VAROVANIE! ČLÁNOK OBSAHUJE SPOILERY PRE MNOHÉ DIELA!

Ubehlo už niekoľko týždňov od významného výročia Stonewallských nepokojov, ktoré sa odohrali v období od 28.6. do 3.7. 1969. Všetko to začalo tým, že polícia vykonala raziu v bare Stonewall Inn, ktorý bol frekventovaný tými najodsudzovanejšími ľuďmi z LGBT+ komunity: travesty umelcami, transgender ľuďmi, zženštilými mladými mužmi, butch lesbičkami a mnohými inými.

Policajné razie v gay baroch neboli v tej dobe ničím nezvyčajným, táto sa však rýchlo vymkla kontrole, keď sa dav zložený z okoloidúcich a klientov baru vzoprel policajtom. Tým nestačili ani posily, keď po nich rozvášnení ľudia hádzali kontajnery, tehly, kamene a iné predmety, pokrikujúc heslá ako „Gay Power!". Tento incident bol katalyzátorom pre mnohé LGBT+ hnutia a považuje sa za jeden z najdôležitejších momentov v boji za práva LGBT+ ľudí.

Fikcia si svoj vlastný Stonewall, žiaľ, nezažila, ani tá špekulatívna. Špekulatívna fikcia sa napriek tomu, že povoľuje uzdu fantázie tvorcu, tejto tematike skôr vyhýbala, aj keď sa vždy dá nájsť zopár príkladov prvej reprezentácie. Príkladom prvej reprezentácie je science-fiction román An Anglo-American Alliance od spisovateľa Gregoryho Caspariana, v ktorom hrá hlavnú úlohu romanca medzi ženami Aurorou Cunninghamovou (Britka) a Margaret MacDonaldovou (Američanka). Obe navštevujú rovnaký ženský seminár v Cornwalle, kde sa prvýkrát spoznajú a aj zamilujú.

Po promócii podstúpi Margaret operáciu na zmenu pohlavia, po ktorej sa začne identifikovať ako muž menom Spencer Hamilton. Zo Spencera sa stáva úspešný muzikant, ktorý sa neskôr dvorí Aurore a vezme si ju a žijú šťastne až do smrti. Údajne sa jedná o prvé publikované dielo v žánri sci-fi, v ktorom sa objavuje romanca medzi dvoma ženami, z ktorých jedna sa neskôr začne identifikovať ako muž.

Avšak, neexistuje mnoho zverejnených prác z prvej polovice 20. storočia, ktoré by si dovolili ponoriť sa do LGBT+ tematiky. Science-fiction a fantasy boli desaťročia pomerne puritánskymi žánrami mierenými na adolescentných a dospelých heterosexuálnych mužov, takže nie je veľmi prekvapivé, že mnohí autori sa aj vplyvom svojich vlastných názorov, kultúry, viery a cieľovej skupiny zdráhali čo i len naznačovať dúhovú reprezentáciu vo svojich prácach.

Ak by sa aj nejaká LGBT+ postava v diele objavila, zvyčajne sa jednalo o homosexuálneho zženštilého muža, ktorý bol výhradne antagonistom a mal slúžiť ako zlosyn pre mužského heterosexuálneho protagonistu, ktorý ho mal poraziť. Čo sa týka ostatných ľudí z dúhovej komunity, tak o tých sa nejak autori zjavne nezaujímali, aj keď niekedy sa dá nájsť príklad lesbickej, bisexuálnej alebo trans postavy.

Napríklad v diele That Hideous Strength od C.S. Lewisa (autor Kroník Narnie), ktoré je poslednou knihou v jeho teologickej sci-fi sérii Cosmic Trilogy, vyniká medzi antagonistami postava Slečny Hardcastleovej – je sadistická lesbička vyžívajúca sa v mučení žien a šéfka bezpečnosti „satanistického" inštitútu, ktorý sa chce zhostiť vlády nad svetom.

