Pozrel som sa na Petra. Ležal bezvládne na zemi. Jeho život bol preč. Teraz som mu nemal ako pomôcť. Moje srdce bilo silno,pri pohľade na kvapky krvi stekajúcej z jeho hrude po celom tele. James si kľakol k Petrovmu telu. Slzy mu ztekal po lícach čoraz viac.

,,Choďte do spálne !" povedal James trasľavým hlasom.

Všetci sme sa zodvihli a šli preč. No mne zvedavosť nedala a ostal som stáť za dverami. James z posledných síl povedal:

,,Syn môj,prečo si to urobil ? Preber sa. Prosím,prosím. Peter !"

James objal Petra a hlavu si oprel o jeho rameno. Bola to pravda. Peter je,teda bol Jamesov syn. Potom už prišla záchranka. Rýchlo som šiel hore. Chudák James. Jeho syn zomrel v jeho šťastný deň. Na jeho narodeniny. Vošiel som do mojej izby a nalial si do pohára vodku. Možno môžem za to ja. Kôli mne Peter zomrel ! Je to tak ? Premýšľal som vážne. Nevedel som,prečo sa Peter zabil. Bál sa,že bude bezdomovcom ? Bol pod vplyvom drog ? Bolo to kôli mne ? Nevedel som si usporiadať myšlienky v hlave. Napil som sa z pohára. Cítil som pálenie v mojom tele. Celý som sa triasol. Bol som plný výčitiek. Vtom som počul klopanie. Podišiel som k dverám a opatrne ich pootvoril.

,,Ahoj Tobias ! Poď dnu."povedal som Tobiasovi,ktorý vyzeral byť tiež šokovaný Petrovov smrťou.

,,Ahoj Will !"pozdravil sa Tobias a vstúpil dnu.

Zabúchol som dvere a vybral som zo skrínky druhý pohár.

,,Prišiel som Ti povedať,že kempovanie sa ruší. Bez Jamesa je to zbytočné."povedal Tobias smutne.

Naplnil som poháre a povedal mu:

,,Veď to je samozrejmé. Veď mu zomrel syn."

,,O čom to točíš ?"povedal Tobias prekvapene.

,,Ty si o tom nevedel ? Aha... Nemáš to odo mňa,ale predtým, než Peter zomrel sa mi zdôveril, že James je jeho otec."

,,Fúha... Na zdravie."povedal Tobias ťažkopádne a podvihol pohárik.

,,Na zdravie."povedal som opätovne a nalial som do seba druhý pohárik vodky.

Tobias položil pohárik späť na stôl a vyriekol:

,,Hmm... Ale to som nevedel,že ste z Petrom boli tak dobrý kamaráti."

,,Tak to ani nie.Ani neviem,prečo mi to všetko povedal. Doteraz som si myslel,že je to klamstvo."

,,A čo ťa presvedčilo ?"spýtal sa Tobias zvedavo.

,,Ani neviem. Nechaj to tak." povedal som mu a mávol som rukou.

,,Ale vždy mi prišlo divné,že sa James správa k Petrovi tak milo. Istý čas som si myslel,že Peter je jeho priateľ. Ako tak...veď vieš."

,,Hehe... No áno. Ja som sa tým tak nezaoberal."

,,No vieš,nuda robí svoje." povedal Tobias potmehúdsky.

S Tobiasom som sa cítil príjemne. Mohol som sa na ňho vždy spoľahnúť a vedel som,že ma nesklame.

Prišiel večer a ja som sa šiel prejsť na výhliadkovú vežu k táboru. Vzal som darček pre Jamesa a po ceste som sa zastavil u ňho. Zaklopal som na dvere. James otvoril dvere. Pozrel som sa na jeho zúfali pohlľad v očiach a povedal som potichu:

,,Ahoj James ! Viem,že to nejde do kopy,ale všetko najlepšie a úprimnú sústrasť." Bolo mi trápne mu to takto povedať,no nejak som to vykoktal.

,,Ďakujem Will."povedal smutne.

Podal som mu darček a objal som ho. Horšiu vec,ako je táto som nevidel ani v telenovele. Smrť najbližšieho na narodeniny. Po chvíli som sa odtiahol a rozlúčil som sa:

,,Ahoj James ! Dobrú noc !"

,,Ahoj Will ! Aj tebe." odvetil James a zabúchol dvere.

Šiel som von. Prišiel som k jazierku. Na hladine sa odrážal obraz jasného,žiarivého mesiaca. Stamať som šiel k veži a vyšiel som hore po schodoch. Oprel som sa o kovové zábradlie a díval sa na hrádzu v ďiaľke s mesiacom v pozadí.

,,Dúfam,že sa nechceš zabiť." ozval sa ženský hlas.

Otočil som sa a zbadal som Tris.

,,Ahoj Tris !"

,,Ahoj Will !"

,,Ako sa máš ?" spýtal som sa zdvorilo.

,,Veď ty vieš. Všetkých nás zarazila tá hrozná správa."

