LEO

To dievča sa mení a to ma teší. Musím uznať, že som si na ňu trošku už zvykol a mam ju rád. Je 10 hodín a s Hanou a Dávidom dolaďujeme detaily dnešného plánu. Áno aj s Dávidom. Tiež nám pomôže. Dnes jej ukážeme prvý bod nášho zoznamu. Rodina. Musí si vážiť to čo má. Aj keď má iba otca zaslúži si aspoň trochu vďaky. Neviem či bola niekedy vďačná pretože jej dal  život ale chceme aby bola.

„Volala som tam a čakajú nás," povedala Hana. Iba som prikývol a všetky potrebné veci zbalil do batoha. Mali by sme už ísť.

„Ideme," zahlási Dávid akoby mi čítal myšlienky. Obul som si topánky a nasadol do auta. Dnes sa nám bude auto veľmi hodiť. Na sedadlo spolujazdca si sadol Dávid a dozadu Hana. Do GPS som zadal adresu a vyštartovali sme. Zastali sme pred veľkou vilou. WAU. Von vybehla Ivica. Niečo sa mi na nej nezdalo. Mala obuté tenisky čo ona nosila len veľmi málo. Mala oblečené voľné biele tričko a jeansy. Pristalo jej to. Nič prečačkane. A keď zdvihla tvar neveril som vlastným očiam. Vôbec nebola ako platová bábika. Bola nalíčená len jemne a naozaj prirodzene. Pristalo jej to. Sadla si dozadu a všetkým sa pozdravila. Zoznámila sa s Dávidom a mohli sme vyraziť. Ideme do neďalekého mesta takže cesta bude trvať najviac 15 minút.

IVICA

Vystúpili sme pred ošarpatenou budovou. Musím sa priznať, mam trochu strach.

„Prvý bod RODINA. Musíš si uvedomiť, že pre teba je najdôležitejšia a musíš sa ju naučiť vážiť si. Poď," povedala a ťahala ma do budovy. Má pravdu. Otca som sa ani nespýtala kto bola tá pipka na jeho kolenách. Možno to bude moja nová mama. Ach mama. Nikdy som jej ani ružu nezaniesla na hrob. Čo som to ja za dcéru. Zaklopali sme na dvere, z ktorých vyšla staršia pani. Ničomu nechápem.

„Poďte už vás čakáme," povedala a viedla nás ďalej. Usadila nás v miestnosti plných vysmiatych detí .

„Vitajte v našom detskom domove. Tieto talentované deti si pre vás pripravili program," povedala pravdepodobne vychovavátelka a deti začali tancovať.

Bolo to skvelé. Všetky tie deti aké boli šťastné aj keď im tak veľa chýbalo. A ja to mám a nevážim si to. Po líci mi stiekla slza a za ňou druhá. Leo si to hneď všimol a objal ma. Čakala som, že ma hneď pustí ale on ma len ďalej hladil po vlasoch.

„Ďakujem, už viem čo znamená rodina," zamumlala som mu do hrude.

„To som rád," odvetil mi. Keď ma pustil usmiali sme sa na seba. Má nádherný žiarivý úsmev.

Začali sme sa k sebe približovať...