V 60. rokoch, počas obdobia tzv. Novej vlny, sa reprezentácia queer komunity výrazne oproti minulosti zlepšila vplyvom feministických hnutí a hnutí za oslobodenie gayov a lesbičiek. Okrem toho sa v tomto období zviditeľnili aj LGBT+ spisovatelia špekulatívnej fikcie, ako napr. Joanna Russová, Thomas M. Disch a Samuel R. Delany. Práce zobrazujúce alternatívne formy sexuality a rodových systémov (napr. svet s jedným rodom alebo/aj pohlavím) začali naberať na počte a popularite.

Veľmi vplyvnou prácou na LGBT+ reprezentáciu bol román The Female Man od Joanny Russovej, ktorý zobrazuje mimo iného aj budúcu spoločnosť na Zemi v paralelnom vesmíre, v ktorej muži vymreli a lesbické ženy vo vzťahu využívali futuristickú technológiu na vyvolanie partenogenézy (vznik embrya bez oplodnenia).

V druhej polovici 20. storočia sa queer reprezentácia zlepšila, ale, ako sa hovorí, každá minca má dve strany. V tomto období začali vychádzať takisto diela, v ktorých boli lesbické a bisexuálne ženské postavy písané ako taká čerešnička na torte a potešenie pre oko heterosexuálneho muža. Tento fenomén nie je vo fikcii a ani v realite, bohužiaľ, ničím novým.

80. roky sa vyznačovali vzostupom podžánru sci-fi zameraného na informačné technológie, počítače a umelú inteligenciu, ktorý dostal pomenovanie cyberpunk. Síce bol tento žáner už od začiatku vnímaný ako výrazne heteronormatívny a sústredený hlavne na mužov, napriek tomu sa aj v ňom dajú nájsť práce s LGBT+ reprezentáciou (najznámejšou lesbickou spisovateľkou v tomto podžánri je Melissa Scottová, ktorej niektoré práce sa dostali aj do Gaylactic Hall of Fame – do tejto siene slávy sú uvádzané diela špekulatívnej fikcie, ktoré pozitívne zobrazujú LGBT+ postavy a tematiku).

Čo však fantasy? Ako čitateľ tohto žánru konštatujem, že reprezentácia LGBT+ komunity sa síce za posledné dekády zlepšila, ale oproti sci-fi je o niečo chabejšia. Pieseň ľadu a ohňa bola pre mňa prvá fantasy séria, ktorá zobrazovala aj LGBT+ postavy a k tomu v realistickom podaní (seriálová adaptácia je na tom značne horšie). Sedemnásťročný rytier Loras Tyrell, vedľajšia postava a všeobecne považovaný v Siedmich kráľovstvách za jedného z najlepších turnajových rytierov súčasnosti, bol milencom Renlyho Baratheona, ktorý si nárokoval Železný trón po smrti svojho brata Roberta.

Renlyho boj o trón je však náhle prerušený jeho smrťou v rukách tieňového vraha, ktorého vytvorila červená kňažka Melisandra v službe Renlyho staršieho brata Stannisa pomocou mágie. Loras je smrťou svojho milenca veľmi zdrvený a netúži si nájsť iného partnera, zvlášť potom, čo vstúpi do celibátnej kráľovskej gardy kráľa Tommena. Vzťah medzi Lorasom a Renlym je pomerne známou vecou pre mnohých ľudí vo Westerose, kvôli homofóbii spoločnosti sa však nikdy neprezentujú spolu otvorene ako pár. Loras v tretej knihe (Búrka mečov) zhrnul svoj smútok nad Renlyho smrťou takto:

„Nijaká sviečka nenahradí slnko, ktoré zapadlo."

Táto vetička sa do seriálu, žiaľ, nedostala a namiesto toho sa z Lorasa stal chodiaci gay stereotyp: zoženštilý muž zaujímajúci sa mimo rytierstva (ktoré nie je ani poriadne mimo prvej série ukázané) o módu, ktorého jediná charakterová črta je asi akurát jeho sexualita a nechuť voči Sanse Starkovej, ktorú Rytier kvetín značne priťahuje. Vzťah medzi Lorasom a Renlym bol zobrazený viac otvorene ako v knihách, ale nepovažujem ho za dobrý odraz a predstavu toho, čo sa nachádza v „slove Božom".

