Každé dieťa sa bojí toho, čo má pod posteľou. Ak nie, tak sa bojí jeho skrine, alebo medzeri medzi dverami.

Vedci tvrdia, že deti sú vnímavé viac, ako dospelí. Vidia veci, ktoré dospelí nie.

Nie sú ešte viazaní tým, aby súhlasili so všetkým s čím spoločnosť chce, aby súhlasili. Vidia to, čo tu naozaj je.

Vidia príšery.

Pokiaľ by si si mohol vziať detské oči a vidieť nimi len jednu noc, najskôr by si sa zbláznil.

Byť schopný vidieť veci, ktoré si sotva pamätáš, zahrabať sa do perín, zatiaľ čo máš na sebe vyťahané pyžamo.

Modlil by si sa k bohu, aby ťa TO nevidelo.

To by dospelého priviedlo k šialenstvu. Pretože dospelí zabudli pravidlá.

Prvé pravidlo : KRY SA

Pokiaľ to nevidíš, nevidí to ani teba. Aj keď sa ti bude zle dýchať.

Druhé pravidlo : NEVYDAJ ANI HLÁSOK

Každý zvuk ťa môže doviesť k záhube.

NEHÝB SA To bolo pravidlo, číslo tri.

Upúta to ich pozornosť.

A posledné pravidlo : IBA SVETLO ICH ODOŽENIE PREČ

Žiarivé svetlo. Baterka to iba zhorší.

Puberťáci sú niekde v strede. Stále cítia, že tu niečo je, ale nie sú schopní to vidieť a tiež zabudli pravidlá.

Prečo si myslíš, že je toľko ľudí, ktorí trpia Insomniou? Čo len sedia pri počítačoch a stále niečo píšu?

Pretože niekde v podvedomí sa modlia, aby ich svetlo monitoru pred nimi zachránilo.

Nezachráni.

Tak. A teraz sa pozri za seba, cez detské oči a skús nekričať.