Loreline

Ako obyčajne, vlasy do drdolu, modré bikiny, slnečné okuliare s nádychom do fialovej. Plus plážová taška so všetkými potrebnými vecami.

Vyšla som z izby. Všade bolo ticho. Myslím, že Steve asi odišiel s otcom, nikde nie je. Normálne sa o neho začínam báť. Vyšla som z izby v tom plášti. Krásnymi jemné ružovymi šlapkami som kráčala po jednom koberci. Prešla som ku schodom.
Znovu som prešla popri všetkých baroch, fitku a neviem čom ešte. Ocitla som sa pri bazéne. Išla som si vypýtať vodu a mierila si to rovno na pláž.

Steve v nedohľadne... Moje myšlienky sa venovali iba jemu. Aj keby som veľmi chela, nemohla som to zastaviť. Veci som si zložila tam kde včera.
Na lehátku pri mori, vyberala som z tašky opaľovací krém. Stačí 25? Ja sa v tomto veľmi nevyznám a tak som si dala 30. Začínala som si nanášať vrstvu bielej hmoty na moje nahé stehno. Keď som ten hlas započula, zachvátil ma hnev. Nech ide preč. Čo tu hľadá?!

,,Ták cica, krémuješ sa? Krémuješ?" podliezavo sa mi prehovoril Bryan.

,,Prestaň s tou cicou, lebo ti vlastnoručne vyškriabem oči! A vypál od tiaľto!!" zhúkla som po ňom a potrela si aj druhú nohu.

,,Ale no ták, toto bude hladné mačiatko?" pokračoval.

Otočila som sa na jeho stranu, v jednej ruke držala krém a druhou som si dávala okuliare až na špičku nosa. Ako keď spravíte niečo zle a učiteľka tomu nechce ani veriť.

,,Pozri sa, kocúrik, pre mňa za mňa, rob si čo chceš. ALE, nie pri mne, " chcela som pokračovať, ale ja som nemohla.

Okuliare som vrátila na svoje miesto pôvodu a len tak som pozerala a čakala kedy zasiahne. Áno, za Bryanom stál pripravený Steve. Už len okamih času a bolo by po Bryanovi. Videla som Steveovi len hlavu, cez Bryanove plece.
Bryan chcel niečo povedať, možno by to bolo na jeho obranu. No nemohol. V tej chvíli sa za ním ozval Steve.

,,Ale, ale kamoš, koho tu vidím!"

,,Steve, ahoj brácho."

Bolo to také chlapské podanie rúk. Nevedela som, že sa poznajú. Myslela som si, že Steve ho odoženie preč. Ale oni su kamaráti... Vtedy som videla Stevea v plnej kráse. V ružových plavkách asi po koleno vyzeral úžasne. Musela som si dávať pozor aby mi nespadla sánka.

Steve

Najprv som len počúval ich rozhovor, chcel som Bryana rovno zbiť alebo najradšej zabiť, ale to by bolo asi až priveľmi zle. Tak som si vymysel menší plán. Najprv to bude kamarátsky, no keď už vrhnem na Bryana ten pohľad (ešte si ho musím nacvičiť) , tak už to nebude len hra. Ak toto bude takto ďalej pokračovať, bude najlepšie ak pôjdem podľa svojho nového plánu.

Zo zamyslenia ma vytrhol Loryin spýtavý pohľad. Nechápem, spravil som niečo zle?! Len som sa usmial a sadol si na lehátko vedľa. Bryan ešte stále stál bez slova, pozeral sa na pláž k moru ako keby niekoho hľadal. Nechal som túto otázku otázkou a pozrel sa na Lory. Čo jej je? Nejako sa zmenila...

Bryan

,,Poznáte sa?" po dlhšej chvíli začal hovoriť Steve. Celé mi to pokazil!!

,,No..." hneď mi niečo napadlo ale nemohol som lebo začala Lory.

,,Ty by som sa skôr mala opýtať ja vás dvoch!!?"

,,Poznáme sa tuto z Bryanom od škôlky. Dá sa povedať, že nás rozdelila základka."

,,Aha..." skleslo odpovedala Lory.

,,A... Vy sa poznáte?" prišlo mi to ako nenápadne položená otázka od Stevea.

Znova, chcel som mu odpovedať, ALE nemôžem, lebo mi Loreline stále skáče do reči! To dievča má raz privedie do hrobu....

,,My sme spolužiaci."

Nevedel som čo na to povedať. Nenapadlo mi nič. Pozeral som sa na more a na ľudí v ňom...

,,Tak ja idem do mora, ak chcete prídite za mnou." a odišiel som do vznášajúcich sa vĺn.

Steve

Dokelu, Dokelu, Dokelu. Oni už sa poznajú tak dlho. Toto nebude jednoduché. Oni sa už poznajú. Určite je možné že je tam niečo viac!!!
Akonáhle Bryan odišiel, Lory sa na mňa nahnevane a bez slova pozerala. Ja som sa len usmieval. Nechápal som dôvod jej hnevu.

