Pokiaľ človek strávil určitý čas v komunite spisovateľov na Wattpade, určite neraz postrehol záhadnú skratku "NaNoWriMo". Jedná sa o súťaž, ktorej cieľom je prelomiť spisovateľský blok a popchnúť autorov k napísaniu príbehu dlhého 50 000 slov v priebehu mesiaca november. Súťaž zahrňuje viacero iných pravidiel, avšak pre potreby tohto článku mi príde zbytočné ich rozoberať. Tiež sa tu neplánujem venovať ostatným kontroverziám spojených s NaNoWriMo (a nie je ich zrovna málo).

Osobne som sa nikdy NaNoWriMo nezúčastnil, pričom v súčasnosti by to bolo pre mňa z časového hľadiska skoro nemožné kvôli vysokoškolským povinnostiam. Napriek tomu mi príde myšlienka (nie organizácia) súťaže zaujímavá a hodná podpory. Dnes, t.j. 2. 9. 2024, som sa však dočítal na sociálnych sieťach o novom vyhlásení tímu spravujúceho NaNoWriMo ohľadom použitia umelej inteligencie.

Dané vyhlásenie som si prečítal a ako človek, ktorému je použitie umelej inteligencie vo všeobecnosti proti srsti, mám viaceré výhrady. V tomto ohľade však nie som zďaleka jediný a na rôznych platformách (Reddit, Twitter/"X",...) sa ozvalo mnoho znepokojených hlasov. 

Asi najviac na tom celom vyhlásení ma zarazila myšlienka, že odporovanie použitiu umelej inteligencie v písaní nesie podtóny klasizmu a ableizmu. Čo však tieto pojmy znamenajú? Klasizmus by sa dal charakterizovať ako predpojatosť až nenávisť voči ľuďom z nižších spoločenských vrstiev. Tiež by sa klasizmus dal chápať ako názor, že ekonomicko-spoločenské postavenie človeka v spoločnosti predurčuje jeho spoločenskú hodnotu. Ableizmus je, jednoducho povedané, diskriminácia či predpojatosť voči hendikepovaným ľuďom.

Podľa tímu spravujúceho NaNoWriMo môžu autori využiť nástroje umelej inteligencie na obdržanie spätnej väzby, ktorú si podľa nich viacero autorov z finančného hľadiska nemôže dovoliť. Na tomto tvrdení ma značne zarazilo to, ako ignoruje mnohé komunity roztrúsené v rôznych kútoch internetu, v ktorých autori môžu nájsť iných ľudí pre spätnú väzbu na ich diela ZADARMO.

Vo facebookových skupinách orientovaných na Wattpad sa vždy pohybovalo aspoň zopár ľudí ochotných pomôcť autorom s korektúrou, "betovaním" či inými záležitosťami. Aj keď aktivita v česko-slovenskom kúte Wattpadu postupne v priebehu rokov značne upadla, stále tam pár ochotných ľudí existuje. Pre autorov píšucich v angličtine je bez pochýb takýchto zdrojov dostupných mnohonásobne viac.

Áno, je pravda, že nájdenie asistencie pri písaní zvykne byť pomerne tvrdý oriešok a môžu sa s tým spájať rôzne problémy. Napriek tomu si myslím, že žiaden nástroj umelej inteligencie (napr. Grammarly) nedokáže poskytnúť spätnú väzbu na úrovni človeka. Argument z pohľadu klasizmu je v kontexte Grammarly ešte smiešnejší, keďže tento program sa dá naplno využiť len v prípade jeho spoplatnenej verzie.

Z vlastnej skúsenosti viem, že rady od Grammarly zvyknú byť pomerne vágne až nezmyselné. Na pravopisnú korektúru však postačuje, a to je asi jediné, čo mi príde skutočne užitočné na tomto nástroji aj pre autorov s hendikepmi. Stále si však stojím za názorom, že korektúra od človeka môže byť vo väčšine prípadov stále spoľahlivejšia ako spätná väzba od algoritmov.

V prípade ableizmu sa problematika použitia umelej inteligencie trocha komplikuje. Je pravda, že hendikepovaní autori často čelia výzvam, ktoré im bránia pri tvorbe. Pre ich potreby však existujú rôzne nástroje umožňujúce príjemnejšie písanie. Napr. pre ľudí trpiacich migrénami pri zazeraní na obrazovky existujú možnosti zmeny jasu a farieb, ktoré môžu uľahčiť písanie na počítači alebo inom zariadení. Popritom aj hendikepovaní autori môžu využiť priamo pomoc od komunity ostatných spisovateľov a ľudí orientovaných na písanie.

