V poriadku. Musela sa oblohe priznať, že ani zďaleka nebola taká nevinná, ako sa od počiatku jej existencie v tomto dni tvárila. Prezradil ju predmet jej nočných hier ležiaci v perinách. Alebo skôr na nich. V celej svojej neskonalej kráse.

Bosou nohou sa dotkla chladných dlaždíc pokrývajúcich balkónovú plochu. Po tele sa jej vytvorili zimomriavky. Nezľakla sa ich. Práve naopak. Príjemne ju dráždili. Vzbudzovali v nej túžbu dokázať, že mágia existuje prostredníctvom premeny skorého rána na hlbokú noc. Vábilo ju pokušenie hrať sa s časom a prežívať noc, akou bola táto, stále dokola a dokola.

Chcela sa hrať. Prepadla ju vášeň. Myseľ jej nahovárala, aby viac svoju nevinnosť pred rannou oblohou nepredstierala. Ona si totiž s tou nočnou veľmi dobre pamätala, že to, čo sa dialo v noci, bolo všetkým, len nie prejavom nevinnosti...