Sedel som vo svojej izbe. Pozeral do svojho odrazu v obrazovke televízie. Na tie pridlhé kučeravé vlasy. Na tie až smiešne veľké boky. Na ten priveľký hrudník. Na tie ženské rysy. Nenávidím to. Prečo ich musím mať?

Chytil som svoje vlasy. Jeden z dlhších prameňov som prehodil cez svoje čelo ako ofinu. Zvyšok som zviazal do drdola. Vzal som do ruky svoju čiernu čiapku a schoval tam drdol a zvyšné vytŕčajúce pramienky. Ofinu, ktorú som spravil som nechal mierne padať cez pravéko oko.

Postavil som sa a rýchlo našiel nejaké veľké tričko. To som vzal zo sebou do kúpeľne, kam som ho položil na prádelník. Potom som rýchlo vbehol do kuchyne, kde rodičia skrývali lekárničku. V tej som rýchlo našiel obväz a ušiel naspäť do kúpeľne.

,,Miša, čo zas stváraš?!" zakričala moja mama, ktorej sa zrejme moc nepáčilo ako pobehujem z miestnosti do miestnosti. ,,Som Mišo..." pomyslel som si. ,,Nič!" zakričal môj pritenký hlások. Zavrel som ústa a radšej sa zavrel v kúpeľni.

Vyzliekol som zo seba svoje tričko a pozrel do zrkadla. Tá hruď tam nepatrí. Nechcem ju. Robí zo mňa to čo nie som. Je to tak odporné. Je to tak ponižujúce... Rýchlo som si vyzliekol aj... svoju podprsenku. Ruky sa mi triasli. Natiahol som obväz a rýchlo ho obmotal okolo svojich pŕs tak, aby som prekryl bradavky. Nechcel som sa na ne dívať. Nie, keď boli... boli tam.

S trasúcimi sa rukami som obmotäval svoj hrudník. Cítil som ako ma ten tesný obväz tlačí, no ignoroval som tú bolesť. Vedel som, že to môže ublížiť môjmu telu, bol som si toho vedomý. Ale... vidieť tú hruď konečne plochú. Za ten bolestivý pocit to vždy stálo.

Natiahol som na seba svoje priveľké tričko, ktoré aspoň trochu krylo tie otrasné boky. A odvážil som sa na seba konečne pozrieť. A zrazu som v tom zrkadle stál ja. Michael.

Nie tá osoba. To dievča. Tá cudzinka. To dievča s dlhými kučeravými vlasmi. S tými nepríjemne upnutými tričkami, ktoré jej kupuje jej mama. S tými bokmi a tou hruďou... To dievča s menom Michaela.

Musel som sa dotknúť svojej tváre, aby som uveril, že som to naozaj ja. A bol som. Usmial som sa. Vždy je tento pohľad tak nádherný. Tak moc si tieto momenty vážim. Tak moc si ich cením. Cítil som teplo v hrudi. Teplo na duši.

Len keby som to mohol zdieľať aj s mojimi rodičmi. Pre nich budem naveky ich malá, sladká Miška.