13.kapitola
IVICA
Zistila som, že ten chalan sa volá Peter a v škole má povesť sukničkára. Akurát ma vezie jeho autom na nejakú chatu. Pípol mi mobil.
Ocko: Princezná kde si?
Ja: Zdržím sa u spolužiaka, neboj chce mi dať odpísať poznámky.
Ocko: Dobre ale na večeru nech si doma. Mám pre teba prekvapenie.
Ja: Budem, paaaa
Zablokovala som mobil a pozrela som sa von oknom. Už sme boli v lese.
„Nevadí ti, že tam bude aj zopár kamarátov. Budeme tam mať aj ďalšie cigarety a trávu. Myslím si, že ty rýchlo zapadneš," dopovedal a žmurkol na mňa. Tak to bude banda. Teším sa, že spoznám nových ľudí, s ktorými je vysoká šanca, že si budem rozumieť.
Po dvoch hodinách sme už všetci boli úplne nadrogovaní. Ani len netuším kde som, koľko je hodín, nepamätám si už ani mená...
„Hej cica poď mi vyfajčiť!" zvolal na mňa Peter. Nehovorím, že sa mi to nepáčilo ale cítila som sa tu trochu ako handra. Predsa len, bola som tu jediná baba medzi asi 10 chalanmi. Mala som na sebe len spodnú bielizeň a chalanské tričko. Už ani len netuším koho.
„Tak bude to?" zvrieskol na mňa. Na mňa nikto nebude vrieskať a rozkazovať mi čo mám robiť. Záporne som pokrútila hlavou. Takúto reakciu očividne nečakal a tak mi na líci pristála jeho ruka. Z očí sa mi začali valiť slzy. Nikto ma ešte neudrel. To bola pravdepodobne najväčšia chyba. Po tejto facke ako keby som začala triezvo rozmýšľať. Ako som mohla takto ponižujúco správať? Veď to som nebola ja. Stačí s takýmto životom! Nechcem byť k*rva, ktorá droguje a fajčí. Už viac nie! Schmatla som mobil a rozbehla som sa von. Prší. No super. Bežala som ďalej bez toho aby som vedela kde vlastne utekám. Utekám pred mojím starým životom. Utekám pred krutou realitou, ktorú som chcela zmeniť. No nič nejde len tak. Začala som vidieť rozmazane a počuť akoby hukot sirény. Cítila som ako mi telo oťažieva, keď som sa však obzrela späť ešte stále som videla tú hnusnú chatu. Pridala som a to bola chyba. Zakopla som sa a zletela na zem. Snažila som sa postaviť, no moje telo so mnou nespolupracovalo. Dopadla na mňa strašná únava. A tak som tam schúlená s vlastnými myšlienkami zaspala.
Ahojte :D
Prichádzam z novou časťou. Máme tu menší zvrat. Dokáže Ivica začať nový život?
Ďakujem za všetko.
Lenčiča.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro