Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

27.kapitola

LEO

Požiadala ma o to aby som ju objal. Neohol som veriť. Myslel som si, že ma z tadiaľ to vyženie so slovami, že ma už nikdy nechce vidieť. Klamal by som, keby som povedal, že to, že ma chce objať, ma nepotešilo. Prisadol som si k nej a opatrne ju objal. Objímal som ju ako porcelánovú bábiku. V tej chvíli bola pre mňa strašne krehká.

„Priniesla som vám desiatu slečna Olsen," prišla sestrička do izby. V ruke držala jogurt aj s lyžičkou. Položila so na nočný stolík a odišla. Odtiahol som sa od Ivici, no veľmi nerád, hlavne keď už viem, čo ona ku mne cíti.

„Tak dobrú chuť," poprial som jej. Ona sa na mňa kosrbato usmiala a snažila sa otvoriť jogurt. Musel som sa nad ňou zasmiať, pretože veľmi komicky otvárala ten jogurt.

„Prosím nesmej sa," povedala s trochou zúfalstva v hlase.

„Prepáč. Ukáž to sem. Ja ti pomôžem," navrhol som. Podala mi jogurt a ja som ho bez problémov otvoril. Natiahla ku mne ruku a chcela si ho zobrať naspäť, no ja som mal iné plány. Zobral som si tú lyžičku a nabral naň jogurt.

„Tak a teraz ťa budem kŕmiť," zazubil som sa. Ona sa zasmiala, no následne zvraštila tvár do bolestivej grimasy. Bolo mi to ľúto. Lyžičku som zdvihol do vzduchu.

„Letí, letí lietadielko," nedalo mi a musel som to povedať. Ivica otvorila veľké ústa aby tam „lietadielko" mohlo pristáť. Nabral som ďalšiu lyžičku a znova jej ju dal do úst. Ani som si nestihol všimnúť a už v kelímku nič nebolo.

„Ďakujem, že si mi pomohol sa najesť," poďakovala mi Ivica.

„To bola samozrejmosť, nenechal by som ťa tu sa s tým trápiť," usmial som sa na ňu. Úsmev mi obetovala. Všimol som si, že na kútiku úst má ešte jogurt. Opatrne som jej ho zotrel. Cítil som ako sa celá napla a roztriasli sa jej dokonalé pery. Ja nemohol som sa ovládať. Teraz ma neovládal môj mozog ale moje srdce. Moja túžba po nich bola neopísateľne veľká.

„Teraz alebo nikdy," povedal som si v duchu. Začal som sa k nej opatrne približovať. Približoval som sa, no tá vzdialenosť medzi nami bola stále priveľká. Pomaly som zatvoril oči. Delilo nás už iba pár blbých milimetrov. Už som počul jej zrýchlené dýchanie. Odhodlal som sa to už konečne spraviť. Pobozkal som ju. Svoju princeznú. 

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro