Po večeri sa museli vrátiť do svojich izieb a nariadili im zákaz vychádzania. Zvýšili taktiež počet strážcov pred hlavnými dverami, čo naznačovalo, že sa niečo deje. Neinformovali ich však o ničom. Rozhodla sa ďalej v tom nevŕtať, dovalila sa do postele a z malého dreveného nočného stolíka si vzala svoju obľúbenú knihu. V momente, keď ju roztvorila sa rozrazili dvere. 

Dnu vošiel princ Alexander, bez sprievodu. Ako prvé mu padli oči na ňu. Emma sa však začala opäť venovať svojej knihe. Potichu sa uchechtol a namieril si to k jej kamarátke. Akonáhle ho zbadala, iskričky v očiach sa nedali prehliadnuť. Bola rada za každú minútu, čo spolu mohli stráviť. Aj, keď takto tajne.

„Alex, čo sa to vonku deje? Vieš, že nerada vyzvedám a ešte do vecí, do ktorých ma nič nie je. Ale toto sa mi nepáči," spýtala sa, zatiaľ čo on podišiel k nej a stiahol ju do objatia. 

„Nič sa nedeje, Hannah, absolvujú len nejaké opatrenia," nechcel jej klamať. Avšak, chaos si práve teraz nemohli dovoliť. O chvíľu by to vedel celý hrad.

Objala ho ešte tuhšie a nenápadne naznačila Emme, že chcú súkromie. Tá ich poslúchla, hodila záložku do knihy a zatvorila ju. Nezabudla si odpustiť ešte vrčanie i silnejšie tresnutie mohutnými drevenými dverami. Štvalo ju, že už nemohla tráviť čas ani vo svojej izbe. Odkedy sa tí dvaja stretávajú, Emma musí dokonca pracovať aj za jej kamarátku. Neustále ju kryje, keďže nechcú aby o ich vzťahu vedeli. 

Zatvorila za sebou ďalšie dvere, tento krát už jemnejšie. Aj keď mala rada skôr moderný štýl, toto jej úplne vyhovovalo. Interiér bol z dreva a krásne ladený do tmavých farieb. Nachádzali sa predsa na kráľovskom zámku. Teda z časti. Všetko muselo byť dokonalé. Zatiaľ čo sa venovala svojim myšlienkam, napustila si horúcu vodu do vane. Uteráky už boli prichystané.

Tesne pred tým, ako si začala vyzliekať tričko sa na ňu nalepilo mohutné mužské telo. Od ľaku mierne poskočila a odstúpila pár krokov. Veľmi dobre vedela, komu to telo patrilo. Iba jeden muž jej dokázal vyčarovať zimomriavky čo i len pri letmom dotyku. Alexander.

„Alexander! Ty úchyl, okamžite vypadni!" vyletela po ňom.

Obrátila sa čelom k nemu a tak neváhal. Prišpendlil ju k stene a začal rozprávať: „Milujem, keď vyslovíš moje celé meno." 

Priblížil sa k nej a nosom prešiel po línií jej sánky. Za ten čas si už dávno všimol, čo robí jeho prítomnosť s jej telom. Teraz to nebolo výnimkou. Veľmi si užíva ten pocit, že sa trápia  snaží sa s tým bojovať.

„Čo má toto znamenať? Chceš facku?" keďže nereagoval a hlavu mal zaborenú v jej hebkých vlasoch, ktorú tam dal, ani sama nevie kedy, tak sa spýtala otázku, ktorú ignorovať nemôže.

 „A čo je s Hannah?" nadýchla sa a pokračovala, „už sa uvedom Alexander! Nemáš päť rokov," Veľmi ju vytáčala táto pozícia, v ktorej sa nachádzali. 

Najhoršie bolo, že proti nemu by sa nezmohla na nič. Aký hriech by to bol, keby udrie princa? Nemôže si dovoliť prísť o prácu. Neprišla sem robiť škandál. Obzvlášť nie kráľovskej rodine.

Nechcel jej odpovedať a myslieť na jej kamarátku. V miestnosti sa nachádzali len oni dvaja a tak veľmi chcel, aby to trvalo ešte nejakú chvíľu. Hannah bola ako pijavica, ktorej sa neviete zbaviť. Nechcel jej ublížiť. Bola tak veľmi unesená predstavou rozprávkového sveta. To, čo však videl v Emminých očiach, v ňom dokázalo rozprúdiť krv v žilách. Každý z nás túži po osobe, pri ktorej si povieme bum. Presne toto som celý život hľadal. A tou osobou pre neho bola Emma. Avšak už bolo neskoro, keďže Hannah sa mu nasáčkovala do života skôr, ako by človek stihol žmurknúť.

Ustúpil a ešte pred tým než odišiel, povedal: „Mrzí ma, že musím využívať Hannah, aby som sa dostal k tebe."