Svet Westerosu a Essosu však nie je až tak nepriateľský voči LGBT+ ľuďom. Oberyn Martell a jeho milenka Ellaria sú veľmi sexuálne otvorení k vzťahu bez rozdielu na rode alebo pohlaví osoby – v seriáli je to aj názorne ukázané, v knihách skôr iba naznačené. Oberyn a Ellaria pochádzajú z „liberálnejšieho" regiónu Dorne, kde sú sexuálna otvorenosť a rodová rovnosť normou vplyvom rhoynskej kultúry.

V šiestej knihe série (Tanec s drakmi) sa k stádu POV postáv pridáva rytier Jon Connington, ktorý bývaval blízkym priateľom princa Rhaegara Targaryena a do ktorého bol až po uši zamilovaný (jeho láska však nebola nijako opätovaná, keďže Rhaegar bol zjavne heterosexuál). Smrť Rhaegara ho poznačila natoľko, že je nesmierne oddaný jeho údajnému synovi Aegonovi, ktorý sa rozhodne vydať do Westerosu znovu získať svoj trón (identita Aegona je však veľmi diskutabilná, osobne zastávam teórie ako ostatní fanúšikovia, že nie je tým, za koho je vydávaný).

Táto postava sa spolu s príbehom Aegona do seriálu ale nedostala. Okrem už vyššie menovaných postáv sa v tomto univerze v aj mimo hlavnej série nachádza množstvo iných LGBT+ postáv (napr. otrok Jazýček – intersex a genderfluid, princ Daeron Targaryen – gay, Xaro Xhoan Daxos – gay, kráľovná Rhaena Targaryenová – lesbička,...), o ktorých sa čitateľ môže dozvedieť skôr v knihách Svet ľadu a ohňa alebo Oheň a krv.

Ďalšou prácou, ktorú som osobne čítal a objavila sa v nej dobrá queer reprezentácia, je séria Temné hmoty od Philipa Pullmana. V tretej knihe série (Jantárový ďalekohľad) sa objavujú vedľajšie postavy Baruch a Balthamos, ktorí sú milenci, anjeli a nasledovníci Xaphanie, ktorá bola prvým anjelom, ktorý sa vzbúril proti Autorite (Bohovi).

Baruch neskôr umiera a Balthamos sľúbi protagonistovi Willovi Parrymu, že ho bude navždy ochraňovať, čím sa snaží uctiť Baruchovu pamiatku. Avšak, svoj sľub nedodrží a v žiali sa rozhodne Willa opustiť. Na konci knihy sa však obetuje, aby Will a Lyra (druhá protagonistka série) mohli žiť a zachrániť multiverzum pred kolapsom.

Dalo by sa ale aj tak skonštatovať, že síce sa moderná reprezentácia dúhovej komunity vo fikcii výrazne zlepšila, stále sa dajú nájsť nie veľmi dobré príklady. Jedným z nich je aj vzťah medzi Albusom Dumbledoreom a Gellertom Grindelwaldom.

Neviem, či som bol príliš slepý, ale pri čítaní Harryho Pottera som nenašiel nijaké náznaky toho, že by Dumbledore mohol byť gay. Je síce pekné, že J.K. Rowlingová povedala v interview, že Dumbledore bol gay, ale pokiaľ to neukázala v samotnej hlavnej sérii alebo inom diele, tak to je podľa mňa len chabý pokus o reprezentáciu.

Jeden by si myslel, že by J.K. ukázala sexualitu Dumbledora a Grindelwalda vo filmovej sérii Fantastické zvery. Jasne si pamätám, že pri propagácii filmu Fantastické zvery: Grindelwaldove zločiny bolo spomenuté, že vzťah týchto dvoch čarodejníkov bude viac preskúmaný. Komentáre o ich „intenzívnom sexuálnom vzťahu" sú však len prázdne reči pani autorky, keďže vo filmoch ani knihách nie je ani len trocha naznačená sexualita týchto dvoch mužov, nieto ešte romanticko-sexuálny vzťah medzi nimi.

To, čo J.K. Rowlingová vykonala s postavou Dumbledora, sa označuje pojmom queerbaiting. Jedná sa o marketingový ťah vo fikcii, ktorým autori naznačujú, ale nezobrazujú priamo, LGBT+ reprezentáciu. Táto „pliaga" postihuje množstvo filmov, seriálov, kníh, ba dokonca aj hudobné videoklipy a mnohé iné médiá.

