Neveriacky som sa naňho zahľadela a na chvíľu ma ovládla zlosť. Nebol môj otec a rozhodne nebol môj kamarát, tak čo sa do toho staral? Zanechala som však neutrálny výraz, nechcela som, aby spoznal, ako veľmi ma celá táto naša situácia hnevala.

Odrazu odniekiaľ zaštekala Ava a ja som sa začudovane obzrela. Mala byť predsa u Scotta, tak čo tu potom robila? Prešla som do obývačky, kde už nadšene poskakovala. Zohla som sa, aby som ju pohladila.

,,Čo ty tu?"

,,Priniesol ju Scott s Hannou," odvetil hlas za mnou.

Ostražito som sa obrátila. Zavadzajúce vlasy som si zastrčila za ucho, zvyšné mi držal pokope drdol. Zachary sledoval každý jeden môj pohyb. Nemala som mu to za zlé, sama som ho detailne skúmala. Na sebe mal pásikavé pyžamové nohavice a biele tričko. Vyzeral tak rozkošne, až mi zovrelo srdce. Tušila som, že som ho zobudila, ale nemal sa do mňa čo starať. Bola som dospelá, nemal právo kontrolovať môj pohyb.

,,Neodpovedala si mi. Kde si bola?" ozval sa znova.

Prestala som si všímať Avu a dôkladne sa naňho zahľadela.

,,Čo prosím?" krútila som hlavou, zatiaľ čo som z neho nespúšťala zrak.

Všimla som si, že mal pod očami kruhy, akoby sa mu už dlhší čas nedalo poriadne zaspať. Ale nemalo ma to čo trápiť. Ale klamala by som, ak by ma to netrápilo. Bola som smiešna...

,,Prečo si zmizla bez ohlásenia?" ďalej ma konfrontoval.

Premietala som si v hlave naše rozhovory a nikdy sme sa nebavili o nejakých hraniciach, alebo že by som sa musela hlásiť ako neplnoletá tínedžerka.

,,Neviem o tom, že by sme si my dvaja boli takí blízki," povedala som bez emócií.

Snažila som sa, ale aj tak mi na konci zlyhal hlas. Ale bola to čistá a nefalšovaná pravda. Nikdy sme si neboli blízki, aby sa mohol zaujímať o môj život mimo tohto bytu.

,,To... nie je pravda. Veď sme predsa-"

,,Spolu spali?" nenechala som ho dopovedať, vedela som presne, čo mal na jazyku. ,,A to znamená, že sex z nás robí blízkych ľudí?" vyštekla som naňho. Fakt ma začínal pomaly vytáčať.

,,No..." ošíval sa.

Bolo badateľné, že sa necítil v komfortnej zóne. Ale to ani ja vtedy, keď mi povedal, že to bola chyba.

,,Scott mi povedal, kde si bola. Peyton, keby mi to povieš, išiel by som s tebou. Neváhal by som ani sekundu, bol by som tam pre teba," hovoril to úprimne, spoznala som, že to myslel vážne.

Ale už len to bolo divné.

Prečo by tam pre mňa mal byť?

Veď sme sa doteraz spolu ani nebavili. Možno to teraz ľutoval, ale zatiaľ som od neho nepočula ani to otrepané prepáč.

,,A to už prečo? Hnusne si ma využil!" skríkla som, keď sa neprestajne ťahal za vlasy.

Čo som mu to mala zľahčovať? To rozhodne nebol môj prípad. Už ma jeden frajer podviedol, nepotrebovala som, aby to spravil aj ten skoro ďalší.

,,To vôbec nie je pravda," obraňoval sa. Pristúpil bližšie ku mne. Okamžite som pocítila teplo jeho tela.

,,A čo nie je pravda? Že si ma nechutne využil? A potom si ma odhodil ako použitú vreckovku?"

