VAROVANIE! ČLÁNOK OBSAHUJE SPOILERY PRE MNOHÉ FILMY, KNIHY A SERIÁLY!

Je 21. storočie a môžeme byť vďační za to, že postavenie žien sa výrazne zlepšilo oproti minulosti. Právo voliť mali ženy v našich končinách garantované Ústavou Československej republiky už od roku 1920. V tej dobe sa pridalo Československo k malej skupinke krajín, ktoré legálne zrovnoprávnili ženy s mužmi a umožnili dovtedy utlačovaným osobám na základe ich pohlavia a rodovej identity dostať sa aj do samotnej politiky. Síce kultúrne postavenie žien stále nebolo ideálne (a povedzme si úprimne, v istých ohľadoch stále nie je), bol to jeden z krokov k dosiahnutiu rodovej rovnosti. 

V týchto dobách sa vo Veľkej Británii silne angažovalo hnutie tzv. sufražetiek, ktoré bojovali všemožnými spôsobmi za získanie volebného práva pre ženy, za čo boli mnohé z nich väznené a vystavované krutým podmienkam. Ich umiernenejšími "kolegyňami" vrámci feminizmu boli tzv. sufražistky, ktoré sa snažili presadzovať svoje názory menej extrémisticky. Toto je však len pár čriepkov toho, ako prebiehal boj za zrovnoprávnenie žien v spoločnosti, história tohto boja je až príliš bohatá a vetvená na to, aby som ju mohol celú zhrnúť a pre potreby článku stačí aj takýchto pár bodov.

SUFRAŽETKY ANNIE KENNEYOVÁ A CHRISTABEL PANKHURSTOVÁ

Literatúra mala odjakživa, ehm, čudný (?) vzťah so ženami, hlavne vplyvom kultúr, z ktorých autori pochádzali a ideály, ktoré s nimi zdieľali. Síce ani mužské postavy a v podstate žiadne postavy neboli často komplexné, ich vyobrazenie bolo značne lepšie ako žien, ktoré boli častejšie redukované do rôznych stereotypických vyobrazení. Spisovatelia (obyčajne muži) zvykli zobrazovať ženy s použitím dichotómie pomenovanej komplex Madonny-Pobehlici, ktorý delí ženy na 2 skupiny: 

1. Madonny- sväté, cudné a čisté, tieto ženušky sa podriaďujú vôli mužov a žijú len ako "komplementárne" bytosti silnejšiemu pohlaviu a rodu, dodržiavajú a šíria tradície a nevymykajú sa predsudkom autorovej kultúry, sexualita je u nich spájaná vždy výhradne s mužmi

2. Pobehlice- zvodné, hriešne a poškvrnené, tieto ženy sa vzopierajú vôli mužov a robia si čo chcú, ich sexualita je nespútaná kultúrno-náboženskými hodnotami, čo je zobrazované ako zlé

Ďalším problémom s vyobrazovaním žien a mužov je využívanie sexistického jazyka ("vzmuž sa!", "neplač ako baba", apod.), ktorý je tiež (ne)pekným odrazom patriarchálnej kultúry, ktorá prevládala (a stále prevláda) a presadzuje toxickú maskulinitu ako ideál. Ďalším z problémov vyobrazovania žien vo fikcii celkovo je sexuálna objektifikácia a redukcia ženy do akejsi primitívne zmýšľajúcej postavičky, ktorej jediným poslaním je existovať len pre ukojenie sexuálno-romantických pudov dominantnejšieho muža. Klasickým príkladom tohto je stereotypná postava "slečinky v núdzi", ktorá je zobrazovaná ako mladá a krásna panna v ohrození, ktorej jediná nádej na záchranu sa skrýva v odvážnom a silnom mužovi. Táto postava sa vyskytuje najčastejšie v rozprávkach, kde je obyčajne zobrazovaná ako spanilá princezná a akási trofej pre mužského hlavného hrdinu (obyčajne princa). 

SV. JURAJ ZABÍJA DRAKA OD PAULA UCCELLA (c. 1470)

Ako môžeme vidieť, literatúra nebola k ženám zrovna najférovejšia. Podobne tomu tak je aj v prípade špekulatívnej fikcie, ktorá zahŕňa science-fiction, fantasy a horor, aj keď sa dá skonštatovať, že vyobrazenie žien sa líšilo od autora k autorovi a od doby k dobe. Veľkú rolu v tejto sekcii literatúry zohrávali dva typy klišé: už spomínaná "slečinka v núdzi" a "zlosynka". Zlosynky boli často autormi využívané ako reprezentácia "zlej" ženskosti a mali stelesňovať niečo "nečisté": typicky mali zvodkyne záľubu v sexe, rady nosili provokatívne oblečenie a nebáli sa konať podľa svojej "zlej" vôle. Tieto postavičky "vyžadovali" spasenie a vykúpenie zo spárov zla za pomoci muža, v horšom prípade boli tieto dvojdimenzionálne karikatúry bez milosti zabité.

