„Nefajčíš?" otázku položil jej spoločník vo chvíli, ako za ňou prišiel na balkón. Prekvapila ho. Namiesto toho, aby sa venovala cigarete, bola úporne zahľadená na žiariacu Eiffelovu vežu.

„Neležíš v posteli?" bez štipky hanby odpovedala na otázku otázkou. Hrubo. Nepáčilo sa jej, že si za ňou dovolil prísť. Bol prvým zo všetkých, čo tak urobili. Čo si to vôbec len dovolili spraviť. Každému, komu povedala, že sa za ním vráti o chvíľu, ochotne počkal. Pretože každý jeden vedel, že ich čakanie bude stáť zato.

Za všetky hriechy sa platí. A ona svojmu spoločníkovi v daný moment spečatila osud za jeho nedočkavosť.