahol som si na posteľ. Tris si ľahla vedľa mňa. Hlavu si oprela o moju hruď a povedala:

,,Dobrú noc Will."

,,Dobrú noc Tris."zaželal som jej a objal ju.

Spolu sme zaspali. Toto bol môj najkrajší večer. Teda iba jeho záver.

...

Dnes ráno som sa zobudil na hlasy,ktoré som počul. Pomali som podišiel k dverám a načúval som.

,,Prečo si nasťahoval do tej izby škroba ?"povedal James. Vedel som,že je to James,pretože nikto iný ma nevolá škrob.

,,A prečo nie ? Ty nevieš,ako sa snažil. Hádam si to zaslúži ?!" povedal Tobias.

,,Ale prečo si mu dal tú najlepšiu izbu ? Ešte raz urobíš niečo bez môjho rozhodnutia a poletíš." povedal prísne James.

,,A komu by si tú izbu dal ?" spýtal sa Tobias.

,,Peter bol môj vyvolený."

,,Prečo ? Lebo je rovnaká sviňa ako ty ?"

,,Nedovoľuj si Tobias. Nie sme kamaráti. Ja som tvoj nadriadený a ty ma budeš rešpektovať."

,,Dobre."povedal Tobias.

Potom už hlasy stíchly. Sadol som si na okraj postele k Tris. Tris sa na mňa pousmiala a povedala:

,,Dobré ráno Will !"

,,Dobré ráno Tris ! Poď,ideme na raňajky." povedal som jej.

,,Dobre. Pôjdem sa dolu obliecť." povedala Tris.

,,Dobre,choď. Vidíme sa." povedal som.

Tris prikývla hlavou a šla dolu. Ja som šiel k skrini a vytiahol som z nej tmavomodré džínsy a biele tričko. Obliekol som sa a šiel som na raňajky. Na chodbe som stretol Jamesa.

,,Dobré ráno pán James !"zaželal som mu.

,,Dobré ráno škrob !"povedal James.

Keď som šiel dolu,už tam sedela Tris,Tobias aj Edward. Šiel som k nim.

,,Dobré ráno !"pozdravil som sa.

,,Aj tebe Will !"zaželali mi.

,,Vyzeráš byť unavený. Mali ste divokú noc ?"spýtal sa Edward.

,,Myslíš ja a Tris ? Nie. Medzi nami nič nie je. Sme len priatelia."povedal som.

,,A niečo viac."povedala Chris.

,,Nie ! Neriešte to už prosím. A za b.) nič vás do toho nie je." povedal som naštvane.

Nastalo ticho. Všetci sa na mňa dívali,kým som jedol svoje raňajky. Vztal som od stola a šiel som preč. Vtom niekto za mnou kričal:

,,Will ! Will ! Počkaj kamarát môj !"

Otočil som sa a zbadal som Jacoba.

,,Ahoj Jacob ! Čo potrebuješ ?" spýtal som sa.

,,Skľudni hormóny ! Čo sa deje ?"

,,Poď von. Tu to nechcem riešiť."

Šli sme vonku. Sadli sme si na trávu a Jacob povedal :

,,Tak,čo sa deje ?"

,,No,vieš, dostal som novú izbu a Tris spala v mojej izbe so mnou. A teraz si každý myslí,že sme spolu,veď vieš čo." zdvôveril som sa mu.

,,A nie je to tak ?" spýtal sa Jacob potmehúdsky.

,,Samozrejme,že nie."zapieral som.

Jacob sa zasmial a povedal:

,,Nevedel by si aj mne vybaviť nejaké miesto ?"

,,Tú izbu mi dal Tobias. Skús ho poprosiť."

,,Jasné,to rodinkárstvo a korupcia."

,,O tomto rozhodol Tobias,nie ja. Snaď si nemyslíš,že som ho podplatil ?!"rozčúlil som sa nad tým,čo mi Jacob povedal. Radšej som mu nemal nič hovoriť.

,,Jasné,že áno. Lenn tak by si tú izbu nedostal."povedal Jacob nafúkane.