,,To áno."povedal som.

,,A čo ty ?"spýtala sa Tris.

,,Som na tom rovnako,ale som rád,že už nikto nebude ohrozovať také nádherné dievča."povedal som nepatrne.

Tris sa začervenala a na tvári sa jej objavil úsmev. Ja som jej úsmev opätoval úsmev späť.

,,Ale to nie je pravda."povedala Tris skromne.

,,Ale je. V živote som nevidel krajšie dievča. Tvoje vlasy sú akoby vyrobené zo zlata. Tvoje oči sú ako žiarivé diamanty. Tvoj úsmev mi dodáva energiu na každý deň a tvoj hlas je tak sladký ako med." povedal som jej. Už som nevydržal tajiť pravdu.

Tris sa podišla ku mne a ja som sa pozrel do jej žiarivých, nevädzovomodrých očí. Jednou rukou som jej odhrnul z tváre pramienky vlasov a moja druhá ruka spočívala na jej páse. Tris si obmotala ruky okolo môjho krku a ja som sa k nej pomali priblížil, až sa naše pery nepatrne dotkly. Naše pery splinuly a vykonávali sme pomalý pohyb. Môj tep aj dych sa zrýchlil. Po chvíli položila Tris dlaň na moju hruď a pomali sa odtiahla.

,,Mali by sme už ísť."pošepkala mi Tris a pousmiala sa.

,,Dobre."odvetil som a jemne som ju pobozkal na čelo.

Pomali som ruku posunul k jej a ona si obmotala prsty okolo mojich. Potom sme sa pomali vybrali späť do tábora.

,,Will ?"povedala Tris potichu.

,,Áno."

,,Ďakujem Ti za pekný večer." povedala Tris milo a usmiala sa.

,,Aj ja."odvetil som a usmial som sa späť.

Pomaly sme prišli do tábora. Odprevadil som Tris k izbe a povedal som potichu:

,,Dobrú noc Tris a sladké sny !"

,,Aj tebe Will."povedala Tris a pobozkala ma na líce.

,,Ahoj !"pozdravila sa Tris a pomali šla do izby.

,,Ahoj !"odzdravil som sa a šiel som hore do izby.

Toto bol najsmutnejší večer s krásnym koncom. Bolo mi smutno za Petrom,no Tobias a Tris mi ho skrášlili. Vošiel som do izby a šiel som sa osprchovať. Po mojom rozhorúčenom tele tiekly kvapky studenej vody. Očistil som svoje telo a zmyl si z hlavy všetky neusporiadané myšlienky z tochto dňa. Potom som sa osušil a obliekol si kraťasi a voľnejšie tričko. Ľáhol som si do postele,položil si hlavu na vankúš a zatvoril svoje oči. Po chvíli som zaspal. Ocitol som sa v jedálni vedľa Petrovho tela a na ruke som mal jeho krvi. Vtom  všetci kráčali ku mne a hovorili:

,,Ty si ho zabil. Ty si ho zabil."

Tento hlas sa opakoval mnoho krát,až som sa strhol z tejto nočnej mory. Otvoril som oči a zasvietil si lampou.

,,Fúh...."vyriekol som a chytil som sa za hlavu.

Bol som rád,že to bol len sen. Zhasol som svetlo a ľahol som si do postele. Nemohol som prestať rozmýšľať nad tým,či nie je moja vina,že Peter zomrel. Dlho som sa prehadzoval na posteli zo strany na stranu,kým som nad ránom nezaspal.

...

Ráno som sa zobudil sám. Pozrel som sa na hodinky na nočnom stolíku. Tie ukazovali 6:50. Mal som ešte hodinu a tak som sa obliekol a šiel si zabehať. Slnko práve vychádzalo a malo pomarančovú farbu. Prebehol som sa pomaly okolo a obdivoval som krásu prírody. Vtáčiky spievali svoju nôtu. Tráva bola ako hodvábny koberec plný pestrofarebných kvetov. Všetko na vôkol bolo tak krásne.

Keď som sa vrátil,všetci už pomaly prichádzali do jedálne. Šiel som tam tiež,no nemohol som zabudnúť na ten obraz,ktorý mám v hlave uložený. Posadil som sa k Tobiasovi a začal som jesť svoj chutný,vanilkový puding. Vtom som zbadal Jamesa hore na balkóniku a hovoril:

,,Dobré ráno prajem všetkým. Dnes začnú naši bývalí nováčikovia pracovať na svojich pozíciach a večer privítame nových začiatočníkov. Viac sa pýtajte Tobiasa. On vám neskôr všetko povie. Ešte by som chcel oznámiť,že pohreb bude o dva dni. To je všetko,ďakujem."

Ešte nikdy som nevidel Jamesa takého smutného. Tak som teda pokračoval v jedení.

,,Ten James sa mi nejako nezdá, neviem prečo mal tak rád cudzieho človeka." povedal Edward a mykol plecom.