Tentokrát sa presuňme do univerza série Avatar (nie, nemyslím tým tú časom zabudnutú lacnú kópiu Tanca s vlkmi a Pocahontas). V pôvodnom seriáli Legenda o Aangovi nebol ani len drobný náznak nejakej LGBT+ postavy a to hlavne pre to, že animované seriály, ktoré boli primárne mierené na deti, by vo veľkej pravdepodobnosti nemali v tej dobe (prvá dekáda 21. storočia) dovolené čo i len spomínať LGBT+ tematiku, nieto ju ešte rozoberať.

Avšak, práve toto univerzum umožnilo vzniku animovaných diel mierených na všetky vekové kategórie (hlavne ale na mladistvých a deti), aby sa odhodlali k vytvoreniu LGBT+ postáv. Vo finále sequelového seriálu Legenda Korry je naznačené, že hlavná hrdinka avatar Korra započala vzťah so svojou dovtedy kamarátkou Asami. Ich vzťah bol plne naznačený až v komiksovom pokračovaní seriálu, kde sa tiež môžu čitatelia dozvedieť viac o svete Avatara a aj LGBT+ ľuďoch žijúcich v ňom.

Finále Legendy Korry vyvolalo rôznorodé reakcie: jedni ho odsudzovali za „skláňanie sa SJW ideológii", ďalší ho chválili za prvé zobrazenie LGBT+ postáv v animovanom seriáli pre mladistvých, iní zasa tvrdili, že sa jedná o queerbaiting, atď. Ja osobne sa voči tomu staviam tak, že vzťah Asami a Korry mohol byť omnoho lepšie naznačený a aktívnou súčasťou deja už skôr, ale Nickelodeon mal na to zjavne iný názor, či už zo strachu z bojkotu alebo finančnej straty (toto je však diskutabilné, keďže posledná séria Legendy Korry bola takmer zrušená a musela byť odvysielaná online na rozdiel od predošlých sérii, o financiách to teda asi nebolo).

Sám som Legendu Korry ešte nevidel (iba prednedávnom som dopozeral poslednú sériu Legendy o Aangovi), takže neviem posúdiť, č vzťah Korry a Asami sedí do celkovej stavby deja alebo nie – ani samotný fandom sa nedokáže na tom zhodnúť. Tak či onak, Korrasami je kánonický vzťah naznačený seriálom a potvrdený komiksami.

Ďalšou dôležitou LGBT+ postavou v tomto univerze je avatar Kyoshi, ktorá bola jedným z predošlých avatarov pred Korrou a Aangom (poradie známych avatarov je nasledovné: Korra <-- Aang <-- Roku <-- Kyoshi <--  Kuruk <--  Yangchen...). O jej živote sa síce sprvu mnoho nevedelo, jej príbeh je však mimoriadne rozvinutý v knižnej sérii, ktorá sa zaoberá práve jej životom.

Sexualita Kyoshi bola odhalená už skôr v komiksovom pokračovaní Legendy Korry, ale až v knihách sa dozvedá čitateľ detaily o jej milostnom živote – najprv sa zamilovala do mladíka menom Yun (bol nesprávne identifikovaný ako avatar) a potom do mladej ženy Rangi.

Okrem Korry, Asami, Kyoshi a Rangi sa v tomto univerze kánonicky uznali aj ďalšie postavy za LGBT+, napr. Kya, dcéra avatara Aanga a Katary, ale mnoho ich zrovna nie je. Ku knižkám o Kyoshi som sa ešte nedostal, ale jednoznačne zožali vo fandome úspech.

Presuňme sa však z fantasy zasa do sci-fi, konkrétne do digitálneho sveta San Junipero, v ktorom si ľudia môžu užívať života od svitu do mrku. Táto epizóda seriálu Black Mirror je veľmi populárna medzi fanúšikmi (vrátane mňa) okrem svojho skvelého deja, nápadu a sveta aj kvôli svojej ukážkovej queer reprezentácii.