Tieto klišé však nevznikli vôbec náhodou- trpelo nimi hlavne sci-fi, ktoré bolo odjakživa dominované mužskými spisovateľmi, ktorí ho vnímali ako čisto "mužský" alebo "chlapčenský" žáner. Aj napriek nesmiernemu kreatívnemu potenciálu tohto žánru sa mnohí autori snažili vo svojich zobrazeniach budúcnosti posilniť model spoločnosti, v akej žili (patriarchát). Toto môžeme vidieť aj na tzv. gynoidoch/fembotoch, čo sú vlastne ženskí roboti. Typický fembot/gynoid zobrazovaný v sci-fi literatúre a filmoch bol veľmi sexualizovaný a mal slúžiť len ako potešenie pre mužské oči, mal jednoduché myslenie a odetý bol do strohých a vyzývavých kostýmov.

Ďalším problémom veľa príbehov v špekulatívnej fikcii je nízka reprezentácia žien ako protagonistov. Toto sa dá jednoducho vysvetliť tým, že, ako som spomínal, sci-fi bolo prevažne písané mužmi a pre iných mužov, prípadne chlapcov. Čo však fantasy? Je pravda, že aj tento žáner trpí stereotypizáciou ženských charakterov, ale povedal by som, že to tu nie je až také prominentné. Zoberme si takého Pána prsteňov a knihy súvisiace s ním od J.R.R. Tolkiena. Hobit bol síce taký "sausage fest", to však už až tak neplatí o jeho sequelovej trilógii a ostatných prácach Tolkiena. 

Múdra, mocná a krásna Galadriel bola popisovaná ako najväčšia z Eldarov (elfov), ktorí zostali v Stredozemi, a vládkyňa územia Lothlórien, ktorému panovala so svojím manželom Celebornom. Okrem toho je nositeľkou jedného z Prsteňov moci, ktorý využila na ochranu Lothlórienu pred zlom a premenila ho na krásny les. Počas Vojny o prsteň sa jej taktiež podarilo zničiť s vlastnou mocou pevnosť Dol Guldur. Síce v samotnej trilógii sa objavuje ako postava v pozadí, jej prítomnosť je napriek tomu značná a osobne ju považujem za silnú postavu a v istom ohľade aj bojovníčku.

Ňou to však nekončí. Éowyn, neter rohanského kráľa Théodena, ktorá sa vyznačuje svojou zručnosťou s koňmi a mečom (Tolkien pri jej tvorbe bol značne inšpirovaný štítonoskami zo škandinávskych ság). Éowyn túži bojovať za tých, ktorých miluje, a bojí sa toho, že sa z nej v budúcnosti stane obyčajná žienka v rohanskej domácnosti. Vyznačuje sa statočnosťou, vernosťou, neústupnosťou a tvrdohlavosťou. 

V druhej knihe sa Éowyn zmocní vládnutia a ochrany žien a detí, lebo väčšina mužov Rohanu odchádza to Helmovej rokliny do boja (aj ona chcela ísť, ale nemohla). V tretej knihe trilógie sa Éowyn rozhodne odísť s ostatnými mužmi na pomoc Gondoru v boji proti Sauronovej armáde prestrojená za páža spolu so svojím kamarátom, hobitom Chichom. V bitke na Pelennorskej planine sa Éowyn podarí zabiť množstvo škretov a nakoniec aj samotného Černokňažného kráľa Angmaru, ktorého nemohol zabiť žiaden muž.

Avšak, vďaka týmto skúsenostiam si uvedomí, že vojna nie je tým, čím by chcela získať slávu a česť a rozhodne sa usadiť s kniežaťom Ithilienu Faramirom a stane sa z nej liečiteľka. Niektorí kritici tvrdia, že toto podrýva Éowyn ako silnú ženskú postavu. Ja si však dovolím nesúhlasiť, keďže Tolkien bol veľmi kritický voči vojne, čo premietol takto aj do nej, aj keď chápem rozhorčenie nad tým. Mali by sme si uvedomiť, že Tolkien bol silne veriaci katolík a vyrastal a žil v konzervatívnej dobe, takže jeho zachytenie žien nie je bez múch, ale z tej doby lepšieho a známejšieho asi niet.

