11.kapitola
LEO (aby ste mali aj iný pohľad:))
Sadol som si naspäť do lavice. Neverím, že bude moja spolužiačka. Budeme ju musieť skrotiť, lebo priveľa o sebe myslí. Toto je úplne iná škola na akú bola zvyknutá. Tu sme si všetci ako rodina. Pomáhame si, neohovárame sa a autoritu si naozaj zaslúžime. Ona to tu rúca.
„Poď Ivica niečo o sebe povedať," vyzvala ju učiteľa. Tak to som zvedavý, čo nám o sebe povie.
„Volám sa Ivica Olsen a pochádzam z Miamy. Mama zomrela pri mojom pôrode a otec je podnikateľ. Moja záľuba je chodenie na party. Samozrejme, už nie som panna," dopovedala a sadla si. Celá trieda sa na nej smiala a učiteľka nebola z jej predstavenia trikrát nadšená.
„To čo je za výkvet?" spýtal sa ma potichu so smiechom môj spolu sediaci. Dávid.
„Kámo, nechci vedieť," odpovedal som so smiechom.
„Tak školu ti pôjde teraz ukázať Hana," zavelila učiteľka. Pozrel som sa na Hanku a tá sa zatvárila ako keby chcela zomrieť. Ukázal som jej zdvihnutý palec a usmial sa povzbudivým úsmevom. Ona mi úsmev obetovala a vybrala sa k dverám. Ešte na vysvetlenie Hana nie je moja frajerka. Je to moje dvojvaječné dvojča. V Miamy síce bola som mnou ale ona uprednostňuje radšej čítanie knihy ako byť na party. Učiteľka pokračovala v jej nudnom prednese učiva a ja som zatiaľ so svojím spolu sediacim hral piškôrky. Nás táto hra nikdy neomrzí.
HANA
Musela som ísť ukázať tej nafúkanej princeznej školu. Mám dosť. Konečne sme skončili s tou prehliadkou. Chcela som len tak odísť, ale uvedomila som si, že sme na druhej strane budovy. Nechcem aby sa hneď prvý deň stratila aj keď som jej to tu ukázala.
„Poď ideme do triedy," povedala som neutrálne.
„Ja o tvoju pomoc nestojím. Nestojím o pomoc nikoho z Vás," zakričala princeznička. Však keď myslíš. Odišla som do triedy sama.
IVICA
Hneď ako som to povedala som si musela zahryznúť do jazyka. Ako som mohla takú blbosť povedať. Vôbec som nedávala pozor, takže ani len netuším kde som.
Ja si poradím sama. Som predsa sebestačná. Nikoho k životu nepotrebujem. Ani Hanu, ani Lea, dokonca ani Emily.
Keby som si vtedy uvedomila ako veľmi sa mýlim.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro