Ak by aj bola opantaná tými najsilnejšími narkotikami, nemohla by pokojne odpočívať vedľa mŕtvoly. Prechádzala sa preto stále hore-dole po byte, premýšľajúc, čo urobiť. Obloha už na horizonte začínala pomaly blednúť, keď sa rozhodla o nasledovnom postupe. Podišla k nočnému stolíku, kde ležala pevná linka slúžiaca predovšetkým na komunikáciu hosťa s recepciou. Tentokrát z nej bolo vytočené celkom iné číslo...

Pár sekúnd sa zo slúchadla ozývalo iba pípanie, ale netrvalo dlho a k vrahyni prehovoril mužský hlas: „Skoré dobré ráno prajem, pri telefóne podporučík Authier. Ako vám môžem pomôcť?"

„Zabila som človeka."