Ak sa mám zamyslieť nad prvou slávnou ženskou protagonistkou v sci-fi, tak jednoznačne ma napadá princezná Leia Organa zo Star Wars. Vo filme Star Wars: Nová nádej bola zobrazená ako silná a odvážna spojenkyňa povstalcov bojujúcich proti zlému Impériu. Leia nebola len obyčajnou dámou v núdzi čakajúcou na svojho princa na bielom koni, aj keď by sa tak sprvu mohla zdať - keď išlo do tuhého, pohotovo sa zhostila blasteru a pripojila sa k svojim záchrancom v boji proti stormtrooperom Impéria. Okrem toho sa vyznačovala svojráznosťou, chladnou hlavou a intelektom, ale aj negatívnymi vlastnosťami ako panovačnosť a občasná namyslenosť, ktoré z nej na druhej strane robia realistickejšiu postavu.

Netreba tiež zabúdať aj na absolútne ikonickú Ellen Ripleyovú z filmovej sci-fi hororovej série Votrelec. Pre mnohých ľudí, vrátane našich rodičov, bola práve Ellen jedna z prvých ženských protagonistiek, ktorú mohli vidieť vo filme. Ľudí si získala pre svoju odhodlanosť, odvahu a rozumnosť, ktorá bola v horore, čo sa týka ženských postáv, niečím pomerne novým. Zaujímavé je, že Dan O'Bannon (scenárista filmu Votrelec) pôvodne napísal scenár bez spomenutia rodovej identity Ellen Ripleyovej a vlastne všetkých ostatných členov posádky lode Nostromo (ďalšou ženou v malej posádke bola navigátorka Joan Lambertová, o ktorej sa neskôr zistilo, že bola transgender ženou, toto bol však len taký easter-egg pre pozorné oči v druhom filme Votrelci). 

Ellen sa stala obľúbená medzi mnohými aj vďaka jej materinskému vzťahu k dievčatku Newt, ktorú sa vo filme Votrelci odhodlá ísť zachrániť vyzbrojená plameňometom a pulznou puškou zo spárov mimozemských monštier až do ich hniezda, ktoré im zničí a spolu s Newt, mariňákom Hicksom a androidom Bishopom odlietajú z planéty. Avšak, čo osud nechcel, na palubu ich vesmírneho plavidla sa dostane kráľovná votrelcov, ktorá sa pokúsi Newt zabiť. Odvážna Ripleyová vtedy nastúpi na scénu v ťažnom nakladači a obrovskú obludu premôže a následne ju vystrelí do vesmíru pretlakovou komorou. 

Z dielne režiséra a scenáristu Jamesa Camerona, ktorý sa pripísal o režírovanie a spísanie scenáru filmu Votrelci, pochádza aj postava Sarah Connorovej zo sci-fi série Terminátor. V prvom filme tejto série bola Sarah iba obyčajnou čašníčkou, ktorá sa však mala stať matkou vodcu odporu Johna Connora, ktorý viedol ľudí v boji proti krutovláde počítača Skynet a jeho armáde strojov. Sarah by sa v prvom filme dala charakterizovať ako nekonfliktná a obyčajná pracujúca mladá žena, ktorá by sa násilnostiam najradšej vyhýbala, a preto je závislá na svojom strážcovi z budúcnosti Kyleovi, do ktorého sa aj zamiluje a splodí s ním syna. Už na konci filmu je však vidieť náznaky, že Sarah jej prvý stret s vražedným terminátorom T-800 zmenil a je vidieť, že tá stará Sarah je už len minulosť.

Keď sa divák stretá so Sarah v druhom filme, môže si všimnúť, že sa z nej stala temná a nemilosrdná, ale zároveň milujúca ochrankyňa svojho syna, ktorá by nezaháľa zobrať do ruky samopal a vydať sa do akcie. Veľkým plusom jej postavy je aj to, že, podobne ako Ripleyová, ani ona nebola zobrazená ako sexuálny objekt pre mužské oko. Samozrejme, jej charakter je aj silnejší vďaka jej negatívnym vlastnostiam, ktoré sú hlavne výsledkom toho, čím si ona a jej syn museli prejsť - roky života na úteku zo strachu pred Skynetom, strach z budúcnosti, atď.

