Ranná obloha začínala preberať čoraz väčšiu kontrolu nad tou nočnou, a nad ňou sa zmocňovala neopísateľná skľúčenosť. Nemohla sa dokonale uvoľniť, i keď stála pred zvyškom hviezd v podobe, v akej bola stvorená. Jej telesná i duševná stránka boli vskutku exkluzívnymi exponátmi, ktoré by sa vo svojich priestoroch nehanbil vystavovať ani len samotný, neďaleký Louvre. Bola viac ako len prach obyčajnou Monou Lisou. Bola typom trofeje, pri akej sa každý záujemca o jej získanie zdal nedostatočne kompetentný, aby sa jej mohol zmocniť.

Hlavu pootočila doprava, smerom k oknu, za ktorým pokojne a nehybne ležal predmet jej nočných hrátok. Pôsobila vyrovnane, no pravda sa nenachádzala na jej strane steny. Naopak, nachádzala sa v posteli, ktorú pred malou chvíľou opustila. Ktovie, možno dôvodom jej skľúčenosti a neistoty bol fakt, že sa jeden muž sám, svojím pričinením, stal počas noci pomerne kompetentným na vykonanie doposiaľ nereálnej veci. Svojou drzosťou a zvedavosťou sa nebezpečne priblížil k úrovni jeho nočnej spoločníčky. A to sa jej, zaiste, nepáčilo.