„Duch, pomôž Meredith spojiť sa s jej vodou. Upokoj jej zmysly a ukáž jej správnu cestu k sústredeniu," opakujem potichu do prázdnej miestnosti a cítim presun energie medzi nami dvomi. Obaja sedíme s prižmúrenými očami na zemi v tureckom sede a pokúšame sa privolať k sebe jej novoobjavený dar, ktorý nespolupracuje.

„Kašlem na to! Opakuješ dokola to isté a je mi to prd platné! Uvedomuješ si, že to vôbec nezaberá? Celé dva týždne tu iba mrháš mojím časom. Tvoj debilný duch evidentne nezaberá!" prejaví kriticky názor k našej neúspešnosti za posledné dva týždne a postaví sa zo zeme.

„Duch, a ešte nauč tuto mademoiselle, že musí byť trpezlivá, pretože všetko vyžaduje určitý čas," poprosím svoj živel s ľahkým doznením sarkazmu. Moja žltá sviečka sa rozhorí silnejším plameňom, zatiaľ čo tá jej azúrová ledva tlie prerušovanou iskrou, a zakrátko sa úplne zahasí.

„Vieš o tom, že si totálne neschopný? Ak by tu bola vyhlásená súťaž o toho najnemožnejšieho mentora, s prehľadom by si obsadil prvé miesto! Namiesto toho, aby si si postavil zadok a niečo robil, vkuse opakuješ tie isté kecy! Tvoj duch je rovnako nafigu, ako aj ty!" vyčíta mi štipľavo a založí si ruky pri prsiach. Rozumiem jej beznádejnosti. Týždne sa snažíme bezvýsledne.

„Mohla by si tomu nechať čas? Ani Rím nebol postavený za pár dní! Si nekoncentrovaná, silou mocou chceš všetkým dokázať, že si najlepšia. Neber to za zlyhanie. Tvoja voda patrí len a len tebe a nadíde doba, kedy budete vy dve v symbióze, ale nemôžeš očakávať, že sa to stane zo dňa na deň. Kým som prišiel na chuť svojmu duchu, mal som za sebou kopu nepodarených pokusov."

„Ha, tak už aj rozumiem tomu, prečo to nezaberá. Ako učiteľ stojíš za veľké kulové. Čo sa vôbec čudujem."

„Váž slová. Dohodnime sa na tom, že na chybe nie je ani jeden z nás. Nechci ma nahnevať. Čím vzdorovitejšia budeš, tým dlhšie to bude trvať. Tvoj element možno nereaguje na tvoje pokyny kvôli tomu, že na to nemá dôvod," hútam si nahlas a poškriabem sa na brade. Za posledné dni som prečítal veľké množstvo mýt, povestí a legiend, aby som prišiel na to, v čom spočíva jej hlavný problém.

„To má znamenať presne čo? Ja ti myšlienky čítať nedokážem, ak si náhodou zabudol," odfrkne nazlostene a prevráti očami.

„Chvalabohu. Ani nechci vedieť, čo si o tebe myslím. Ale aby sme sa dostali k jadru mojej výpovede, nereaguje, pretože nemusí zasahovať. Tu s nami si v bezpečí a nehrozí ti nebezpečenstvo. Keby na teba niekto zaútočil, nepochybujem o tom, že by zakročila a prišla ti na pomoc. Vo väčšine prípadov sa naša moc prejaví pri prvom strete s nepriateľom. Až do tej doby sa vyvíja, a hoci ju necítiš fyzicky, mentálne ťa zásobuje silou. Tým teda chcem povedať, že aj keď ťa zatiaľ nepočúva tak, ako by mala, chráni ťa a striehne. Keď sa budeš nachádzať skutočne v tiesni, podá ti pomocnú ruku a zneškodní nepriateľa."

„Takže len stačí, aby som vyprovokovala trafenú hus a ona si s ňou už poradí? Fajn, to mi pomerne vyhovuje. Pár uštipačných poznámok, kvôli ktorým sa nezdrží a zaútočí, a moja voda ma konečne zbaví jej prihlúpej tvári. Tak díky za skvelú radu," prejaví vďačnosť z mojich slov, ktoré vypálili úplne iným smerom, než ktorým som zamýšľal.

„Nemyslím si, že si to pochopila správne. Nehovoril som o tom, aby si napadla Jane..."

„A koho iného mám napadnúť? Je mojím jediným nepriateľom. Keď sa jej zbavím, budem mať po probléme. Tá trafená hus mi strpčuje život už celú večnosť. Bola by som hlúpa, keby som nevyužila príležitosť."

„Nie ste vy dve náhodou kamarátky?"

„Bývalé kamarátky a momentálne ju nenávidím."

„Nemôžeš nenávidieť niekoho, koho si mal predtým rád. Hovorí z teba ublíženosť."

„Vlastná skúsenosť?" reaguje automaticky a namoce si blonďavé kučery na dlhý a štíhly prst.