,,Ty žiarliš ?"spýtal som sa.

,,Nie,len ma štve táto nespravodlivosť. Veď za peniaze dostaneš všetko. Ja takúto možnosť nemám."

,,Vypadni ! Nepočuješ ? Vypadni ! Strať sa !" kričal som.

Jacob sa zdvihol zo zeme a odišiel. Bol som naštvaný. Cítil som sa odsúdený. Keby som aspoň niečo spravil,ale nič z toho nie je pravda. Nevedel som,že Jacob bude rovnaký,ako ostatný.
Vztal som zo zeme a šiel do miestnosti všetkého diania. James tam stál a díval sa na mňa. Prepichoval ma svojim pohľadom. Stáli tam všetci a pozerali na mňa,ako na vraha.

,,Kde si bol do pekla škrob ?" povedal naštvane James.

,,Prepáčte pán James,ale nevedel som,že máme nejakú schôdzu." bolo mi to ľúto.

,,Čakáme tu na teba pol hodinu škrob ! Tvojí priatelia už mohli trénovať !"

,,Prepáčte pán James. Je mi to ľúto. Už sa to nebude opakovať, prisahám."

,,To dúfam." odvrkol James.

,,Takže,začneme. Zajtrajšia súťaž sa začne ráno. Bude sa to konať odtiaľto až po hrádzu. Budete behať odtiaľto až po hrádzu podľa stušiek. Ak pôjdete skratkou,strhneme vám body. Potom budete strieľať z pušky. Pokusov je desať a je na vás, koľkokrát trafíte terč. Potom budete vrhať nožmi. Pravidlá sú rovnaké ako pri streľbe. A nakoniec budete bojovať s ľuďmi, ktorých sme vybrali. Podľa bodov dostanete funkciu,alebo nie."povedal Tobias.

,,A teraz rozchod !" povedal James.

Šiel som k boxovaciemu mechu a udieral som do ňho len tak. Bol som naštvaný a sklamaný. Vtom sa ku mne niekto ozval:

,,Tak si ma to neučil."

,,All ? Ahoj !"povedal som šťastne.

,,Môžem sa pridať ?" spýtal sa All.

,,Jasné,poď !"povedal som.

,,Vyzeráš smutne. Ako sa máš ?" povedal All.

,,Hrozne. Kamaráti ma odsúdili, môj najlepší priateľ ma vyhrešil. Ostal som sám.A čo ty ?"

,,Ale nikdy nie si sám. Ja som tu pre teba vždy Will."

,,Vďaka All. A čo ty ? Ako ?" spýtal som sa.

,,Mám strach zo zajtrajška. Možno neprejdem." povedal smutne All.

,,Ty to dáš All. Si šikovný." podporil som ho.

,,Vďaka Will."povedal.

Trénovali sme a zabávali sa. Zistil som,že nikdy nie som sám. Vždy je tu niekto,kto stojí pri mne aj v ťažkých chvíľach. Prišiel podvečer a všetci šli na večeru. Ja som šiel do izby po moje veci a šiel som von. Mohol som kašľať na hlúpu večeru. Aj tak by si zo mňa opäť všetci uťahovali. Šiel som sa prejsť. Vtom som zazrel nejaký fast food a tak som zašiel dnu. Podišiel som k pultu a postavil sa do rady. Čítal som ponuku pripevnenú na stene. Vyzeralo to tam pekne. Mali tam pekne zariadené. Vtom som sa dostal na rad.

,,Dobrý deň ! Čo si prosíte ?" spýtala sa milá predavačka.

,,Dobrý deň ! Poprosil by som Vás mexický sendvič a kofolu."

,,Dobre. Posaďte sa k stolu. My vám prinesieme jedlo aj účet."

,,V poriedku. Vďaka."povedal som a šiel som si sadnúť. Po chvíli mi priniesla nejaká čašníčka moju večeru.

,,Nech sa páči. Bude to dvanásť sedemdesiat."povedala mi.

,,Ďakujem. Trinásť."povedal som a dal jej peniaze.

,,Vďaka."povedala a odišla.

