Nikdy som sa nemala stať matkou. Ale keď sa Lilly narodila, stala sa pre mňa všetkým.

Vyzerá úplne, ako ja. A je energická a veľmi inteligentná.

Mala som obrovské šťastíe. No nikdy som nepochopila, prečo aj môj manžel neprekypoval šťastím rovnako, ako ja.

Ná vzťah bol pred tým, než sa Lilly narodila úžasný. Ale s pribúdajúcim časom bol mrzutejší a depresívnejší.

Nie je to zlý človek. Nebola som tam pre neho, no mala som byť. Ale život plynie ďalej a našiel si novú ženu a vzal si ju. No mne to nevadí. Je to úplne v poriadku.

Jeho nová manželka Melinda bola spočiatku skvelá. Podporovala ho a nadšene sa zúčastňovala všetkých futbalových hier, kde hrala Lilly. Ani ona nie je zlý človek. Myslím, že skutočnosť, že Dean sa cezo mňa úplne nepreniesol a aj jej nevlastná dcéra, ktorá je jej neustále pripomína mňa ju spravila zlomyseľnou.

Teraz, keď je Lilly tínejdžer, sa s Melindou neustále hádajú. Dean je príliš veľký slaboch, aby s tým čokoľvek urobil, takže Melinda je zlostnejšia a krutejšia.

Ich posledná hádka už bola vrchol. Lilly len leží a neustále plače.

Počas jej telefonátu s kamarátkou som začula, že pri ich hádke s Melindou jej Lilly vykričala, že ju nemôže trestať, pretože nie je jej skutočnou matkou. Na to jej Melinda odvetila: ,,Tvoja matka má šťastie, že si jej urobila tú láskavosť a zabila ju, aby sa nemusela zaoberať týmito sprostými kecami."

Bola som znechutená. Napochodovala som priamo do ich domu uprostred noci. Bolo mi jedno, že spala. Zovrela som ruky okolo jej hrdla a keď otvorila oči, priblížila som sa ku jej tvári a zavrčala.

,,Nikdy neobviňuj moju dcéru z toho, čo sa stalo! Zomrela som pre ňu, aby sa mohla narodiť! Naozaj chceš vedieť či som ochotná pre ňu zabiť niekoho iného?"

Pokrútila hlavou, zatiaľ čo som jej drvila priedušnicu. Usmiala som sa a nakoniec som ju pustila.

Nikdy som sa nemala stať matkou. Ale keď už ňou som, tak som pekelne dobrou!