,,To netuším,ale je to fakt divné." pritvrdila Chris.

,,Máte pravdu,naozaj je to čudné." povedal som a Tobias sa na mňa pousmial.

Len mi dvaja sme vedeli pravdu a nikomu sme ju nechceli prezradiť. Po raňajkách sme sa s Tris a Jacobom stavili u Tobiasa v požičovni zbraní.

,,Ahoj Tobias ! Mohol by si nám vysvetliť,čo máme robiť ?" spýtal som sa.

,,Ahojte ! Dám vám zbrane. Vy sa odveziete vlakom k hrádzi a budete sledovať,či sa tam nedeje niečo podozdrivé. Či sa tam niečo nehýbe alebo či niekto nepoškodzuje hrádzu. Na obed sa vrátite a poobede sú tréningy."

,,Vďaka Tobias."povedal som a on nám podal zbrane.

,,Ahoj !"pozdravili sme sa a šli sme na nádražie neďaleko tábora.

,,Ahojte !"zakričal Tobias.

Práve,keď sme prišli,prichádzal vlak. Rýchlo sme nastúpili a pricestovali sme k hrádzi. Tam bola nuda. Nič sa tam nedialo. Nič sa nehýbalo. Tak sme sa len rozprávali.

,,Čo si myslíte ? Prečo mal James tak rád Petra ?"spýtal sa Jacob.

,,Netuším,možno sa z niekadiaľ poznali."povedala Tris.

,,A ty si čo myslíš Will ?"spýtal sa Jacob.

Pozeral som na zem a bol som ticho.

,,Ty niečo vieš ?"spýtala sa Tris.

,,Nie,nie. Len rozmýšlam nad tym."

,,Aha.. "povedala Tris.

Pravda je,že som rozmýšľal, či im to mám povedať. Boli to moji najbližší,no až tak veľmi som im nedôveroval.

,,Hehe..." zasmial sa Jacob.

,,Čo sa deje ?"spýtal som sa ho.

,,Nič,len som si spomenul na takú príhodu z detsva."povedal veselo Jacob.

,,Akú ?"spýtal som sa zvedavo.

,,Ale nie. Budete sa mi smiať."

,,Nie. Prečo by sme sa smiali."

,,No veď uvidíte. No dobre. Raz sme boli v lese s kamarátom a šli sme na náš domček na strome. A ako sme šli po ceste,z kríkov vybehol pes. My sme utekali k domčeku. Keď sme liezli po rebríku,tak sa mi pošmykla noha a spadol som dolu na toho psa a práve tak,že som na ňom sedel. Ten pes bol väčší,povedzme nemecký ovčiak a ja som mal možno päť rokov. Bol som ešte malý. A ten pes so mnou utekal po lese a môj kamarát utekal za nami a až po hodine ten pes zastavil a my sme ušli ku mne domov."

,,Hahahaha...hehe...prepáč. Naozaj zaujímavá príhoda." zasmial som sa. Jacob ma vedel vždy pobaviť.

,,Ja mám tiež takú príhodu. Keď som mal osem rokov,hrával som v škole futball. Zápas bol dobrý a bolo 2:2. Práve som išiel kopať výťazný gól a ako som sa rozbehol,potkol som sa o loptu a rozbil som si nos."povedal som.

,,Hehe,taká nešťastná príhoda." odvetil Jacob.

Rozprávali sme si príhody zo života a zabávali sa pri strážení. Potom sme sa vrátili späť do tábora. Sadli sme si k stolu a všetci sme sa išli naobedovať.

,,Tak čo ? Aký bol váš prvý deň ?" spýtal sa nás Tobias.

,,Hrozná drina. Keďže tu ešte nie sú nováčikovia,tak sme museli s Nicoll umývať riad a prestrieť stôl na obed."povedal Edward.

,,Nuda. V meste boli len nejaký bezdomovci,ktotý rozhadzovali odpadky s košov po ceste a alkoholici,ktorý obťažovali ľudí." povedala Chris.

,,Celkom fajn. Hrádza je v poriadku. Je to super."povedal som.

Poobede sme šli do miestnosti všetkého diania. Tam sa mali viesť nejaké súboje. Sadol som si na zem a dí val sa na ostatných. Bola to nuda. Pri konci som sa rozhodol ísť na WC,aby som zabil nudu. No späť som sa radšej vracať nemal. Videl som Nicoll, ako Tris kope do hlavy. Vtom sa Tris prestala hýbať,len bezvládne ležala na zemi. Z nosa jej tiekla krv a na lícach sa jej začali tvoriť modriny. Pribehol som tam a kľakol si na kolená k Tris. Z očí sa mi liali slzy.

,,Neboj sa,bude v poriadku." povedal Tobias.

Prikývol som hlavou a stále som sa díval na ňu. Nezmohol som sa na žiadne slová. Toto nie možné. Najskôr mŕtvy Peter,potom domlátená Tris. Zrazu som si v duchu pomyslel:"TOTO NIE JE NÁHODA."