Zhlboka som sa nadýchla, aby som sa upokojila. Zachary na mňa obdivne pozeral, akoby čakal na to, čo spravím. Znova som do pľúc pustila potrebný kyslík a spokojne vydýchla.

Nemala som poňatia, prečo mi srdce bilo ako o preteky, prečo sa mi potili dlane a prečo som si potrebovala rozpustiť vlasy.

A, dopekla, prečo som sa tak prihlúplo usmievala?

Tlkot srdca sa nevedel dostať do normálu, aj keď som sa upokojovala pravidelnými nádychmi a výdychmi. On tam stál, pozorne ma sledoval, očami sa zastavil na mojej mikine, vlastne jeho mikine, ktorú som mala oblečenú, a tiež sa usmial.

Až teraz som zaregistrovala, že mal na sebe len montérky a žiadne tričko. Tak som mala možnosť vidieť jeho vypracované telo a, môj ty bože, asi som bola vážne šialená, to ako sa mu leskol pot na opálenej bronzovej pokožke, ma nenechávalo chladnou...

Nevydržala som to, skrátila som tú malú vzdialenosť a vrhla sa mu na pery. Netušila som, čo to do mňa vošlo, ale nevedela som sa tomu ani ubrániť. Jeho pery boli tak mäkké a poddajné, až sa mi z toho podlamovali kolená. Nežne ma chytil za zátylok a pritiahol si ma bližšie k sebe. Rukami som mu oblapila pevné ramená, nemohla som uveriť tomu, že ho bozkávam.

Že môj pokus o bozk opätoval, ba čo viac! Chytal sa iniciatívy.

Pevnejšie som sa k nemu natlačila, cítila som každý jeden centimeter jeho tela. Ledva som popadala dych, ako som nestíhala prijímať kyslík popri jeho náruživých bozkoch.

,,Mali by sme-" vykoktala som zo seba, ale hneď prestala.

Presunul sa na môj krk, čo bola moja najväčšia slabosť. Vzdychla som, keď mi jazykom prešiel po sánke.

,,Čo si to hovorila?" šepol mi do ucha, pričom mi vyskočili zimomriavky.

,,Nič, neprestávaj," zamrmlala som rozvášnene.

Poslúchol ma.

Zaklonila som hlavu, vlasy mi padli dozadu, ale Zachary mi chytil tvár do dlaní.

,,Si taká nádherná," vyjavene vyriekol.

Zreničky mal rozšírené a pozeral sa s takým obdivom, aký som uňho ešte nevidela. Znova si nárokoval moje pery a tentokrát mi jemne prešiel jazykom po zuboch. Opäť som vzdychla a mierne pootvorila ústa, aby som mu umožnila priechod. V momente ako sa nám dotkli jazyky, som sa celá zachvela.

Poriadne ma chytil za pás, pritiahol si ma k sebe, aby medzi nami nebol ani ten najmenší kúsoček priestoru. Hrala som sa mu s vlasmi, ťahala ho za ne, ale nepožiadal ma, aby som prestala. Dokonca mi jemne zahryzol do pery, z čoho som usúdila, že sa mu to páčilo.

Posúval sa, takže som musela cúvať, netušila som, kam ma to vedie. Mierne do mňa zatlačil, až som spadla do mäkkej kopy sena. Rozosmiala som sa a pokúšala som sa sfúknuť si z čela steblá.

Okamžite ma zakryl svojím telom a umlčal ma ďalším bozkom. Jednotlivé kusy sena som mala snáď všade, ale popritom ako sa mi Zachary venoval, som nad tým nestíhala ani polemizovať. Ruku si zakvačil do mojich vlasov, ktoré už museli predstavovať vtáčie hniezdo. Pokúšala som sa mu rozopnúť tie neskutočne úžasné montérky, ale nemala som šťastie. Zafunela som, ale hneď ma to prešlo, keď mi rozopol mikinu. Vydala som zo seba neidentifikovateľný zvuk, keď sa jeho studené ruky dotkli mojej obnaženej pokožky.

⚕⚕⚕

Zachary sa na obed nedostavil, ale Ana ma uistila, že si vypýtal jedlo ešte predtým, a teraz vzal Rodneyho na prechádzku. Nerozumela som jeho počinom, veď mohol aj mňa zavolať. Pretrpela by som ešte jednu jazdu na chrbte Giny.

V tichosti som jedla polievku, viackrát som pochválila kuchárku, pretože bola vynikajúca. Diren sa najedol v rýchlosti a potom utekal von, aby obriadil kone a ďalšie domáce zvieratá, ktoré chovali.

Chvíľku som sa s Anou rozprávala, ale napokon nadišiel čas, aby som si išla pobaliť tých pár vecí, čo som si sem priniesla. Zacharyho veci z izby zmizli, musel sa pobaliť predo mnou, a to som mu ani nestihla vrátiť mikinu. Prezliekla som sa do čistých voľných šiat, obula si zašpinené tenisky od zaschnutého blata a prehodila si batoh cez plece. Vyšla som von, nikde som ho nevidela, nech som sa obzerala kamkoľvek.

,,Nevidela si Zacharyho?" opýtala som sa Direna, ktorý prechádzal okolo. V rukách zvieral obrovské vedrá vody a ako chodil, párkrát sa mu aj niečo vylialo.

,,S nami sa už rozlúčil, myslím, že šiel k autu," povedal akoby nič.

Položil vedrá na zem a vrúcne ma objal. Ako keby sme sa poznali niekoľko rokov a nie pár dní.

