LEO

Akurát sa vraciame z prechádzky keď nás zastihol dážď. Nevadilo mi to, som zvyknutý. Milujem takéto počasie. Išli sme okolo Petrovej chaty. Každý deň tam droguje, fajčí a zabáva sa s mladou žabkou aj so svojimi kamarátmi. Otvorene? Nechápem takých ľudí. Napadla ma jedna zaujímavá myšlienka. Čo ak tam dnes je tá mladá žabka Ivica? Asi by ma to ani neprekvapilo. Veď ona tiež žije takým istým štýlom života. Už sme celí zablatení a nabiehame akurát na štrkovú cestu. Zrazu som si všimol niečo nezvyčajné. Neďaleko ležalo na zemi niečo biele. Najprv som si myslel, že je to len dáka igelitka alebo odpad, no po chvíli som si uvedomil, že tam leží ľudské telo.

„Hej Dávid poď sem," zakričal som na môjho najlepšieho kamaráta, ktorý kráčal predo mnou aj s mojou sestrou. Nechápavo sa na mňa pozrel, ale keď si všimol kde smerujem, rozbehol sa za mnou. Mal som pravdu. Ležalo tam dievča, ktoré bolo celé od krvi a triaslo sa. Prizrel som sa bližšie a hneď som tú tvár spoznal. IVICA.

„To nie je tá nová?" spýtal sa Dávid. Očividne aj on ju spoznal?

„Je. Čo spravíme?" spýtal som sa tých dvoch a nervózne som si prehrabol vlasy.

„Nemôžeme ju tu nechať. Už teraz to vyzerá na horúčku a dobrý zápal pľúc. Pokiaľ bola v hentej partii tak by sme im ju mohli odniesť naspäť napríklad," navrhoval Dávid. Mne sa ten nápad moc nepozdával. Predsa len pochybujem, že by práve oni jej pomohli.

„Nie. Zoberme ju k nám. Naši nie sú doma a určite sa o ňu lepšie postaráme ako hentie nadrogované svine," navrhla Hana a musím uznať, že jej nápad mal hlavu aj pätu. Prikývol som a zobral Ivicu na ruky. Bola ľahká ako pierko a celá sa triasla. Pritisol som si ju viac k telu akoby som ju mohol zohriať. Keď bola takáto bezmocná bola z nej celkom iná osoba. Som zvedavý, či aspoň poďakuje za záchranu života. Vyšli sme z lesa a Dávid sa od nás odpojil.

„Tak nazdar brácho, drž sa," povedal s úsmevom a objal Hanu. Neprekvapilo by ma keby medzi nimi dvoma niečo bolo. Hodia sa k sebe.

„Prečo si navrhla, že pôjde k nám? Veď ju nemáš rada," opýtal som sa Hany keď sme prišli do nášho domu. Od lesa nebývame ďaleko ale ani blízko, no to žieňa som na rukách vôbec necítil. Stále mi neodpovedala na otázku iba Ivicu prezliekla do suchých šiat a zakryla perinou. Zavreli sme dvere od hosťovskej a Hana sa obrátila na mňa.

„Lebo na tebe vidno, že ti na nej záleží," povedala a objala ma.

Je tu taká možnosť?

Prajem Štasné a veselé❤️