„Bál som sa, že ti bude zima, keď si šla na balkón úplne nahá. Tak som ti priniesol župan," hlavu jemne sklonil k skrčeným rukám pri hrudi. Zvieral v nich hodvábny župan. Milovníčka nočných hrátok a noci ako takej ho vyzliekla už pred nejedným mužom. Žiadny z nich ho však doposiaľ neucítil na vlastnej koži.

Všetko malo svoj dôvod.

Nepochopil ju. Aj napriek tomu, čo už počas noci postvárali, čo spolu počas nej zažili, nepochopil ju. Jej podstatu. Áno, ona sama si dobre uvedomovala, že je to fakticky nemožné, avšak on sa o to ani len nepokúsil. Ak by pochopil jej správanie v posteli, pochopil by aj to mimo nej. Keby vnímal naplno jej zmyselnosť v spálni, možno by prišiel na kĺb zmyslu jej života. Oheň, ktorý ju definoval v spoločnosti mužov, potrebovala skrotiť prirodzeným chladom. Teplotu, ktorá by sa pokojne dala prirovnať k žiare tisícov slnečných lúčov, túžila prostým zrakom prirovnať k žiare miliárd hviezd.