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa na obrazovkách taktiež objavila postava detektívky Dany Scullyovej, ktorá so svojím kolegom a priateľom Foxom Mulderom riešila v ikonickom seriáli Akty X záhadné prípady súvisiace s paranormálnymi javmi. Akty X boli celkom unikátne v tom, že ich dvaja protagonisti boli prevažne zobrazovaní ako rovnocenní kolegovia a tím s veľmi zaujímavou dynamikou (Mulder - verí v paranormálne javy, nasleduje skôr svoje city; Scullyová - racionálne zmýšľajúca žena, ktorej logické myslenie prichádza často do konfliktu s paranormálnymi javmi). Títo dvaja protikladní kolegovia boli príkladom toho, čo nazývam obrátením trópu naruby - obyčajne boli v detektívkach zobrazovaní muži ako tí racionálni a ženy ako tie emocionálnejšie. Avšak, to neznamená že by Scullyová trpela nedostatkom emócii, ba naopak, divák má neraz možnosť ju vidieť aj v momentoch, kedy svoje city dáva Dana najavo. Aj keď sa ona ocitla mnohokrát v nebezpečenstve, nikdy nebola "slečinkou v núdzi" a poväčšinou ona bola tá, ktorá musela zachraňovať Muldera, keď urobil nejaký prešľap.

Je treba dodať, že silný ženský charakter nemusí byť striktne dospelá žena. Buffy Summersová, protagonistka fantasy seriálu Buffy: Premožiteľka Upírov a ikona mnohých mladých ľudí vyrastajúcich na prelome deväťdesiatych rokov a prvých rokoch dvadsiateho prvého storočia, mala na začiatku seriálu 15-16 rokov a dá sa považovať za veľmi pôsobivú ukážku ženy/dievčaťa, ktoré sa rozhodlo "zašpiniť" si ruky v boji. Buffy je totižto vyvolená  a jej osudom je zbaviť svet zla, čo aj počas deja robí a veľmi rada. Keď však nepremieňa starodávnych upírov na prach, tak má šancu si užívať aj vlastný život a má svoje záľuby ako nakupovanie a roztlieskavanie, ktoré má však niekedy problém skĺbiť so svojím statusom vyvolenej s nadprirodzenými schopnosťami. Jej charakter prechádza s plynutím seriálu priam astronomickými zmenami a dá sa skonštatovať, že svojím charakterom láme mnoho predsudkov o svojom rode. Má svoje slabiny, silné stránky a schopnosti, ktoré sú vo všetkých siedmych sériách konzistentné a ktorými si získala srdcia mnohých divákov.

Presuňme sa však teraz na pole fantasy literatúry, v ktorom je ukážkovým príkladom ženskej reprezentácie Pieseň ľadu a ohňa. Svet tejto série je zasadený do veľmi sexistického prostredia kontinentov Westeros a Essos, pre ktoré si bral spisovateľ George R.R. Martin inšpiráciu z histórie nášho sveta. Čitateľ sa dokáže pomerne dobre vcítiť do pocitov ženských postáv a dokáže pochopiť, čím si musia v tomto krutom svete prechádzať (niežeby muži boli nejak na tom lepšie, voči nim je však väčšina kultúr vo svete Piesne ľadu a ohňa benevolentnejších). 

Ženy v tomto svete musia čeliť rôznym formám sexizmu a všakovakým iným prekážkam - Brienne je považovaná kvôli svojmu vzhľadu a netradičnej záľube v rytierstve za anomálnu a vadnú, Daenerys bola v trinástich rokoch predaná do manželstva a znásilnená, Arya je pre jej záľubu v tradične chlapčenských aktivitách ako šermiarstvo a boj vo všeobecnosti a neochotu vydať sa v budúcnosti vnímaná podobne ako Brienne, Sansa bola zasnúbená so sadistickým Joffreym Baratheonom a bola dlho obyčajnou bábkou v rukách Lannisterovcov a Petyra Malíčka,...Je skrátka toho viac než dosť a tieto postavy nie sú zďaleka jediné, ktoré by boli utlačované na základe ich rodu a pohlavia. Napriek tomuto si mnohé z nich dokážu dupnúť a získať väčšiu slobodu od patriarchátu, zvlášť po tom, ako v priebehu série umrie vo Westerose a Essose mnoho mužov a ich ženské príbuzné sú nútené prevziať moc po nich.