Ďalším kameňom úrazu v stanovisku od NaNoWriMo je neuvedenie konkrétnych nástrojov označovaných ako umelá inteligencia, ktoré majú na mysli. Ich argumentácia padá na vágnosti a viac metie ako uisťuje. Úplná zrejmosť argumentu je v tomto prípade nesmierne dôležitá, lebo v opačnom prípade si človek pomaly nemôže byť ani istý, čo tým NaNoWriMo vlastne myslí.

Okrem toho mi príde hlúpe naznačovať, že nástroje umelej inteligencie sú priam nevyhnutné pre znevýhodnené skupiny autorov, keď mnohé z nich sú spoplatnené a ponúkajú vo svojich voľne dostupných verziách iba limitované spektrum služieb. Ani tie spoplatnené služby nie sú tak dokonalé, ako by vás slogany a reklamy od korporácii mohli navádzať.

Tiež by som skôr považoval za ableizmus tvrdiť, že hendikepovaní ľudia sú prakticky stratení bez pomoci nástrojov umelej inteligencie a nedokážu realizovať svoje schopnosti bez ich podpory. Pekne a vecne sa k tomu vyjadrila táto osoba na Twitteri:

"[Avšak] jestvuje viac argumentov proti generatívnej AI. Keďže som hendikepovaná, znamená to, že sa môžem chytiť druhých ľudí a donútiť ich ma niesť? Keďže som hendikepovaná, môžem navštíviť Louvre a povedať, že som tam všetko namaľovala ja? Je ableistické tvrdiť, že my POTREBUJEME plagiátorstvo na tvorbu."

"Nemôžem sa naučiť maľovať svojimi nohami. Nedokážem ani len nakresliť rovnú čiaru, lebo som ľaváčka a daná ruka mi chýba, pričom potrebujem negeneratívne nástroje na pomoc v tomto ohľade. Nezapadám do anti-AI argumentu, že všetci znevýhodnení ľudia sa môžu ľahko adaptovať a sú z nich umeleckí majstri schopní tvoriť rovnako ako nehendikepovaní."

"Avšak tvrdiť, že nemôžeme tvoriť vôbec a že na to potrebujeme AI podhodnocuje naše schopnosti, ktoré máme aj napriek nášmu hendikepu a že sa môžeme len prizerať, ako niečo "tvorí" za nás, pokiaľ chceme tvoriť. To je taktiež ableizmus."

Čo sa týka korporácii a celkovo ekonomického hľadiska, nejednému pozornému oku neunikol fakt, že NaNoWriMo je po novom sponzorované spoločnosťou stojacou za umelou inteligenciou ProWritingAid. V tomto kontexte sa mi naskytajú dosť cynické implikácie. Akú rolu mohlo toto zohrať vo vyjadrení od NaNoWriMo? Niečo mi napovedá, že určite nie zrovna najmenšiu.

Nemám krištáľovú guľu, ktorou by som mohol vidieť skutočnú pravdu. Avšak nedokážem sa striasť pocitu, že toto vyjadrenie snažiace sa brániť marginalizovaných ľudí má za sebou aj peňažnú incentívu zo strany korporácie. Samotné ProWritingAid okrem iného ponúka nástroj Rephrase, ktorý za vás kompletne pretvorí vetu natoľko, že sa už nedá uvažovať len o pozdvihnutí vlastnoručne vycibreného talentu - ako by tomu bolo.

Všetko spomenuté ma vedie k záveru, že pre VŠETKÝCH autorov by bolo mnohonásobne užitočnejšie budovať komunity založené na vzájomnej pomoci, ktorá sa ľahko vyrovnajú akémukoľvek feedbacku od umelej inteligencie. A v neposlednom rade je pre spisovateľa omnoho lepšie stráviť určitý čas nad svojimi dielami a nielen sa uponáhľať hneď ku kvázi-dokonalému výsledku za každú cenu.

Osvojenie zručností vrátane tých umeleckých má svoj čas a pokiaľ chce niekto mať výsledky instantne na zlatom podnose, tak podľa mňa musí prehodnotiť svoj prístup a postoj k umeniu ako takému. Áno, je jednoduchšie prikázať ChatGPT, aby vypľulo osnovu príbehu alebo nápady na príbehy. Avšak písanie a ani iné umelecké hobby nie sú len o našom umeleckom výstupe, ale tiež o procese, ktorým sme sa k nemu dopracovali.