Hlavnými hrdinkami sú dve mladé ženy – nesmelá a ostýchavá Yorkie a smelá a energická Kelly. Spolu sa stretnú na diskotéke nesúcej sa v duchu 80. rokov, kde to medzi nimi hneď „zaiskrí". Yorkie nedokáže odtrhnúť oči od Kelly na tanečnom parkete, ktorý je osvetľovaný kombináciou fialovej, modrej a ružovej (toto osvetlenie slúži ako reprezentácia Kellyinej bisexuality, viď „Bisexual lighting" na Wikipédii).

Počas deja si ich vzťah prejde istými problémami, ale všetko skončí nakoniec tým, že sa Kelly rozhodne zostať v San Junipere spolu s Yorkie. Obe boli totiž už v pomerne pokročilom veku a mali svoje diagnózy (Kelly mala rakovinu a Yorkie bola od svojej mladosti paralyzovaná a pripútaná k nemocničnému lôžku) a San Junipero ponúkalo aj priestor pre ľudí po smrti (Kelly sprvu odmietala zostať natrvalo v tejto simulácii, lebo sa do nej nedostal jej zosnulý manžel a ani dcéra, Yorkie tu zasa túžila zostať kvôli tomu, že mohla chodiť a žiť normálny život). Celý príbeh končí tým, že Yorkie a Kelly spolu zostanú vo virtuálnom svete natrvalo (teda, aspoň ich vedomie) a očividne žijú šťastne už „naveky".

Tento koniec je značne v protiklade s koncami iných epizód Black Mirror, ale osobne si myslím, že happyend pre tieto dve spriazenné duše je viac než zaslúžený, zvlášť keď je až mnoho príbehov, ktoré zobrazujú LGBT+ ľudí a ich príbehy tragicky a bez šťastných koncov (dokonca sa neboja queer postavy zabíjať, viď „Bury Your Gays" klišé na TVTropes).

Asi najviac LGBT+ postáv v nejakom novodobom diele zo špekulatívnej fikcie by sa dalo nájsť v animovanom seriáli z dielne Netflixu She-Ra and the Princesses of Power. Aj keď sú cieľovou skupinou seriálu zjavne deti a mladiství, dúhová reprezentácia tu je silná.

Hlavná hrdinka Adora/She-Ra je lesbička vo vzťahu so svojou bývalou rivalkou a najlepšou kamarátkou Catrou (ich komplikovaný vzťah je zdrojom mnohých konfliktov v deji), ďalej je tu aj nebinárna osoba Double Trouble (špión a shape-shifter), George a Lance (gay pár vychovávajúci svojho syna Bowa), Jewelstar (transgender muž), Mermista (bisexuálka), Netossa a Spinnerella (lesbický zosobášený pár princezien), atď.

Na to, že kedysi by bolo dať čo i len náznak LGBT+ reprezentácie do animovaného filmu alebo seriálu samovraždou, bol seriál u divákov úspešný a dá sa povedať, že práve tento seriál priniesol akúsi drobnú revolúciu vo svete animácie pre deti (a možno aj celkovo vo špekulatívnej fikcii vôbec).

Ako môžeme vidieť, špekulatívna fikcia nebola kvôli vplyvu kultúr a svetonázorov spisovateľov od začiatku, podobne ako všetka zvyšná literatúra, veľmi priateľská voči LGBT+ komunite. Ak sa vôbec nejaká queer postava objavila, zvyčajne bola redukovaná do až karikatúrnych stereotypov. To sa ale našťastie s kultúrnymi zmenami zmenilo k lepšiemu a dúhová reprezentácia sa rok od roka zlepšuje.

Bolo to len pár rokov dozadu, čo by sa nemohla objaviť v animovanom seriáli queer postava bez toho, aby ho nebojkotovali sociálne konzervatívne kruhy za zámienkou „ochrany" detí. Ešte aj dnes viem nájsť hlavne na Facebooku články, pod ktorými sa strhne vlna nepokojov v komentároch kvôli tomu, že pojednávajú o LGBT+ komunite vo filmoch, knihách alebo seriáloch alebo o LGBT+ komunite v pozitívnom svetle vôbec.