,,Ďakujem za pohostenie," slušne som mu poďakovala, keď mi vybozkával aj obe líca.

,,To my ďakujeme," Diren mávol rukou, akoby to bola samozrejmosť.

,,Tešilo ma, Peyton. Rada som ťa spoznala," rozlúčila som sa aj s Anou.

,,Som na tom podobne. Určite sa pokúsim ešte niekedy zastaviť," dodala som, keď som už bola na odchode.

,,Je všetko v pohode so Zacharym?" zavolala na mňa ešte.

Otočila som sa a silene sa usmiala.

,,Hej."

Ale nevedela som, či bolo.

Od toho stretnutia sa mi vyhýbal, odvtedy sme sa nerozprávali a to ešte nikdy nespravil. Spôsobila som to ja?

Keď som prišla k autu, už sedel za volantom, poctivo pripútaný a pripravený vyraziť. Len čo som zabuchla dvere, vyštartoval hrozne rýchlo. Cítila som sa na nejakej pretekárskej súťaži.

,,Už sa nemôžem dočkať, keď prídeme domov," zaševelila som po piatich minútach ticha.

Nemienila som sa nechať zastrašiť, potrebovala som sa s ním rozprávať. Znova získať pocit, že bolo všetko v poriadku. Asi som nemala zvoliť to množné číslo, pretože sa na mňa len škaredo pozrel. Tým som myslela, že skoro neodlepil oči od vozovky a vydal zo seba len zmysluplné hm.

,,Pre Avu si pôjdem zajtra, aj keď by som ju rada videla už dnes, ale vydržím to," bľabotala som ďalej jedno cez druhé, zatiaľ čo sa šofér vedľa mňa sústredene mračil.

,,V škole mám len zopár prednášok a potom mám celý deň voľno. Čo by si povedal na kino?" skúšala som svoje šťastie.

Stále som sa pozerala pred seba, neodvážila som sa pozrieť na ľavú stranu. Niekedy som sledovala cestu, ako sme míňali zelené koruny stromov a postupne sme sa dostávali do mesta.

,,Robím," riekol zachrípnuto a ani o mňa nezavadil pohľadom.

,,Veď nemusíme ísť zajtra, pokojne si môžeme pozrieť film aj doma," nevzdávala som sa nádeje a chytala som sa toho ako topiaci sa slamky.

,,Teraz mám toho veľa," povedal strojene.

Akoby sa z jeho hlasu vytratili všetky emócie. Správal sa veľmi zvláštne, nevedela som ho odhadnúť. Radšej som už zostala ticho a vtedy som si zmyslela, že aspoň pustím hudbu, nech neumriem od nudy. Na to isté myslel aj Zachary, pretože sme sa naraz načiahli za rádiom. Keď sa nám ruky dotkli, prebehla mnou akási iskra.

,,Prepáč," ospravedlnil sa.

Na čo to robil?

Veď sa len naše ruky stretli, nič závažné sa nestalo.

Na to som mu však nič nepovedala, prešla ma všetka chuť riešiť jeho vrtochy. Urazene som sa posadila do sedadla a počúvala hudbu. Chcela som zmiznúť.

Cesta prebehla v úplnom tichu, ak som nerátala zvučné hlasy spevákov. Normálne som sa potešila, keď som zbadala komplex, v ktorom sme mali byt. Hneď ako zaparkoval, som vystúpila a rýchlym krokom sa ponáhľala do výťahu. Chcela som sa vyviezť hore sama a okamžite sa schovať do izby. To mi samozrejme nevyšlo a než sa stihli zavrieť dvere výťahu, objavil sa Zachary. Natlačila som sa do rohu a dôkladne sledovala špinu na zemi. Aj tak som si spomenula, že som nemala kľúče, tak som musela čakať na veterinára.

Odomkol a ocitli sme sa v tichom a prázdnom byte. Nič nové, posledné hodiny mi už prepínalo z toľkého ticha.

,,Bola to chyba," prehovoril.

Práve som stála na jednej nohe, snažila sa udržať balans a popritom si vyzuť druhú topánku.

,,Č-čo?" vyjavene som sa zakoktala.

,,To, čo sa stalo, nemali sme to robiť," vysvetlil.

Topánka mi vypadla z ruky.

,,Nevyzeral si, že by si to nechcel," sykla som nahnevane.

,,Nemyslel som to tak, ale nechal som sa uniesť, nikdy som sa neplánoval zapliesť so študentkou."

,,To nemyslíš vážne," zvýšila som hlas a počula som, že znel akosi inak. Plačlivo, triasol sa mi.

,,Prepáč, ale bola to chyba, Peyton."

To boli jeho posledné slová a potom sa už len ozvalo buchnutie dverí.

Čím som si zaslúžila takéto zaobchádzanie od chlapov? Bola chyba vo mne?

Ešte hodnú chvíľu som tam stála so zmáčanými lícami, nemala som silu sa premiestniť do izby. Bolo mi hrozne, ťažilo ma na srdci a Benjamin mal opäť pravdu. Nemala som nechať svoje city vyplávať na povrch, radšej som sa mala sústrediť na oveľa dôležitejšie veci.

A je to tu😱
A ja teraz rýchlo zdrhám, pokiaľ ma za toto nezabijete.
Vidíme sa pri ďalšej kapitole a som naozaj zvedavá na vaše názory🙈
Mám vás veľmi rada❤
Baruš