Autor: lenika_h

Na mesto už dávno padla tma, keď sa vracala domov tichou, ale jedinou osvetlenou uličkou. Paradoxne, práve tá jedna jediná rozsvietená lampa ju robila ešte nebezpečnejšou než bola akákoľvek iná. Ona to dobre vedela, a predsa tadiaľ šla, rovnako ako vedela, že ju tam zase bude prenasledovať on, ten temný prízrak. Bol jej dennodenne v pätách, nech šla kamkoľvek, verne kopíroval jej pohyby a nezdalo sa, že by ju hodlal niekedy opustiť; snáď len smrť by bola vykúpením; a nielen pre ňu, aj pre neho. Ale ono to tak už vraj býva, každý sa niečoho bojíme, či ja, či ty; ona sa teda bála svojho tieňa a on, jej tieň, sa bál tmy.