Špekulatívna fikcia však ponúka autorom snáď neobmedzenú slobodu v tvorbe, ktorej hranice si určujú len oni sami. Pokiaľ chcete do svojej stredovekom inšpirovanej fantasy novely vsunúť manželský pár gayov, pokojne tak urobte, je to váš svet a keď poviete, že sa tam na to nehľadí, tak sa história nášho sveta nijako nezrúti (síce k tomu istý historický precedens existuje, ale to mnoho ľudí nevie) a pokiaľ to sedí s pravidlami vášho sveta, všetko je v poriadku.

Na internete sa dá nájsť mnoho článkov a videí, v ktorých nájdete tipy a rady na LGBT+ reprezentáciu aj priamo od ľudí, ktorí do nej patria. Niektoré tipy tu však ponúknem aj ja, aby ste sa mali aspoň odkiaľ odraziť, pokiaľ ste fakt bezradní:

-vnímajte LGBT+ postavy aj mimo ich sexuality alebo/aj rodovej identity a pohlavia, síce to je dôležitý aspekt ich života, nie je však jediným, aj títo ľudia majú svoje záľuby, preferencie, vzťahy, konflikty, rodiny, apod.

-ak chcete písať príbeh z pohľadu transgender postavy a vy ste cis osoba, tak odporúčam toto prediskutovať s reálnou transgender osobou, ktorá vám vie ohľadom ich identity poradiť lepšie ako nejaký článok alebo video (to isté platí o nebinárnych a genderfluid postavách)

-nie každá kultúra vníma rod a pohlavie rovnako ako tá vaša, skúste brať inšpiráciu a študovať aj iné rodové a pohlavné systémy zaužívané po celom svete, nie všetky kultúry majú tradične iba mužov a ženy (príkladom sú dvojduší ľudia v niektorých indiánskych kmeňoch alebo hidžrovia v Indii, ktorí sú oficiálne uznanou treťou rodovou skupinou)

-nebojte sa tvoriť kultúry a prostredia, ktoré sú tolerantné voči LGBT+ ľuďom

-snažte sa neredukovať LGBT+ postavy do stereotypov, fikcia ich je už aj tak plná viac než dosť

-informujte sa, informujte sa, informujte sa...

.

.

ZDROJE

https://en.wikipedia.org/wiki/An_Anglo-American_Alliance

https://io9.gizmodo.com/the-first-lesbian-science-fiction-novel-published-in-1-5847805

https://en.wikipedia.org/wiki/LGBT_themes_in_speculative_fiction

https://en.wikipedia.org/wiki/Sex_and_sexuality_in_speculative_fiction

https://en.wikipedia.org/wiki/Gender_in_speculative_fiction

https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_LGBT-themed_speculative_fiction

https://www.theguardian.com/books/2020/jan/14/lgbtq-sex-fantasy-fiction-books

https://en.wikipedia.org/wiki/Single-gender_world

https://www.aprilpresnell.com/authoraprilpresnellblog/2018/5/16/we-need-more-lgbt-representation-in-fantasy

https://www.themarysue.com/lgbtq-fantasy-representation/

https://tvtropes.org/pmwiki/pmwiki.php/Main/SpeculativeFictionLGBT

https://www.themarysue.com/korra-asami-come-out-three-years-ago/

https://en.wikipedia.org/wiki/San_Junipero

https://www.vanityfair.com/hollywood/2014/12/korra-series-finale-recap-gay-asami

https://en.wikipedia.org/wiki/Bisexual_lighting

https://en.wikipedia.org/wiki/Avatar:_The_Last_Airbender_%E2%80%93_The_Rise_of_Kyoshi

https://www.washingtonpost.com/lifestyle/2019/03/18/its-not-enough-jk-rowling-say-her-characters-are-queer-show-it-us/

https://tvtropes.org/pmwiki/pmwiki.php/Main/BuryYourGays

https://she-raandtheprincessesofpower.fandom.com/wiki/LGBT

https://en.wikipedia.org/wiki/She-Ra_and_the_Princesses_of_Power

https://en.wikipedia.org/wiki/The_Legend_of_Korra

https://en.wikipedia.org/wiki/That_Hideous_Strength

.

.