Uvoľním svoje ruky z pevného zovretia, ale potvoru Alionu stále nepúšťam. Klame nám. To by Calo neurobil. Pozná, aký dopad by to malo na celé ľudstvo. Uvažujem a otočím sa hlavou k Rowanovi a Kianovi, ktorí zmĺkli a hľadia na našu neželanú návštevu. Uverili im.

„To je obyčajná lož! Nepodarí sa vám nalákať nás na takéto detinské triky. Ste zúfalí a využijete akékoľvek prostriedky, aby ste sa Calovi pomstili za to, že premenil Jane. Lenže toto vám nevyjde," prehovorím v mene nás troch a opäť odmietam tomu veriť.

„Čítaš myšlienky, nakukni do našej hlavy a presvedč sa sám," nabáda ma Kellan a jeho sestra sa pokúša vymaniť z môjho obkľúčenia. Moji bratia mi dávajú súhlas nakuknúť do myšlienkových pochodov našich nepriateľov. Ani vtedy však nebudem mať stopercentne zaručené, že mi neklamú. Dokážu byť presvedčiví. Sme prešibané tvory a keď niečomu uveríme, je jednoduché presvedčiť o tom i toho druhého aj napriek tomu, že sa to ani len náznakovo nepribližuje k realite.

Aliona si naberie do pľúc neprimerané množstvo kyslíka a lapá po vzduchu, keď jej umožním slobodného nádychu. Odkašle si a chrapľavo pokračuje vo svojej výpovedi. „Našla som tvojho márnivého brata v tuneloch s výkalmi, schováva sa tam. Vysnorila som ho, bežal predo mnou a neukázal sa mi na oči, pretože bol vždy zbabelec a útočí zozadu. Nemá odvahu urobiť to pri strete zoči-voči, pretože by padol. Priznal sa mi s tým, čo zamýšľa. Starostka bude mať na námestí svoj predvolebný príhovor, nemohol si na to vybrať lepší čas. Prídu ľudia z celého mesta. My sme jediní, ktorí mu v tom môžeme zabrániť. Myslite na väčší obrázok. Svet sa nesmie dozvedieť, že medzi nami žijú aj tí, ktorí sa živia ľudskou krvou. Pre nikoho by to nebolo prínosné."

„A aký osoh by ste z toho mali mať vy? Netúžite náhodou po vyhladení nášho druhu? Padlo by vám to prinajmenšom vhod, keby sa druhí dozvedeli o našom prebývaní medzi nimi," nejde mi to do hlavy.

„Nastala by vzbura. Ľudia by boli zdesení, ovplyvnilo by to bežný chod, a to pobúrenie by vyvolalo celoplošný poplach. Prajeme si vyhubiť vašu nemŕtvu populáciu, ale nie za týchto okolností. Nie za podmienok, že pri tom budú ohrozené životy nevinných. Zbavíme sa Cala a ja ti prisľubujem, že vás necháme na pokoji. Rowan, zamysli sa, neprinieslo by ti jeho zneškodnenie konečne pokoj? Celú tú dobu iba upratujete neporiadok, ktorý za sebou zanecháva."

„Ty ľudská kôpka hovien, vieš veľmi dobre, z akého dôvodu spôsobuje ten neporiadok! Kvôli vášmu prekliatemu otcovi, ktorý dúfam, že práve teraz horí v tých najhorúcejších hlbinách pekla! Nebyť vás, nič z uplynulých rokov sa nemuselo stať!" ohradím sa a vytmavím mu, pretože sa mi nepáči, ako očierňuje moje dvojča. Vždy sa vo mne zrodí tento pud, pri ktorom je nevyhnutné očistiť jeho meno pred krivými obvineniami.

„Aké príhodné vytiahnuť udalosti dávnych rokov, Lowell. Previnili sme sa voči sebe. Rowan zneškodnil nášho otca a kvôli nemu sme sa s Alionou po celé tie roky nestýkali, ale preniesli sme sa cez to, pretože nikto nie je bez viny. Tvoje dvojča napadlo a premenilo moju jedinú dcéru! Myslel som si, že vyskočím z kože, keď som si uvedomil, že za jej zmiznutím stojí on. Vrátili ste nám to aj s úrokmi. A teraz ťa žiadam o objektívny prístup. Naozaj sa hodláš prizerať, ako Calo prezradí vašu existenciu pred celým svetom?" ide na to systematicky a pravdaže sa mu nebridí zahrať na citlivú strunu. Nie sú ozbrojení. Prišiel sem za nami vo svojom klasickom obleku dôležitého riaditeľa školy.