„Povedzme, že áno. Určitú dobu som sa hneval na niekoho, kto bol pre mňa v minulosti blízky. Dokonca som bol presvedčený o svojej nevraživosti, neskôr som pochopil, že mi proste iba chýbal. Ľutoval som, že som ho stratil."

„Ho? Takže si stratil nejakého blízkeho človeka?" Konverzácia naberá osobnejší spád a ja sa dovtípim, že je načase to utnúť. Rád by som sa s niekým porozprával o Calovi, ale Meredith na to nie je tá správna.

„To nie je tvoja vec. Stojím si však za tým, že Jane neznášaš najmä preto, že si o ňu prišla. Chýba ti, že už nie ste najlepšie kamarátky. A trúfam si povedať, že svoju vodu takýmto spôsobom zneužiješ. Stretneš sa s mnohými nepriateľmi, voči ktorým bude spravodlivé využiť svoj dar vo svoj prospech, avšak Jane nie je jedným z tých protivníkov. Mám taký dojem, že to už dávno vieš. Som v tvojej hlave a hoci si nahováraš niečo iné, obaja veľmi dobre vieme, že ťa ranila strata najlepšej kamarátky. Boli ste viac, než len to. Vnímala si ju ako svoju sestru. Tvoji rodičia často cestovali, no ich stratu si kvôli nej nepociťovala tak výrazne. Robila ti spoločnosť a vďaka nej si sa necítila byť sama."

„Mlč, okamžite mlč! Áno, snáď je to, čo hovoríš, pravda, ale neskôr som pochopila, že ma nikdy nepovažovala za rovnocennú. Slúžila som iba ako jej poskok. Zradila ma a zosmiešnila pred všetkými. Nikdy jej to neodpustím. A ty sa neopováž povedať jej o tom, čo si práve povedal mne! Nemáš právo používať proti mne moje myšlienky. Daj sa vypchať!" rozčertí sa dotknuto a ja uznávam, že som to trochu prehnal. Pripravil som ju o jej súkromie.

„Nepoviem to nikomu, neobávaj sa. Zabudnime na to. Podstatné je, aby sme sa venovali našej hodine. Skúsime to odznovu," prejdem na inú tému a vložím jej do ruky zhasnutú sviecu.

„Zabudni! Na dnes mám teba a tvojich učebných praktík plné zuby!" Prerazí ma a odpochoduje urazene von na chodbu. Rozrušil som ju. Som zvedavý, čo si vymyslím pred Rowanom. Kedy sa naučíš zachovať si mentorský odstup, Lowell?

„Tej sa čo stalo? Konečne sa pozrela do zrkadla a zistila, že jej tvár je spuchnutá, ako po narazení do úľa so včelami?" Uškŕňa sa Jane, keď na ňu narazím vo dverách, a obzerá sa za kráčajúcou Meredith, ktorá ma nezabudne počastovať všetkými možnými urážkami.

„Je len trochu vyvedená z miery."

„Hej, to je od doby, čo ju poznám. Čo, tej žirafe sa nedarí napojiť sa na tú svoju trápnu vodu?" Vo vzduchu znázorňuje úvodzovky a na jej vkus je dnes až príliš v dobrej nálade. Zaujíma ma, kto alebo čo ju priviedol do tohto pozitívneho a úsmevného stavu, ale aj naďalej sa mi nedarí dostať do jej hlavy.

„Ty a Kian máte väčšie šťastie?"

„Hm... nesťažujem sa," odsekne mi podozrievavo a zahryzne si do spodnej pery. V tej chvíli sa v mojom vnútri zrodí niečo neopísateľné. Preleje sa vo mne zlosť a závisť. Ruky zovieram silno v päsť a mám chuť nimi vraziť do múru za svojím chrbtom. Z utvorenej guči v krku sa mi nedarí prehltnúť slinu a zúfalo sa usilujem dostať do jej myšlienkových pochodov.

„Och, tak vy ste sa zblížili," odseknem namosúrene a ani na ňu nečakám, rovno sa pohnem s náskokom pred ňou.

„Na rozdiel od teba a tvojho brata je zdvorilý, havrania hlava. A k tomu sladký."

„Ach tak, dobre vedieť. Prajem vám to. A okrem toho aj zistil, čo sa s tebou deje, alebo ti iba číta zamilované romány a recituje básničky?" reagujem útočne a výsmešne voči jeho teatrálnemu výstupu, ktorý zjavne na Jane funguje. Čo je to so ženami a úchylkou na básnické črevo u chlapov?

„To nie je tvoja starosť, milá havrania hlava," zamrmle a ladne vykročí k svojim dverám. Mne viac netreba. Impulzívne ju zdrapnem za jej útly pás, pritlačím k stene a nalepím sa k jej výstavnému telu. V čiernych kožených šatách ma rajcuje. A nekonám triezvo. Dostal som sa do opojenia z oného večera v bare.

„Prečo ma provokuješ? Robíš to kvôli tomu, aby som žiarlil?" šepkám barytónom a položím si obe ruky nad jej hlavu. Nevystraší sa. Nie. Ani len brániť sa nesnaží. Nadvihne prst k mojim perám a jemne prechádza po ich kontúrach.