Už som sa nesnažila zabrániť slzám, bolo mi jedno, že som sa zahrala na zúfalku. Nechala som ich tiecť z líc dole na podlahu. Bola som smutná, naozaj ma mrzelo, ako sa ku mne správali ľudia, o ktorých som si myslela, že tu pre mňa vždy budú. Fakt som myslela, že my dvaja so Zacharym medzi sebou niečo máme. Niečo, čo sme cítili obaja. Ale očividne to bolo iba jednostranné a Zachary len v tom chvíľkovom opare vášni podľahol pudom.

,,Peyton, ja-" znova sa pokúšal niečo povedať, ale popravde som nechcela počuť samé výhovorky.

Bola som unavená z letu, bola som smutná z pohrebu a navyše som stále plakala. A kvôli komu? Tomu tupcovi predo mnou, ktorý mi stále nebol ľahostajný. Mal by byť, mala by som ho nenávidieť za to, čo urobil, ale nedokázala som to. Bolo to priam nemožné a to ma desilo.

,,Prosím, nechcem počuť žiadne výhovorky," hlesla som, hlas mi kolísal.

Spravil ešte zopár krokov a chytil ma za lakte. Srdce sa mi rozbehlo rýchlosťou svetla a zabúdala som dýchať.

,,Peyton, len ma vypočuj," zašepkal až príliš blízko môjho ucha a mne sa roztriasli kolená. Nechápala som, čo ten muž predo mnou robí, ale nepáčilo sa mi, aká bezbranná som bola.

,,Zachary," potichu som vyslovila jeho meno, ,,ublížil si mi. Využil si ma ako kus mäsa. Myslela som si, že si slušný chlap," tvár som si schovala v dlaniach a vykrútila sa z jeho zovretia.

Začala som sa prechádzať sem a tam, nedokázala som obstáť na jednom mieste, keď sa tváril tak kajúcne.

,,Celý čas som bol na seba nahnevaný," vyslovil pomaly, dával dôraz na každé jedno slovo.

,,Na seba? Tak to si si teda zlosť vyvíjal na nesprávnej osobe," odfrkla som.

Nevedela som, aký postoj som mala zaujať, ale nebolo jednoduché ma o niečom presvedčiť.

,,Máš pravdu, Peyton. Fakt som sa správal ako kretén," priznal napokon a zložil sa na pohovke. Vzdychol.

,,Hajzel," doplnila som ho.

Zrejme preto, aby som sa cítila lepšie. Bohužiaľ to nepomáhalo. Zdvihol sa mu jeden kútik úst a krivo sa usmial.

,,Správne," potvrdil a rukami si vošiel do vlasov. Bolo to gesto zúfalstva, naozaj som na ňom videla, že ho to všetko mrzí. Ale to ho neospravedlňovalo.

,,To však nič nemení na fakte, že si sa mnou vyspal a potom ma ponížil. Povedal si mi, že to bola chyba!" snažila som sa držať hlas na nízkej hlasitosti, ale nešlo to. Hneď ako som si spomenula na tú udalosť, zvýšil sa mi krvný tlak.

,,Aj tak to bola chyba, neklamal som," prikývol, akoby bol rád, že som mu pripomenula, čo spravil.

To snáď nemyslel vážne!

Pozrela som naňho s takým škaredým pohľadom, akého som bola schopná.

,,Neviem teda, o čom sa máme baviť. Si presvedčený o svojej pravde, Zachary, a mňa to ničí," priznala som po chvíli.

Znova som ukázala svoju slabosť a nepáčilo sa mi to. Rukami som si objímala trup, akoby ma to malo chrániť. Ale pravda bola, že som nevedela čo s nimi, tak som ich musela nejako zamestnať.

Ani som nezaregistrovala, kedy sa stihol postaviť, ale zrazu bol pri mne a palcom mi zotieral slzy.

Prečo toto všetko robil? Neublížil mi už dosť?

,,Prosím," šepla som zronene.

,,Nikdy som ti nechcel ublížiť," povedal dostatočne nahlas. Akoby mi tým chcem dať najavo, že hovoril pravdu. ,,Peyton, mám ťa rád, nechcel som, aby sa toto všetko stalo."