„To nedopustím. Pripravíme sa na neho. Som ochotný uzavrieť s vami dohodu, maximálne však za podmienok, že Cala prenecháte na starosť nám. Pomôžete nám ho dolapiť, ale neublížite mu," Rowan vystúpi z tieňa a opováži sa pristúpiť na ich návrh. Vo mne vzkypí hnev a cítim odpor.

„Uznaj, že ti to prišlo vhod, Rowan. Máš o dôvod na viac, aby si sa nášho brata zbavil. Túžiš po tom už dlho. Netvár sa, že ti to nie je po chuti," nevydržím to a svoje znechutenie dávam najavo aj slovne. Postavím sa zo zeme a dochádza mi, že je úplne jedno, čo poviem. Keď sa raz Rowan o niečom rozhodne, to platí. On je v tejto rodine ten, ktorý dáva príkazy. My ho iba poslušne nasledujeme. Vždy to tak bolo a vždy aj bude.

„Lowell, toto si vyriešime v súkromí. Nezabijeme ho. Dávam ti svoje slovo."

„Ty ho možno nezabiješ, ale oni áno. Nepohrdnú takou obrovskou príležitosťou."

„Rowan, dávame vám svoje slovo. Prisahám, že splníme vaše podmienky. V tejto chvíli nám ide o minimalizovanie škody. Je nám jedno, čo s Calom urobíte, pokiaľ v našom meste ubudne počet mŕtvych a nezvestných. Miestna polícia je zúfalá, občania podávajú sťažnosti, pretože množstvo nevyriešených prípadov pribúda a oni nemajú ani to najmenšie tušenie o páchateľovi. Vysmieva sa nám všetkým a spôsobuje paniku. Ukončime túto frašku raz a navždy a naše cesty sa rozdelia. Nechávame vás na pokoji. Avšak máme ešte jednu podmienku," nachvíľu sa odmlčí a pristúpi bližšie. „Dovolíte mi vidieť Rose."

„Nepripadá v úvahu. Nebudem od teba odťahovať vlastnú dcéru. Túžiš sa stať jej prvou krvnou potravou, Kellan? Nestanovuj si podmienky, ktoré vieš, že nemožno splniť," odbije ho stroho Rowan.

„No tak, Rowan, myslím, že sme dostatočne benevolentní, keď sme pristúpili na to, že Cala prenecháme do vašich rúk. A že by si zaslúžil jeden šíp s ostrým hrotom na miesto, kde by sa podľa predpokladov biológie malo nachádzať srdce. Žiadame jedno stretnutie s mojou neterou. Darcy sa ide zblázniť z toho, že ju tak dlho nevidela. Nepochybne je jej za nami smutno a praje si stráviť trochu času so svojou rodinou."

„Aliona, nevyhrážaj sa mi. Poznáš mláďatá a ich impulzívnosť. Rosemarie sa po svojej premene so žiadnym živým nestretla. Zmiatlo by ju to a zaútočila by aj napriek svojmu presvedčeniu, že ste jej rodina a blízki. Nedráždime ju zbytočne. O niekoľko týždňov prejdú na krv z krvnej banky, ak pôjde všetko tak, ako má, pustím vás za ňou. No tiež mám jednu podmienku. Nepriznáte sa jej, že ste o upíroch vedeli už aj pred jej premenou. Budete sa tváriť, že ste obyčajní a nič netušiaci ľudia. A ja ju presvedčím, že Lowell vám po vašom odchode vymaže pamäť, aby ste si nepamätali, že ste ju videli."

„No vidíš to, aký slušný kompromis sa nám podarilo nájsť. Ideme informovať naše posily a zajtra sa sem vrátime, aby sme prediskutovali podrobnosti. Nesmieme nič prenechať na náhodu. Calo je ostražitý a keď sa podujal k takémuto razantnému kroku, nepochybne má čosi za lubom a má niečo v zálohe."

