Skúmavo si prezerám všetkých desiatich, no ten štít okolo Rosie je pomerne netradičný. Slúži na jej protekciu, stráži jej myšlienky pred Lowellom a odráža ho od nej. S ničím podobným som sa zatiaľ nestretol. Tmavý dymový kruh stanovujúci hranice. Aktivoval sa automaticky. Len čo prižmúrila očné viečka, stelesnil sa vôkol nej a od toho momentu je pod jeho egidou. Tmavé vlákna vejú vo vánku spôsobenom príchodom povolaného ducha, a i keď naplnil nás všetkých, mocnosť záštitu mu nedovolila preniknúť cezeň a upokojiť i jej myseľ.

Nie som presvedčený o tom, že má nad ním kontrolu. Nie je si vedomá, že sa nad ňou týči vo svojej nešpecifikovanej forme, ale istým spôsobom ho cítiť musí. Len si nedokáže dať veci do súvislosti a nerozumie tomu, prečo sa jej to deje. Bude opäť smutná. Keď zistí, že všetci ostatní prijali do svojej neutíchajúcej mysle kúsok z liečivých účinkov spirituálneho ducha, zatiaľ čo ona sa potýka s beznádejou a nemôže vidieť do tváre svojho útočníka.

V tejto chvíli nemám ani ja vhodné vysvetlenie. Posledné dni študujem v našich knihách, skúmam dejiny a snažím sa prísť na riešenie pre jej atypický stav s temnými vlásočnicami, ktoré sa na ňu nalepili a sprevádzajú ju na každom kroku. Odmietam sa stotožniť s myšlienkou, že je temná a nebude schopná sa prispôsobiť. Neverím tomu, že po Calovom pohryznutí a napadnutí prišla o celú svoju ľudskosť. Je v nej hlboko ukotvená. Ona má len problém naspäť ju nás.

„Čelili ste pri svojej premene pocitom, kvôli ktorým vaše telo zachvátil nepokoj a des. Musíte sa od toho strachu odraziť," Lowell prestáva venovať svoje sústredenie Rosie a pokračuje v tomto simulovanom nácviku z noci, ktorá ich priviedla až k nám. „Vaše posledné minúty v ľudských telách sú poznačené traumou, na ktorú nikdy nezabudnete, ale ak chcete byť schopní zaradiť sa naspäť do svojich životov pred premenou, je podstatné, aby ste si ten strach osvojili. Započúvajte sa do neho. Čo cítite? Čo vidíte? Čo vám kážu vaše inštinkty? Nachádzali ste sa na strane, na ktorej si nepraje byť žiaden z nás. Je omnoho náročnejsie čeliť útokom, prijímať ich a byť schopný brániť sa pred nimi, no myslite na to, že keď sa ocitnete naspäť vonku, prevtelíte sa do zmýšľania toho, kto vás napadol. A to, či tomu budete vedieť zabrániť alebo sa naplno odovzdávate tomu nutkavému vábeniu, ktoré vám našepkáva, aby ste sa mu bez zdráhaní podvolili, bude závisieť čisto od vás," oboznamuje ich predčasne s potenciálnou možnosťou, ktorá sa nepochybne po návrate u väčšiny z nich objaví.

Vláčne lúče šíriace sa v ovzduší s korenistým nádychom krúžia nad hlavami našich nových Červených a fungujú v neporušiteľnej symbióze v nadväznosti na slová vychádzajúce z pier môjho brata. Za tie roky sa v tom zdokonalil. Porozumel tomu, že ho nemôže ovládať. Spočiatku nechápal, prečo na jeho vysielajúce signály nereaguje. No dnes už pozná návod, ako na neho. Pravdou je, že tu žiadny presný návod nejestvuje. Postačí samotná viera v jeho blahodarné schopnosti.

Nad hlavami každého sa zosobňovalo klbko ťažoby tuhšieho odtieňu. Pôsobilo to dojmom chumáča popletených nití, pri ktorom nepoznáte začiatku ani konca. Boli pevne zhúžvané a ťahali sa s nimi odo dňa ich traumatického zážitku. Momentálne sa uvoľňujú. Farebné tóny sa spúšťajú do ovzdušia a rozplietajú tú nesúmernú kopu uzlov. Opadáva z nich bremeno. V hlave mali zakotvenú myšlienku konca. Predpokladali, že je všetkým ich dňom koniec.

Duchovná očista funguje na všetkých s výnimkou Rosie. Jej tiene a tmavé odlesky visia nad sklonenou hlavou a zabraňujú voľnému prístupu. Jej ťažoba ostáva aj naďalej na jej pleciach. Napriek úsiliu predrať sa cez ohraničený kruh sa k nej Lowell nedostal.

„Je to s ňou márne. Zavrela to, nepreniknem do jej spomienok," potvrdí moju hypotézu a nahne sa vo svojom tureckom sede bližšie ku mne. Hovorí opatrne a potichu, aby nikto z prítomných nemohol nič začuť. Nechceme robiť unáhlené závery a vyvolať v nich paniku. Sami sme sa vymenovali za ich mentorov, mali by sme poznať dôvody, pre tieto atypické úkazy.