„Z akého dôvodu by som mala chcieť, aby si žiarlil? Si mi ukradnutý."

„Jane, tak prečo si práve praješ, aby som ťa pobozkal? Netúžiš po tom bozku?" Zahryznem jej letmo do bruška na bledom a studenom prste a nosom ju pošteklím na krku.

„Žijeme v štáte Louisiana, pokiaľ viem, pomer s učiteľmi je tu stále zakázaný," dobehne ma so svojimi ironickými slovami, bez námahy cezo mňa prekĺzne a ja usúdim, že ani o tejto veci svojim bratom povedať nemôžem.

Okej, tak pri tomto som sa nadrela. Nečakala som, že pri tom zvádzaní sa až tak zapotím. Pri Lowellovi mám eso v rukáve. Na mňa jeho dar neplatí. Nemá ani tušenie o tom, o čo sa snažím. S malou dušičkou kráčam do našej izby a dúfam, že to vyšlo.

„Žirafa, musím uznať, že tvoje herecké schopnosti sa za tie roky výrazne skvalitnili. Zistila si niečo?"

„Tie dvere na vrchu vedú iba do skladu so žrádlom. Môžeme ich vyškrtnúť."

„Tým nám na hornom poschodí ostávajú ďalšie štyri dvere. Vrátila si tie kľúče naspäť na miesto?"

„Nie, nechala som si ich. Pravdaže som ich vrátila, máš dojem, že som vážne taká tupá?"

„Myslím, že odpoveď na túto otázku naozaj nechceš počuť," odpoviem jej s úškrnom a aj keď som stále pod erotickým vplyvom z flirtovania s havraňou hlavou, za žiadnych podmienok jej o tom nesmiem povedať. Začala by si ma doberať. Zrejme by som už vážne potrebovala trochu akcie. Mala som ostať nad vecou. Odskúšala som na neho svoje ženské triky podľa dohody. Mňa to koketovanie zasiahnuť nemalo. A predsa ma oblieva horúčava a moje lono je rozvášnenejšie.

„Trafená hus, nechci ma naštvať. Dneska som sa dozvedela, že môj element ti môže veľmi ľahko pristrihnúť krídelká, tak ma láskavo nepokúšaj!" vyhráža sa mi a nadvihne varovne prst pred mojou tvárou.

„A nie je to náhodou tak, že tvoj element na teba vrcholne kašle?"

„Lowell mi povedal, že to istý čas potrvá, ale že vraj vycíti, keď ho budem potrebovať a pomôže mi."

„Okej, teraz som celá dosratá! Je mi to výsostne jedno, zaujíma ma len, či si sa dozvedela okrem týchto nepodstatných informácií aj niečo viac. Začínaš ma unavovať."

„Jasné, pretože ja skáčem dva metre nad zemou, že musím spolupracovať s najotravnejším človekom na zemeguli! Keby som sa odtiaľto netúžila dostať, v živote by som s tebou neprehovorila. Aby si vedela, pre mňa si dávno mŕtva."

„Skončila si? Buď hovor k veci alebo drž hubu. Nemám náladu na tvoje výlevy," prehovorím s nezáujmom a zvalím sa do svojej postele s čiernymi saténovými obliečkami. Unavene prižmúrim oči a premietam si v hlave vplyv, ktorý na mňa nečakane havrania hlava mala. Nutné priznať si, že som z neho ostala paf. Bolo by to jednoduchšie, keby nebol taký príťažlivý.

„Využila som náš spor, aby mi o sebe niečo povedal. Niekoho stratil a hovoril o ňom v mužskom rode. Že vraj si dlho myslel, že ho nenávidí a neskôr pochopil, ako veľmi mu chýba."

„V Kianovej zásuvke v stole som dnes objavila starú fotku. Vyzerajú trochu inak, ale nepochybne sú na nich oni traja a niekto štvrtý. Jeho tvár je poriadne rozmaznaná, lenže mne sa zdá, že som ho už niekde videla. Myslíš, že by to mohol byť ten, koho dnes spomínal?" dám si dve a dve dohromady a poteším sa. Toto je jasný krok vpred.

„Dofrasa, mohlo by to byť! Teraz už len ostáva zistiť, či ten niekto je spomínaný Calo alebo sa jedná o niekoho, o koho prišli. Trafená hus, hoci si nemožná a najradšej by som ti vytrhla všetky ohavné vlasy na tvojej hlave, musím uznať, že dnes si uspela."

„Nápodobne, žirafa. Síce som ťa odpísala, obe sme sa pričinili k tomu, že sme o krôčik ďalej k úteku. Vybabreme s Denningsovcami a za pár dní zmizneme. A ja k tomu stihnem aj náš maturitný ples." Prehodím si vlasy cez plece a mám zo seba vynikajúci pocit. Veci idú konečne presne tak, ako chcem, aby išli. Vravela som, že tu dlho trčať nebudem.