„Idem si na balkón zapáliť, o chvíľu som späť," hlasom, ktorým ovládla už nejedného muža, adresovala dané slová tej najčerstvejšej koristi. Bosky a nahá sa vznášala po mramorovej dlážke, až kým nezašla za balkónové dvere a nestratila sa mu z očí. Z tých, ktoré si nestihli všimnúť, že po žiadnej škatuľke cigariet a zapaľovači ani len nesiahla.

Pravdou bolo, že nefajčila nikdy. V minulosti a ani dnes. Stránila sa pokusom ničiť svoje telo o čosi viac, ako si to naničhodne dovoľoval život. Rada sa pred svetom vystavovala. Jej krása bola pre ňu náboženstvom, v ktoré mohla doposiaľ veriť vždy. Zakaždým, keď sa pozrela do zrkadla. Pri nenásytnom pohľade každého muža.