4.

Po mesiaci Tereze hrablo a začala mi robiť scény, že to sú jej prachy a ona mi z nich už viac dávať nebude. To pekne posrala.

V jeden večer, keď si s jednou bankovkou predo mnou vytrela riť a hodila mi ju, som prvýkrát v živote udrel ženu. Hlava jej odletela na stranu a ja som zdrhol. Zbabelec...

Vtedy som ju videl naposledy.

Nikdy si to neprestanem vyčítať. I keď bola aká bola, ja som bol vtedy povedzme si úprimne, na dne.

To som ale nevedel, že môžem klesnúť ešte hlbšie. Nechápal som, ako som sa mohol dostať do takej psychickej aj fyzickej riti. Ako sa to stalo? Kedy? Naozaj som už nevedel. Obviňoval som každého, okrem seba. Najviac Lauru a Terezu. A aby som nemusel toľko rozmýšľať nad tým, do akých sračiek som sa to dostal, začal som kradnúť, aby som mal aspoň čosi na odpútanie sa od tej husnej reality.

Ako dlho som už nevidel Lauru? Spoznal by som ju ešte? Dovolil som si na ňu spomenúť občas pred spaním, keď som sa krčil za smetiakmi či na lavičke.