„Ten štít je pri nej prítomný. Stráži ju a ochraňuje pred tebou. Myslí si, že pre ňu predstavuješ ohrozenie."

„Zapamätaj si všetky detaily, keď tu skončíme, budeme potrebovať podrobnejší popis. Ja nič nevidím."

Zhmotnil sa presne v čase zapálenia sviečky. Vôbec mu to netrvalo. Črtali sa priesvitné línie, ktoré sa postupne sfarbovali dotmava a vytvorili symetrický kruh, ktorým ju obalili. Tá smola lepiaca sa na kožu má schopnosť pružne sa formovať. Jej farby sú prvkom jej schopnosti! Nielenže vystihujú povahový charakter, u nej predznamenávajú rodiacu sa superschopnosť, s ktorou sme až doteraz nemali dočinenia. Zatiaľ o nich nevie.

Čierne krídla napadnuté nehou,

temrava pobielená besom.

Pod paľbou svetla, všetko je tmavé,

pravdu hľadaj v tom, čo je skryté.

Dostal som nápovedu. Pri pohľade na priesvitné nite narážajúce o tmavú obruč sa ako neutíchajúca ozvena zjavili poetické verše, ktoré ma varujú dopredu. Nemám z toho dobrý pocit. V poslednom čase znejú všetky moje básne nepriaznivo. Táto ma upozorňuje na ňu. Musíme na ňu dohliadnuť. Hrozí jej nebezpečenstvo. Je nová a ak sa o ňu nepostaráme, temnota si ju odvedie na druhú stranu. Bude sa ju snažiť prinútiť, že k nám nepatrí. Nedovolím jej zísť z cesty.

*****

„Tak hovor, čo sa to s ňou dialo? Vám dvom trvalo večnosť, kým ste sa naučili brániť pred mojím čítaním myšlienok a uzatvorili si myseľ, tak mi vysvetli, ako je vôbec možné, že som sa cez ňu nedostal? Odpudzovalo ma to, môj duch sa mi vracal naspäť!" rozčuľuje sa Lowell, keď sme konečne osamote a je jasne rozladený.

„Je strážená temnou hmotou, o ktorej som vám hovoril. Nemá o nej ani tušenia, zjavuje sa okolo nej nepovolane. Časť z nej je napojená na temnotu, s ktorou mala dočinenia aj Solange," priznávam mu trpkú pravdu, pred ktorou som si vedome zatváral oči.

Stále som dúfal, že nájdem iné zmysluplné vysvetlenie, ktorým by sa dali ospravedlniť výkyvy v jej náladách. Chcel som veriť tomu, že je to zapríčinené len tým, že bola premenená iba nedávno. Pravda je úplne iná. Omnoho neznesiteľnejšia pre všetkých. Avšak najmä pre Rowana.

Lowell si prehrnie tmavú šticu z očí a trasie hlavou. „Kým o tom nie si stopercentne presvedčený, takéto obvinenia nevyslovuj nahlas pred Rowanom. Natrvalo ho to poznačilo, Jane neskončí ako Solange. Je silnejšia. Dokážeme jej pomôcť," presviedča ma rozochveným hlasom.

„Musíme mu o tom povedať. Neodpustil by nám, keby sme mlčali a tajili to. Je to len podozrenie, avšak aj tak je dôležité, aby o tom vedel."

„Zrútil sa a od smrti Solange si nikoho nepripustil k telu. Stal sa zdržanlivejším, ale ja ho poznám. Nebol schopný si to odpustiť. Viní sa za jej smrť. Keď mu povieme o Jane, rozjaríme mu tým staré rany nanovo."

„Rowan to zvládne, Lowell. Maj v neho trochu väčšiu dôveru. Pri Solange sme na to prišli neskoro, bolo pozde zachraňovať ju, ale Rosie na svoju silu ešte neprišla. Nie je si vedomá svojej prevahy. Nenecháme to zájsť tak ďaleko, ako naposledy. Vravím ti, že ona o svoju ľudskosť neprišla. Zdá sa odmerane a je tvrdá, ale povedz mi, čo pri nej cítiš?" opýtam sa ho.

„Je zmätená a má strach. Hrá sa na silnú, ale pod tou tvrdou maskou sa skrýva dievča s jemnou dušou a nehou."

„Tak vidíš. Hlavne kvôli tomu som presvedčený o tom, že tá temnota ju nepohltí. Zasiahneme skôr, než sa tak stane. Budeme ju mať pod drobnohľadom a zistíme dôvod pre jej kuriozitu. Stojím si však za svojím. Rowanovi o dnešnej lekcii povieme všetko."

„Okej, tak mu to povedzme," privolí a necháva si odo mňa dohovoriť. Rozumiem jeho obavám. Rowan sa trýznil a mučil. Nezniesol, že svoju milovanú Solange musel pripraviť o život...