,,Ale stalo sa a už sa to nedá vrátiť späť," zamrmlala som, ale keďže bol pri mne až príliš blízko, počul ma.

,,Nechcem to vrátiť späť," okamžite oponoval.

Vytreštila som naňho svoje zelené oči. Nevedela som totižto, či mu dobre rozumiem. Alebo sa mi len snívalo, keďže som pomaly už aj zaspávala.

,,Tak čo potom chceš?" zaujímalo ma.

Zachary ma potiahol za ruku, aj ten jediný nepatrný dotyk vo mne spôsobil triašku, a posadili sme sa.

,,Pamätáš si na Palmer?" začal hovoriť a ja som len prikývla. Pretože som na tú potvoru nemala žiadneho pekného slova.

,,Chodili sme spolu päť rokov a nie je to dávno, čo sme sa rozišli. Čo sa ona rozišla so mnou," vysvetľoval a celý čas mi držal ruku. Síce som nechápala, ako s ňou mohol vydržať toľko, ale neprerušovala som ho.

,,To, čo si videla v tomto byte, taká nebola vždy. Našla si iného, takže preto je celá taká... zmenená," prekrútil očami.

Tak teraz som tomu chápala, pretože keď som ju videla, rozhodne nevyzerala prirodzene a rozhodne nie ako jeho typ.

,,Veľmi mi ublížila, Peyton, preto som taký opatrný. Nechcel som, aby sa to medzi nami stalo. Ale keď si prišla do tej stajni..."

Len na mňa pozrel, akoby to všetko vysvetľovalo. Opätovala som mu pohľad, ale potom som cítila, ako mi červenajú líca, tak som sklopila zrak.

,,Neviem, ako ti to mám všetko vysvetliť, aby si ma správne pochopila. Palmer bola so mnou kvôli peniazom, aj keď žiadne v podstate nemám. Myslela si, že vlastním kliniku, ale keď sa dozvedela, že patrí mojim rodičom, nebola nadšená. Nechápem, prečo ju to tak trápilo, ale pravda je, že jej šlo o tie peniaze. Neviem, či ma niekedy milovala tak ako ja ju, ale na tom už nezáleží. Povedala mi, že nechce zostať s chudobným úbožiakom. Áno, tak ma nazvala," dodal, keď som rozčarovane zamrkala.

,,Naozaj ťa mám rád a nikdy som nechcel, aby to skončilo takto. Pokašľal som to na plnej čiare. Ale nechcel som sa do ničoho púšťať, Palmer mi zničila tých päť rokov. Lenže potom si prišla ty a... Keby som vedel, že jej šlo celý čas o moje peniaze, nenechal by som to zájsť až tak ďaleko. Odpustíš mi to?"

Čo som mala robiť?

Vysvetlil mi všetko, čo som potrebovala vedieť. Pravda bola, že som mu odpustila už skôr, len ma štvalo, že bol ku mne taký odporný. Preto som sa len naklonila, aby som ho nemotorne objala.

,,Ďakujem, že si mi to povedal," šepla som mu do ucha a on ma ešte pevnejšie stisol.

,,Prepáč, že som ťa ranil," ospravedlnil sa mi ešte.

Avšak, trochu som ho aj chápala. Popálil sa, a keď sa okolo neho začala obšmietať študentka, spravil krok vzdad. Sama som bola mimo zo svojho rozchodu, rozhodne sme neboli spolu toľko, čo on s Palmer, a ani sme spolu nebývali. Takže som vedela, že to s ním muselo poriadne otriasť.

,,Mrzí ma, že som bol na teba odporný, ale chcel som chrániť seba a aj teba."

,,Už mi to nemusíš vysvetľovať, všetko je v poriadku," objasnila som stále v jeho teplom objatí.

Ahojte, na túto kapitolu som sa tešila už veľmi dlho😊
Čo vravíte na Zacharyho ospravedlnenie? Myslíte, že mal právo takto zaobchádzať s Peyton? Odpustili by ste mu vy na jej mieste?
Teším sa na vaše názory, každý jeden ma teší. Ďakujem za všetko🖤
Baruš