„Jeden chybný krok a pošlem vás na druhý svet. Pre vlastné bezpečie sa modlite. Ak sa nás pokúšate oklamať a dozviem sa, že ste si to celé iba vymysleli, budete nasledovať vášho prašivého otca k jeho pekelnému trónu," vyhrážam sa im a tentoraz vážne nehovorím do vetra. Potrebujem si overiť hodnovernosť ich slov. Lovcom sa neoplatí veriť. Využijú všetko, aby nás premohli a zatratili.

„Nie sme amatéri. Ani jedna strana nie je nadšená vo vzájomnej spolupráce, ale boli sme donútení okolnosťami."

„Fajn, vidíme vás zajtra. Príďte neozbrojení, inak sa s vami zahadzovať nebudem," hlesne Rowan chladne a zvrtne sa opätku. Dáva sa na odchod a je márne namýšľať si, že svoje rozhodnutie ešte prehodnotí. Naozaj s týmito pokrytcami práve uzavrel mierovú dohodu.

„To je ale trochu nespravodlivé. My sem máme prísť naholo, zatiaľ čo vy budete v prevahe. Tiež máme právo na pochybnosti. Z akého dôvodu by sme vás mali vziať za slovo a spoliehať sa na to, že nevyužijete svoju jasnú presilu?" zamieša sa Aliona a svojím dotieravým tónom mi lezie na nervy. Aká to škoda, že som tú svoju presilu pred pár minútami nevyužil. O jedného prekliateho z rodu Sloanových by bolo menej.

„Nemám na to dôvod, pokiaľ nepríde útok z vašej strany. Pravdaže sa budeme brániť v prípade nutnosti. Dokiaľ zachováme chladnú hlavu, nemusíte sa báť žiadnej podpásovky prichádzajúcej z našej strany," umlčí ju Rowan a bez toho, že by počkal na jej slovnú odozvu, v sprievode Kiana sa vracia naspäť k našej inštitúcii. Odpľujem si s hnusom a nasledujem ich.

„Nemôžem uveriť tomu, že si klesol takto hlboko. Povedz, ako si mohol, Rowan? Spojíš sily s nepriateľmi, len aby si dosiahol svoje?"

„Máš právo nepripojiť sa ku mne. Do ničoho ťa nenútim. Si dospelý a samostatný, máš vlastnú hlavu. Rozhodni sa, ako uznáš za vhodné. Nebudem ti to mať za zlé."

„A čo ty, Kian? Ty k tomu nemáš čo povedať?"

„Nechystáme sa ho zabiť. Nastražíme mu pascu a prinajmenšom prehovoríme do duše. Je na ňom, či sa pridá na našu stranu a prestane raniť tých, ktorí sa ocitli v jeho hľadáčiku neprávom."

„Idem na vzduch. Nehľadajte ma, vrátim sa," vzdávam sa a radšej si veci nechám prejsť hlavou, než by som mal povedať niečo, čo neskôr oľutujem. Nie je tajomstvom, že som bol vždy horúca hlava. Vybuchol som a v zápale hnevu konal iracionálne.

„Neurob nič neuvážené," pripomenie mi Rowan svoju nedôverčivosť k môjmu správaniu vo vyhrotených situáciách a mňa sa to dotkne. Považujú ma za svoj najslabší článok. Za nejakého labilného kreténa, ktorého problémy vždy žehlia.

„Tú radosť ti neurobím," odvetím mu napokon a trielim naprieč vyľudneným a mĺkvym lesom smerom do mesta.

Kmitám nohami a pohybujem sa nevyčísliteľnou rýchlosťou, pri ktorej by okoloidúceho človeka mohlo roztrhnúť na márnivé kúsky. Narastá vo mne napätie. Moje svaly sú stuhnuté a zlosť hľadá spôsob, akým by sa mohla vypustiť bez toho, že by po nej ostali ničivé následky. Žiadna ďalšia Saoirse sa už opakovať nemôže. Na moju zlosť pozná odpoveď jedine Calo. Neostáva mi nič iné, ako ísť za ním.