„No tak, vy dvaja, nevylihujte tu a kráčajte za mnou! Nepremiestnili vás sem kvôli tomu, aby ste si tu vyvaľovali zadky a oddychovali. Za päť minút vás čakám pri bráne. Neopovažujte sa meškať, dobre viete, čoho som schopný," varujem Marvina a Riley pred ich staronovou izbou a sám sa vydávam von na čerstvý vzduch.

Beriem ich do terénu. Som zvedavý na to, ako sa ich správanie zmenilo v porovnaní s tým, keď sme ich mali pod krídlom my traja. Obaja sú náročné povahy na vychádzanie. Spriatelili sa až tu a niekedy mi to fakt príde ako celá večnosť, ako som bol v ich veku. Nemajú na seba pekného slova. Urážajú jeden druhého a dávajú si rôzne pomenovania. Asi som staromódny.

Neviažem sa na nich. Radšej som za blbca, ako by som si mal k niekomu z nich vybudovať silnejšiu citovú väzbu. Raz a stačilo. Nevyplatilo sa mi zamilovať sa do Červenej. Bol to môj trest za miešanie dvoch svetov, ktoré k sebe nepatria. Sú z nás nesmrteľné tvory a nevedieme normálne životy. Naša existencia trvá viac ako sto rokov. Sme odstrihnutí od sveta tam vonku. Náš svet tvorí len táto budova a les za ňou.

Starších berieme na vychádzky. Títo dvaja sú tu s nami už rok. Rozumejú, že tu číha nebezpečenstvo a dôverujem im, že neutečú. V najhoršom prípade mám schopnosť ich zastaviť. Oslabím ich a prenesiem na nich bolesť. Dilara a Chester ich odovzdali naspäť do našich rúk, pretože svoje schopnosti nevyužívajú do ich plného potenciálu. To znamená, že teoreticky by som nad nimi mal mať prevahu.

„Nasledujte ma!" prikážem im po ich príchode k bráne a začnem bežať. Za pár sekúnd sme na mieste.

Sme na približne rovnakej úrovni, čo sa týka rýchlosti. Z nuly na sto za niekoľko sekúnd. Obyčajní ľudia by nemali šancu zazrieť nás. Pohybujeme sa rýchlosťou svetla. A to nie je len zaužívaná metafora. Trénovali sme svoju obratnosť pri behu s rozsvieteným svetlom. Tí, ktorí sa dostali k druhému koncu neskôr, ako sa zažali svetlá, museli opakovať rovnaký postup dovtedy, kým sa na opačnú stranu nepresunuli pred rozsvietením.

„Potrebujem, aby ste sa správali tak, ako sme vás to učili. Kam sa podela vaša obozrenosť? Vy dvaja máte druh nadania, pri ktorom by nemal byť problém odolávať nátlakom z útočníkovej strany. Riley, zastavuješ čas. A ty zas splývaš s okolím, Marvin. Myslel som si, že vám ide o to, aby ste odtiaľto čo najskôr vypadli. Práve teraz mi to príde tak, že ste zleniveli," nešetrím na nich svojou kritikou, pretože ma skutočne sklamali. Obzvlášť pre Marvina nenachádzam pochopenie. Neviem prečo, ale na týchto dvoch mi záležalo. Prial som im to.

„Je to ťažké, čo iné by si chcel počuť? Môj brat trčí v decáku, pretože sa o neho nemá kto postarať, a ja som tu a trénujem, aby sa zo mňa stal poctivý upír. Som otrávený z tohto všetkého!" priznáva sa mi otvorene.

„Tvoj brat to zvláda. Tým, že sa zosypeš, mu nijako nepomôžeš. Skôr to chápem tak, že sa vzdávaš. Chceš odtiaľto vypadnúť? Fajn, zmizni, prac sa aj dopekla. Nechaj sa chytiť do prvej pasce, ktorú si na teba lovci pripravia," predstieram nezáujem s tvrdým prístupom, pretože za ten rok som sa naučil, čo na neho platí.

„Nikam nejdem, nie som pripravený byť vonku. Viem, že by som sa neovládol, keby ma niekto naštval. Nechcem zabíjať," priznáva zronene.

„V poriadku, tak sa dajme do práce. Trochu otestujeme vaše hranice."

„Hej, Rowan, čo tým myslíš? Práve teraz ti môj prihriaty kamarát jasne povedal, že naša zdržanlivosť je oslabená!" upozorní ma Riley výstražne.

„Kvôli tomu ju musíme nanovo posilniť. Ideme medzi ostatných. Chcem zistiť, či ste zastaviteľní."

„A ak nebudeme?" bojazlivo reaguje.

„Tak ucítite trochu bolesti. Ste tu už rok, bol by som sklamaný, keby ste sa neovládli," zahlásim s ľahkým úškrnom a vyskočím do vzduchu. Dôverujem svojmu úsudku a verím, že svoj smäd budú mať v blízkosti ľudí pod kontrolou. Ich chúťky ich nepripravia o život, ktorý utiekol mne pomedzi prsty.