,,Prepána Jána! Čo si to urobil?! " a už je to tu. Začala Loreline. Tak som sa toho zľakol až má myklo!

,,Ježiš, šak som skoro zinfarktoval! "

,,Ty? To skôr ja z tvojho správania."

,,S čím máš problém, no, do toho, hovor! "

Stále iba mávala rukami a zlostne hádzala krém do tašky. V tých bikinách..
No... Musím uznať. Vyzerá božsky!

Loreline

Chcela som mu povedať prečo nezasiahol, ale v tej chvíli som si uvedomila. Môžem mu vyliať svoje srdce? Ale, nie, to je hlúposť. Aby som od neho prosila záchranu. Aby spacifikoval Bryana. Keby to spravil bol by môj hrdina. Nie som snáď takáto. Nemôžem mu to povedať, pravdu. Ale akú?! Vtedy som si uvedomila, že mu to nemôžem povedať.

Dokelu, za čo mu teraz vynadám?! Alebo sa len vyhovorím. Ale na čo, veď už som povedala, že nechápem jeho správanie.
Áno, už viem, pýtam sa prečo nebol na raňajkách.

,,Steve, môžeš mi vysvetliť, prečo si nebol na raňajkách?!"

Zatváril sa prekvapene, presne tak ako keby nečakal takúto sprostú otázku, z ktorej ja teraz robím veľké "haló". Ani ja som ju nečakala.

,,Hm, niekomu som tu chýbal...?"

,,Nie, ale povedal si mi že budeme spolu aj na raňajkách, nechápem prečo si neprišiel. "

,,Fúria, ja som bol na raňajkách, dokonca ovela skôr ako ty. Nečakal som, že ty budeš tak dlho spať. "

,,Aha, takže si ma nemohol zobudiť."

,,Nechcel som ísť do tvojej izby... "

,,Tak ty si nechcel?! A včera večer to bolo pre teba bez problémov, však?! "

,,Včera večer to bolo iné..."

,,Hej, iné a čím to bolo prosím ťa iné?! Tak či tak si bol v mojej izbe." trochu som sa do tejto simulovano-vážnej hádky vžila.

Neodpovedal mi. On mi neodpovedal. Zbieral sa vo mne hnev. Rukou si prešiel po vlasoch a potiahol za ich konce.

,,Fúria? Čo keby sme šli do mora? Ale nie s Bryanom! "

Nestihla som ani odpovedať. A už má niesol ako vrece zemiakov. Vo vode, ktorá mu bola asi po plecia ma pustil.
Tá voda mi bola hlboká. Áno, nedosiahla som na dno. Chvíľku som sa snažila plávať aby som sa neutopila.

,,Hlboká, fúria, hlboká? "

,,Áno. "

Rukou si ma pritiahol ku sebe. Stála, respektíve plávala som pred ním. Niečo mi napadlo. Možno by to vyzeralo blbo, ale zachránilo by ma to. Rukami som sa mu hodila okolo krku. Cítila som jeho teplo. Bolo to fajn lebo voda nebola taká teplá.

,,Tak a ide sa do nehlbokej, však fúria?? "

,,Hej, hej.. " a odniesol ma.

Teda, ťahal ma za sebou, keďže som sa ho rukami držala.

,,Stačí?"

Postavila som sa na mokrý piesok. A bola som celá šťastná, že stojím pevne na svojich nohách.

,,Áno."

Len čo sme tam prišli, nám to celé pokazil Bryan. Hrnul sa ku mne. Čakala som, že predo mnou zastaví, ale on išiel priam ku mne. Keď som to zistila, snažila som sa uniknúť z jeho hrudného objatia. Nebolo to ľahké. Vo vode sa predsa veľmi ťažko uteká. On ma začal bozkávať, bože, fuj! A konečne pristúpil aj Steve. Odtrhol ho odo mňa do slovami:

,,Daj jej pokoj, ty grázel!!"

Bolo mi z Bryana až do plaču, ale na druhej strane som bola šťastná, že má Steve zachránil. Keď Bryan konečne ostal stáť vedľa, ja som objímala Stevea. Mala som tak zmiešané pocity. Nevedela som či mám plakať, alebo sa smiať. Každopádne som bola v hrejivom, bezpečnom objatí Stevea. Bol to krásny pocit.

S takým pekným pocitom som v ten večer aj zaspávala, ale bohužiaľ iba so spomienkou. Steve bol vo svojej izbe.

Nová, časť hotová. Dúfam, že sa páčila. Názory prosím píšte do komentárov. Budem veľmi šťastná za každý vote. Týmto koncom Bryan asi dosť naštval Stevea, no Lory je v tom nevinne. Pa! 😘

~♥Vaša Romana♥~

(1273 slov)