A je to práve táto séria, ktorej silné ženské postavy som si najviac zamiloval a to hlavne preto, lebo sú písané veľmi realisticky a ich problémy sú odrazom aj problémom žien, ktoré si musia zažívať vo svojom živote už po stáročia. O to viac však cítim voči týmto postavám empatiu a súcítim s ich strasťami lepšie ako pri iných dielach. Domnievam sa, že s tým má súvis táto reakcia samotného autora Piesne na podnet od moderátora: 

A to je aj pointa tohto článku. Ľudia sú bytosťami komplexnými a ich správanie a činy sa často vymykajú tomu, čo je považované za normálne. Sem patria samozrejme aj ženy bojovníčky, ktoré nemusia byť nutne bojovníčkami pre to, že sa rozhodli chopiť zbrane a zabíjať nepriateľov hlava-nehlava (to isté platí aj pre všetkých iných ľudí, pochopiteľne). Byť bojovníčkou nezaručuje, že ženský charakter nie je výplodom sexistického zmýšľania - je až žalostné, koľko ženských bojovníčok je vyobrazených v prapodivnej obnažujúcej zbroji (bradavky na náprsnom brnení, minimum ochrany, atď.) alebo koľko z nich slúži len ako akási úchylná fantázia pre mužov, ktorá by mala byť hlavným hrdinom "skrotená". Takéto vyobrazenie nie je vôbec prospešné a len zbytočne kazí fikciu.

Preto radím autorom, ktorí túžia napísať ženskú bojovníčku: 

- sústreďte sa viac na to, že aj ona je človekom a nie je uzamknutá len do bubliny slovíčok "silná", "bojovníčka" alebo "žena", vnímajte a píšte ju ako plnohodnotného človeka s osobnosťou, záľubami, motiváciami, slabinami, silnými stránkami, konfliktmi, atď.

- nechajte za ňu hovoriť skôr jej činy namiesto zbytočného omieľania toho, aká je úžasná bojovníčka (nevadí, že to tu a tam spomeniete, ale čitateľom by ste mali aj nejako ukázať jej schopnosti)

- neuzamykajte ju do klišé ako She-Fu (označuje bojové scény, v ktorých žena predvádza veľmi nerealistické a prehnané pohyby ako saltá a mlynské kolesá, ktoré sú vnímané autorom ako ladnejšie a "ženskejšie"), Guys Smash, Girls Shoot (vyzbrojte ich aj inými zbraňami ako lukmi - napr. mečmi, sekerami, kopijami, kušami alebo prakmi) alebo Chainmail Bikini (odhaľujúca zbroj pre potešenie muža, bradavky na náprsnej zbroji a iné nepraktické príklady zbroje sú out, praktická a realistická výzbroj je in)

- ak je jej rola v spoločnosti nezvyčajná a zatracovaná, tak to aj ukážte (napr. ako to vplýva na osobnosť tej ženy alebo ako sa k nej správa priemerné obyvateľstvo nechápajúce jej bojovnosť)

- nebojte sa ju nechať prehrať alebo zašpiniť si ruky

- nebojte sa ju obdarovať svalmi alebo inými telesnými atribútmi, ktoré by jej mohli priniesť výhody v boji

- preštudujte si aspoň trocha históriu bojovníčiek a skúste sa zamerať aj na iné roly, aké zohrávali ženy vo vojnách a bojoch (ošetrovanie ranených, výroba zbraní v továrňach, plánovanie taktiky, špionáž, administratíva,...)

.

.

ZDROJE A ODPORÚČANÉ ČÍTANIE

http://www.sf-encyclopedia.com/entry/women_in_sf

http://www.mindfulofscience.org/2014/04/18/the-representation-of-women-in-science-fiction/

https://en.wikipedia.org/wiki/Gender_in_speculative_fiction#Portrayal_of_women

http://www.mindfulofscience.org/2014/04/18/the-representation-of-women-in-science-fiction/

https://www.firstpost.com/living/fantasy-fiction-and-feminism-why-writers-must-shun-old-tropes-aim-for-stronger-female-representation-5792661.html

http://www.jsgunn.com/blog/2016/5/31/the-madonna-whore-complex-in-fiction

https://lawyernovelist.tumblr.com/post/98333447319/tolkiens-female-characters-galadriel

https://jowritesstuff.wordpress.com/2014/12/13/strong-female-characters-buffy-summers/

https://asoiafuniversity.tumblr.com/post/125709110183/feminism-and-misogyny-in-george-rr-martins-the

https://en.wikipedia.org/wiki/Madonna%E2%80%93whore_complex

https://graziadaily.co.uk/life/tv-and-film/x-files-gillian-andersons-dana-scully-feminist-hero-needed/

https://the100greatestbookschallenge.wordpress.com/2016/06/30/sexism-in-classic-literature/

https://tvtropes.org/pmwiki/pmwiki.php/Analysis/ActionGirl

https://tvtropes.org/pmwiki/pmwiki.php/Main/ChainmailBikini

https://tvtropes.org/pmwiki/pmwiki.php/Main/GuysSmashGirlsShoot

https://tvtropes.org/pmwiki/pmwiki.php/Main/SheFu

https://tvtropes.org/pmwiki/pmwiki.php/Main/DamselInDistress

.

.