Zjedol som moju večeru a šiel do baru. Po ceste som tak rozmýšľal. Celý čas som si myslel,že môj priateľ je Jacob a nakoniec sa mi obrátil chrbtom. Aspoň All je som mnou a verí mi. Nakoniec All je môj najlepší priateľ. Prišiel som do baru. Pri bare som zbadal sedieť Jamesa. Šiel som dopredu a povedal som:

,,Dobrý večer pán James. Môžem si prisadnúť ?"

,,Ahoj škrob !" Nech sa páči." povedal James pokojne.

Vtom sa ku mne ozval Zayn :

,,Ahoj Will ! Čo to bude ?"

,,Ahoj Zayn ! Ako vždy. Jednu whisky."

,,Okej. Hneď to bude."povedal Zayn.

,,Prečo ste tu tak sám ?" spýtal som sa Jamesa.

,,Kto by so mnou asi tak išiel ? Dlho som nebol von,tak dnes som sa rozhodol,že sa niekam vyberiem."povedal smutne James.

,,Keď sa smiem spýtať,prečo ste nechodili von ?"

,,Vieš,ja som predtým žil život podobný tvojmu. Bol som milý a pomáhal som ľuďom,no ľudia ma nemali radi. Dodnes neviem prečo. Tak som zmenil moju povahu,aby ma mali ľudia aspoň prečo nenávidieť. Odvtedy čo som sa nechal tetovať už som von nešiel. Bol som sám."

,,Ako dlho tomu je ?" spýtal som sa ho.

,,Asi sedem rokov."

,,To je mi ľúto."povedsl som,keď mi Zayn podal moju whisky.

,,To nie je tvoja vina." povedal.

,,Čo ak by sme si potykali ?" spýtal sa.

,,To by ste spravili ?"

,,Zdáš sa mi byť sumpatický."

,,Tak dobre. Ešte jednu whisky." povedal som.

Zayn nalial do pohára whisky a dal ho Jamesovi.

,,Tak ahoj ! Ja som James."

,,Ahoj ! Škrob."povedal som a obaja sme sa zasmiali.

,,Nie. Si Will. Oddnes len Will." povedal James. Bol som prekvapený.

Štrngli sme si z pohárom a vypili sme svoju whisky.

,,A čo ty Will ? Povedz mi niečo o sebe."

,,Ja som z Chicaga. Predtým som býval s rodičmi v rodinnom dome. Moji rodičia pestujú a chovajú dobytok. Pomáhal som im s prácou,no im to bolo málo. Tak som prišiel sem,aby som zmenil ich názor."povedal som.

,,Myslíš,že sa ti to podarí ?"spýtal sa James.

,,To netuším. Ale dúfam,že zmenia ich postoj ku mne."

,,Tak veľa šťastia."povedal James.

,,Vďaka James. Aj tebe."povedal som a usmial sa naň ho. Vytiahol som mobil a pozrel sa na hodinky. 22:13.

,,Prepáč James,ale už pôjdem."

,,V pohode. Maj sa Will."

,,Ahoj James." povedal som a šiel som preč.

Prekvapilo ma Jamesove správanie. Bol to sklamaný muž s dušou dieťaťa v tele veľkého bojovníka. Keď som prišiel spať, šiel som do mojej izby osprchovať sa. Dal som zo seba dolu moje špinavé šaty a vstúpil som do vane. Pustil som vodu. Očistil som svoje telo. Cítil som kvapky stekajúce z môjho tela. Vtom som začul,ako niekto klope na dvere. Zastavil som vodu a vyšiel som z vane. Poutieral som sa a obliekol si tričko a kraťasi. Klopanie bolo čo raz častejšie a silnejšie. Šiel som odomknúť dvere. Otvoril som ich a zbadal som Tris.

,,Ahoj Tr..."začal som hovoriť,no Tris mi skočila do reči.

,,Will,musíš mi pomôcť,pretože nás chcú zabiť !" povedala Tris vydesene.

Ničomu som nechápal,no dúfam,že to môžem ovplyvniť.