Som profesionálny psychiater. Počas svojej kariéry som sa stretol s mnohými ľuďmi, ktorí mali zvláštne problémy. Napriek tomu tu však bol jeden konkrétny prípad, ktorý ma skutočne znepokojil.

Prípad, vďaka ktorému som prebdel niekoľko nocí.

Vedľa môjho domu žila trojčlenná rodina. Starší pár, boli už niekoľko rokov na dôchodku. Pár mal syna, ktorý mohol mať okolo tridsať rokov. Bol to veľmi uzavretý, mladý muž. Introvert. Tichý a nenápadný.

Úplne pretrhol všetky sociálne kontakty. Za tie roky som ich syna videl len niekoľko krát. Z domu prakticky vôbec nevychádzal. Čo sa s ním presne dialo som nikdy nezistil. Predpokladal som, že je to pre jeho rodičov veľmi citlivá téma a preto o svojom synovi nikdy nehovorili.

Rok za rokom sa situácia zhoršovala a ich syn nakoniec prestal z domu vychádzať. Každú noc z jeho okna prichádzal rozzúrený krik jeho matky.

Vždy, keď som nebohú ženu stretol usmiala sa a pozdravila. Ale z jej bledej tvári plnej vrások bolo poznať, že sa trápi.

Uplynulo zhruba šesť rokov, od kedy jej syn vyšiel z domu naposledy. Jedného dňa za mnou prišiel jeho otec. Vedel, že som psychiater, preto ma požiadal o pomoc. A preto, že som vedel, že tam niečo nie je v poriadku rozhodol som sa jeho rodine pomôcť.

Keď sme došli k domu, jeho žena už na nás už čakala pred vchodom. Odviedla ma ku dverám jeho syna. Začala búchať do dverí a kričať.

,,Ideme dnu!"

Rozrazila dvere a začala hystericky vrieskať.

,,To stále spíš? Vstávaj ty lenivý povaľač!"

Než som stihol čokoľvek urobiť, chytila golfovú tyč a niekoľko krát udrela syna, ktorý ležal zakrytý perinou.

Chytil som ženu a vytlačil ju z izby. Ponáhľal som sa späť do mladíkovej izby, aby som sa presvedčil, že je v poriadku. Keď som zodvihol perinu nemohol som uveriť vlastným očiam.

Na posteli ležalo mumufikované telo. Stál som tam v šoku a pozeral sa na kopu kostí pokrytú vyschnutou kožou. Muž ku mne pristúpil celý zdrvený.

,,Bola to moja žena, na koho som chcel, aby ste sa pozrel. Takto to trvá roky. Ja už to ďalej nevydržím."