Máme na seba špeciálne napojenie a ani teraz pre mňa nie je žiaden problém nájsť ho. Niečo mi však nahovára, že ma moje dvojča očakávalo. „Vitaj, Lowell, zvesti kolujú rýchlo. Rád ťa opäť vidím, braček." Zoskočí dole z deravej hliníkovej strechy na budove schátralej nemocnice, ktorá v súčasnosti slúži iba miestnym narkomanom a bezdomovcom.

„Je to pravda? Odhalíš našu existenciu pred všetkými?"

„A nemyslíš, že by o nás mali vedieť, drahý braček? Nech sa len dozvedia, že žijú v lži. Nesúhlasíš s tým?" potvrdzuje mi to, čoho som sa najviac obával, a moje vnútro sa zapáli bolesťou. Tak veľmi som dúfal, že nás balamutia v snahe pretiahnuť nás na svoju stranu. V kútiku duše som však vedel, že mi to Calo dosvedčí. Nedal som na ten pocit. Zdráhal som sa uveriť tomu, že by mohol byť taký krutý. Pred všetkými ho chránim. Robil som si ilúzie, pretože som sa vracal do minulosti a k putu, ktorý sme naviazali od narodenia.

„To nemôžeš! Ublíži nám to, nevidíš, že to nie je správne? Komu tým pomôžeš? Čo sa tým zlepší?"

„Nečakal som, že aj ty sa mi otočíš chrbtom a odsúdiš ma. No nič, tak som na to sám. Uži si predstavenie. Chodil si sem zbytočne. Som rozhodnutý a môj názor už nezmeníš. Ľudia sa dozvedia, že sme skutoční. A že oni nie sú ničím, iba našou potravou. Tak zatiaľ, braček," rozlúči sa a necháva ma stáť na mieste bez slov. Nemám inú možnosť. Som nútený ísť proti nemu spolu s mojimi bratmi a lovcami.

Prebudím sa uprostred noci. Našej noci. Vzhliadnem k závesu, ktorý nie je zatiahnutý na doraz a keďže mi slnečné lúče trhajú sietnicu, postavím sa a rýchlym pohybom ruky zahalím prázdnu miestnosť izby do ustálenej tmy. Posteľ na druhej strane patriaca žirafe zíva prázdnotou. Koľko dní som to vlastne prespala? Aj tak sa cítim unavene. Očné viečka mi padajú dole a ledva sa doteperím k umývadlu v kúpeľni.

Potiahnem zlatým kohútikom a studenou vodou si prepláchnem tvár. Naberiem si číru tekutinu do dlaní a keď sa na ne pozriem, v rukách sa mi hemží asi milión slizkých červíkov. Zhíknem na plné hrdlo a oprášim sa. Na prebratie som vodu nepotrebovala. Pristúpim bližšie a aj keď mám strach, chcem si overiť, odkiaľ sa tu tie červíky vzali. Nikde nie sú. Čo to bolo? Som si istá tým, že sa objavili na mojich dlaniach. Asi sa pozvraciam.

Zapozerám sa na svoj odraz v zrkadle. Žirafa nepreháňala, keď tvrdila, že vyzerám katastrofálne. Uhladím si vlasy a som pripravená na odchod, až sa mi z druhej strany na stene niečo zamarí. Na pleci cítim cudzí dotyk - mrazivý. Už aj tak stuhnutá krv v mojich žilách spôsobí utvorenie obrovskej hrče v krku. Stojím ako prikovaná, nehybne hľadím na zrkadlo, v ktorom sa vynárajú nepresné obrazce a smerujú presne ku mne. Vpíjajú sa mi do kože, do ktorej spôsobujú rezy a pri tej trýznivej bolesti padám do kolien a strácam vedomie.

„Tvoj pán je už tu, Sloanová. Prišiel som zachrániť svoju Červenú," začujem neznámy hlas osoby, ktorá ma zachraňuje pred pádom na tvrdé kachličky. Mám zavreté oči a nevidím ho, ale tak nejako cítim, že som s ním v bezpečí. Ako keby sme sa už niekedy predtým stretli.