Nástroje umelej inteligencie ako ChatGPT v konečnom dôsledku môžu podľa mňa brzdiť rozvíjanie spisovateľských zručností, čím sa z pomyselnej barličky môže stať prostriedok lenivosti a plagiátorstva (na niečom tie algoritmy predsa museli vytrénovať, všakže).

V neposlednom rade je zvláštne podporovať používanie generatívnych nástrojov umelej inteligencie vo výzve, ktorej pointou je sa "hecnúť" a pokúsiť sa posunúť svoje limity. Pripomína mi to scenár, kedy by sme na Olympiáde mohli vidieť pretekať bežca proti človeku v helikoptére - akurát že aj riadenie helikoptéry si vyžaduje obrovskú zručnosť, čo v prípade programov AI ako ChatGPT alebo ProWritingAid neplatí ani zďaleka.

Úplne posledný bod vo vyjadrení od NaNoWriMo naznačuje, že nástroje umelej inteligencie môžu pomôcť marginalizovaným autorom sa uchytiť v tradičnom vydavateľskom priemysle, ktorí ich často diskriminuje. Áno, je pravda, že marginalizovaní autori zažívajú viac diskriminácie ako ich menej marginalizovaní kolegovia. Na druhej strane sa naskytá otázka, ako si NaNoWriMo predstavuje, že by umelá inteligencia mohla marginalizovaným autorom pomôcť sa presadiť v tradičných vydavateľstvách?

Odpovede na túto otázku sa asi len tak ľahko nedočkáme. Keď si však prezrieme, ako sa umelá inteligencia vo všeobecnosti chová k marginalizovaným skupinám, nenaskytá sa nám zrovna pozitívny obraz. Zistilo sa, že AI programy vykazujú diskriminačné tendencie. Valentin Hoffman, výskumník venujúci sa problematike AI, priblížil pre denník The Guardian ako môže umelá inteligencia v praxi diskriminovať voči Afroameričanom používajúcim tzv. AAVE dialekt (African-American Vernacular English).

Umelá inteligencia môže potenciálne vyradiť kandidáta do zamestnania len na základe toho, že používa hovorovú reč v príspevkoch na sociálnych sieťach. Modely umelej inteligencie taktiež disproporčne odporúčali trest smrti pre hypotetických obžalovaných, ktorí v súdnych výpovediach hovorili nárečovo.

("As AI tools get smarter, they're growing more covertly racist, experts find", Ava Sasani, The Guardian, 2024)

Podľa analýzy Berkeley Haas Center for Equity, Gender and Leadership má viacero modelov umelej inteligencie (44% zo 133 nimi preskúmaných) tendenciu diskriminovať na základe rodu. Turecká umelkyňa Beyza Doğuç si okrem toho všimla, ako generatívne modely AI môžu utvrdzovať rodové stereotypy prostredníctvom príbehov. Prikázala modelu umelej inteligencie, aby jej vytvoril príbeh o doktorovi a zdravotnej sestre, pričom tieto pojmy sú v angličtine a turečtine bezrodové.

Umelá inteligencia vygenerovala príbeh, v ktorom vystupoval ako doktor muž a ako sestrička žena. Beyza mu dávala ďalšie návrhy, pričom AI si vždy vybrala rodovo stereotypné roly pre postavy a spájala určité vlastnosti s mužskými či ženskými postavami. Tento problém je spôsobený tým, aké zdroje boli použité pri trénovaní umelej inteligencie.

("Artificial Intelligence and gender equality", UN Women, 2024)

Podobný problém sa dá pozorovať v prípade, kedy umelá inteligencia diskriminuje hendikepovaných ľudí kvôli zaujatým dátam a parametrom napr. pri prijímaní do zamestnania.  A práve pre toto všetko mi príde zarážajúce, že NaNoWriMo sa odhodlalo tvrdiť, že umelá inteligencia môže pomôcť marginalizovaným autorom.

("Artificial intelligence and the rights of persons with disabilities", Heba Hagrass, srdisability.org, 2024)

Na záver by som už len dodal, že je nesmierne dôležité budovať komunity pre spisovateľov založené na ľudskom prístupe a vzájomnej pomoci. Toto nedokážu nahradiť žiadne algoritmy, nech sú akokoľvek prešpekulované.

.

.

ZDROJE

https://nanowrimo.zendesk.com/hc/en-us/articles/29933455931412-What-is-NaNoWriMo-s-position-on-Artificial-Intelligence-AI (STANOVISKO NANOWRIMO K AI)

https://x.com/AruBerus/status/1830540563751289306 (ODKAZ NA VLÁKNO NA TWITTERI OD @AruBerus)